Blog / Ikona Palmovej nedele
Palmová nedeľa vďačí za svoje meno Ježišovmu slávnostnému vstupu do Jeruzalema a zástupom, ktoré mu mávali (palmovými) ratolesťami. Posolstvo udalosti odkrýva aj starobylá ikona Βαϊοφόρος (Baioforos). Ikona je plná života. Je akoby stretom dvoch svetov, púšte a mesta, pútnikov a domácich, námahy a blahobytu. To prvé je vždy vľavo, druhé vpravo.
Aj Ježiš je pútnik, obutý v takých istých sandáloch. Po dlhom putovaní krajinou, prišiel k Betfage. Jeruzalem je na dohľad a pre Ježiša končí putovanie. Začína sa nová etapa v jeho živote. Krátka, ale intenzívna. Najdôležitejšia.
Palmová nedeľa je istým spôsobom zlomovým bodom nášho pôstneho putovania. Vstupujeme do Veľkého týždňa a všetko to najdôležitejšie, najintenzívnejšie i najťažšie a najvzácnejšie... je na dosah ruky.
A čo tí vpravo? To sú domáci, mestskí ľudia, všetci dobre oblečení, s topánkami na nohách... Asi sa dopočuli, že sa k mestu blíži nejaký sprievod, zrejme niekto dôležitý. Pri niečom takom nesmú chýbať.
Ale takéto rozdelenie postáv je príliš zjednodušujúce. V skutočnosti je na ikone každý iný. Niektorí sa zhovárajú, iní uvažujú. Jeden sa rozpráva s Ježišom, ďalší dvaja počúvajú a trochu komentujú ten rozhovor. Iní (a takí sú na oboch stranách) sa skrývajú, aby veľmi nevytŕčali z davu. Ďalší si obzerá chlapca, orezávajúceho ratolesti. Niektorí sú na odchode a tváre ďalších neveštia nič povzbudzujúce... Je to ako komix. Už chýbajú len bubliny s textom nad ich hlavami.
A čo tí maličkí? Nemýľte sa, to nie sú deti. To sú tí, ktorí pochopili, o čo tu ide naozaj. To sú tí maličkí, ktorým Otec zjavil to, čo skryl pred múdrymi a obozretnými. Myslím, že sú to tí, čo sa vyzliekli zo starého človeka a Kristovi položili pod nohy všetko, vrátane svojich plášťou.
A Ježiš? V ľavej ruke drží zvitok. Možno ten, v ktorom je o ňom napísané, že má plniť Otcovu vôľu. Kde kto mu máva na cestu, kde kto kričí alebo ho víta. Ale asi len málokto rozumie. Málokto verí, že vo zvitku knihy je napísané práve o ňom.
