Biely týždeň / 1. (NE)prázdne miesto

Charakteristika: Mystagogická katechéza pre deti po Prvom svätom prijímaní. V prvom kroku katechéza stavia na osobnej skúsenosti detí a zameriava sa na to, čo videli a počuli pri obrade prvého svätého prijímania. Dôraz sa kladie na „miesto“ (deti zažili, že majú svoje konkrétne miesto v spoločenstve) a na liturgické oslovenie „bratia a sestry“. V druhom kroku si približujeme samotné tajomstvo – teda to, čo sa v skutočnosti stalo: prijatím svojho miesta a identity bratov a sestier medzi nás prišiel Ježiš. Na podklade evanjeliového rozprávania o apoštolovi Tomášovi vedieme deti v treťom kroku k rozhodnutiu, aby ich miesto v kostole nezostalo nikdy prázdne. Zároveň ich povzbudzujeme, aby sa po vzore učeníkov, ktorí hovorili Tomášovi: „Videli sme Pána“, aktívne zaujímali o tých, ktorých miesta v spoločenstve zostali prázdne. Katechéza sleduje základnú líniu obrad – tajomstvo – život. Obrad (Tvoje miesto) – miesto v kostole pri slávnosti. Tajomstvo (Prázdne miesto) – miesto v spoločenstve Cirkvi. Život (Nositelia radostných správ) – aktívny záujem o ostatných členov kresťanského spoločenstva.
Kľúčové slová: Didymus, miesto, rodina, nedeľa, nositelia radostných správ.
Ciele katechézy sú rozdelené podľa troch oblastí rozvoja dieťaťa (kognitívny, afektívny a psychomotorický):

Poznať – Dieťa vie vysvetliť súvislosť medzi nedeľou a Ježišovým zmŕtvychvstaním; rozumie významu liturgického oslovenia „bratia a sestry“ ako vyjadreniu príslušnosti k Božej rodine; pozná príbeh o apoštolovi Tomášovi a rozumie, prečo je dôležité „nechýbať“, keď prichádza Ježiš.
Prežiť – Dieťa nadobúda pocit prijatia a vedomie, že v spoločenstve Cirkvi má svoje vlastné, nezameniteľné miesto; buduje si postoj k nedeľnej svätej omši ako k radostnému stretnutiu s priateľmi a Kristom; citlivo vníma chýbajúcich členov spoločenstva (spolužiakov, kamarátov) a pociťuje spoluzodpovednosť za nich.
Konať – Dieťa sa rozhodne pravidelne obsadzovať „svoje miesto“ v kostole počas nedele; stáva sa „nositeľom radostnej správy“ tým, že počas týždňa aktívne osloví kamaráta, ktorý v spoločenstve chýbal, a pozve ho na ďalšie stretnutie.

Pomôcky a informácie:

Metodika a pracovný list (PDF)
Prezentácia (PPTX, CANVA)
O projekte (Biely týždeň)

TIP: Pripravte pre deti zasadací poriadok. Na ich miesta položte menovky a k menám detí pridajte krátke odkazy. Napríklad: „Janko Hraško – sme radi, že si jedným z nás.“ Vo farnostiach, kde je zvykom, že si veriaci na začiatku prípravy vyberú jedno z detí a až do slávnosti sa zaň modlia, môžete pre každého pripraviť namiesto menovky krátky list od človeka, ktorý sa zaň modlil.

Evanjelium

Jn 20,19-31; VN-02NEA; SN_02-04.

Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Ako to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“ Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“ Ale on im povedal: „Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili.“ Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho iných znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.

Biely týždeň-01-Prez od používateľa DKU DCZA

Tvoje miesto

TIP: Diskutujte s deťmi o tom, či majú svoje stále miesto pri rodinnom stole, napríklad pri nedeľnom obede. Môžete nadviazať na úlohu v pracovnom liste.

Ako je to u vás doma? Má každý z vás pri stole svoje miesto? Obyčajne to tak býva: ocko a mamina sedia vedľa seba, deti majú tiež svoje stoličky. Maminy si často sadajú na kraj, aby to mali blízko do kuchyne a mohli rýchlo priniesť, čo treba... V rodine má jednoducho každý svoje miesto. A keď niekto nie je doma – napríklad preto, že cestuje alebo je v nemocnici – jeho miesto zostáva prázdne.

V niektorých rodinách majú pekný zvyk, že aj pre chýbajúceho člena rodiny prestierajú tanier a príbor. Robia to tak dokonca aj vtedy, keď niekto z rodiny zomrie, aby vyjadrili, že v ich srdciach má stále svoje miesto.

SN_05. Diskutujte s deťmi o tom, kto boli apoštoli, koľko ich bolo a ako sa volali. Pozor, na obrázku nie sú len apoštoli, ale aj iní učeníci a učeníčky.

Ježiš s apoštolmi boli ako jedna veľká rodina. Každý z nich tam mal svoje miesto. Večer v ten deň, keď Ježiš vstal z mŕtvych, sa apoštoli zo strachu schovávali v jednom dome. Zrazu prišiel Ježiš. A hneď si všimol, že dvaja z nich chýbajú. Ako na to prišiel? Jednoducho – ich miesta boli prázdne.

Viete, ktorí dvaja to boli?

SN 06-07. Tajnička Deti vyriešia tajničku a zistia mená chýbajúcich apoštolov. Riešenie: Judáš a Tomáš. Tajnička je aj v pracovnom liste.

Chýbal Judáš. To bol ten, ktorý na Zelený štvrtok zradil Ježiša nepriateľom. A chýbal aj Tomáš. O tom, čo sa stalo s ním, sme počuli v evanjeliu.

SN_08. TIP: Fotografiu na snímke môžete nahradiť aktuálnou fotografiou zo slávnosti Prvého svätého prijímania.

V nedeľu ste mali slávnosť Prvého svätého prijímania. Mnohé veci boli inak ako zvyčajne, pretože to bol výnimočný deň. Boli ste slávnostne oblečení, svätá omša bola dlhšia, prinášali ste obetné dary a viacerí z vás mali v kostole službu.

A každý z vás mal svoje určené miesto. Nebolo to tam len preto, aby ste pekne vyzerali na fotkách, alebo aby pán farár vedel, kto má kedy vstať. Bolo to hlavne preto, aby ste si uvedomili, že v Cirkvi má každý z vás svoje dôležité miesto. Sme totiž jedna rodina.

Tak to my kresťania robíme – chceme, aby mal medzi nami každý. Keď sa poobzeráte okolo seba v kostole, zistíte, že niektorí z nás, hlavne tí starší, sedávajú každú nedeľu alebo dokonca každý deň na tom istom mieste. Niektorí takto sedia už päťdesiat alebo šesťdesiat rokov. No keď príde niekto nový, kto si medzi nami svoje miesto ešte len hľadá, ochotne sa posunieme, aby sa u nás zmestil každý.

TIP: Ak je katechéza súčasťou slávenia svätej omše, môžete vyzvať niekoho zo starších, pravidelných účastníkov liturgie, aby povedal, kde je jeho obľúbené miesto a či mu nevadí, keď si k nemu prisadne niekto nový.
SN_09. Doplňovačka. Riešenie: Bratia a sestry, obeta.

Počas svätej omše ste mohli počuť niečo zvláštne. Keď sa kňaz prihováral vám, vašim rodičom či krstným rodičom, nazval vás „bratia a sestry“. Napríklad pri príprave obetných darov nás kňaz vyzýva: „Modlite sa, bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu Otcu všemohúcemu.“ Pán farár ťa teda nazval svojím bratom alebo sestrou. Sme totiž veľká Božia rodina a ty v nej máš svoje nezameniteľné miesto.

Prázdne miesto

Vráťme sa k evanjeliu. V ktorý deň sa to všetko stalo? Evanjelista hovorí, že to bolo večer v „prvý deň týždňa“. Ale nebol to pondelok.

SN_10. Deti určia správne poradie dní v týždni a prvý deň (nedeľa).

V Ježišových časoch začínali týždeň nedeľou. Bola to práve nedeľa, keď Ježiš vstal z mŕtvych a prvýkrát prišiel medzi učeníkov. A týždeň, teda v ďalšiu nedeľu, prišiel znova. Takto to robí stále: každú nedeľu k nám prichádza Ježiš.

Prišiel aj v nedeľu vášho Prvého svätého prijímania. V Božom slove sme ho počúvali, pri premenení sme ho videli a vo svätom prijímaní sme ho prijali do svojho vnútra. Na rozdiel od Tomášovho príbehu ste tam vtedy boli všetci – žiadne z vašich miest nezostalo prázdne.

S Tomášom to bolo v tú prvú nedeľu inak: „Tomáš nebol s nimi, keď prišiel Ježiš.“ A to bola hrozná škoda, pretože tak Tomáš zmeškal dôležité stretnutie s Ježišom.

Inak to zvláštne slovo „Didymus“ je jeho prezývka a znamená „dvojča“. Možno mal brata, ktorý naňho veľmi podobal. A možno nám toto meno chce pripomenúť, že aj my sme niekedy ako jeho dvojčatá – aj my niekedy zapochybujeme, alebo nám trvá dlhšie, kým uveríme. No stále sme Ježišovi bratia a sestry.

Nositelia radostných správ

SN_11. Doplňovačka. Deti doplnia slovo. Riešenie: Ostatní učeníci mu hovorili: „Videli sme Pána.“

Páči sa mi, že apoštoli urobili všetko pre to, aby bol Tomáš o týždeň už s nimi. Išli za ním, zaujímali sa, prečo neprišiel, a s nadšením mu rozprávali: „Videli sme Pána!“

Tomáš bol ich brat, patril do rodiny. Rovnako ako ty alebo ja. Preto je dôležité, aby ani tvoje miesto v kostole nezostalo prázdne – Ježišovi aj nám by si tam chýbal.

Ale dôležité sú aj miesta ostatných. Keď uvidíš, že niekto z tvojich kamarátov v nedeľu v kostole chýba, zaujímaj sa o neho. Spýtaj sa ho, čo sa stalo, zaujímaj sa o neho, pozvi ho na ďalšie stretnutie s Ježišom. Nezabudni mu s radosťou povedať: „Videli sme Pána!“ Tak budeš nositeľom radostných správ.

Kedysi – a niekde je to tak aj dnes – chodili deti po prvom svätom prijímaní celý týždeň na svätú omšu v tom istom oblečení, ktoré mali v nedeľu. Dievčatá v bielych šatách a chlapci v oblekoch. Podľa toho všetci v meste či dedine vedeli: „To sú tí, ktorí sa stretli s Pánom Ježišom a nosia ho vo svojom srdci.“

Existuje však aj iný spôsob, ako dať svetu najavo, že vo vašom vnútri býva Ježiš. Je to spôsob, ktorý nám ukázala Zuzka z nášho príbehu z pracovného listu: všímajte si druhých, zaujímajte sa o nich a pozývajte ich k Ježišovi – či už pri spoločnej modlitbe, alebo na svätej omši.

Podľa toho ľudia spoznajú, že Ježiša naozaj nosíte vo svojom srdci. Nás kresťanov totiž svet nespozná len podľa pekného oblečenia, ale hlavne podľa toho, že sme nositeľmi dobrých správ.