Biely týždeň / 6. Oslava

Charakteristika: Ježiš v evanjeliu „pozdvihol oči k nebu“, čím nám ukazuje, že modlitba nie je len záležitosťou slov, ale celého človeka – aj nášho tela. Táto katechéza vysvetľuje význam liturgických gest (prežehnanie, pokľaknutie, státie, zopnuté ruky). Cieľom je, aby deti pochopili, že týmito gestami oslavujeme Boha a navonok vyjadrujeme to, čo prežívame vo vnútri.
Kľúčové slová: Gestá, prežehnanie, pokľaknutie, kľačanie, postoj, oslava, úcta.
Ciele katechézy sú rozdelené podľa troch oblastí rozvoja dieťaťa (kognitívny, afektívny a psychomotorický):

Poznať – Dieťa vie vymenovať a správne predviesť základné liturgické gestá (znak kríža, pokľaknutie na jedno koleno, kľačanie na oboch kolenách, státie). Rozumie, kedy sa ktoré gesto v kostole používa a komu je adresované (pokľaknutie smerom k bohostánku).
Prežiť – Dieťa si uvedomuje krásu spoločnej oslavy Boha a pocit spolupatričnosti v spoločenstve, ktoré sa modlí rovnakými gestami. Prekonáva pocit rutiny pri prežehnávaní.
Konať – Dieťa sa rozhodne počas nasledujúcej svätej omše vykonávať gestá vedome a „poriadne“. Stanoví si osobné predsavzatie, napr. prežehnať sa vždy, keď pôjde okolo kríža.

Pomôcky a informácie:

Metodika a pracovný list (PDF). Pracovné listy treba rozdať najneskôr jeden deň pre stretnutím.
Prezentácia (PPTX, CANVA)
O projekte (Biely týždeň)
Ostatné katechézy (I., II., III., IV., V., VII)

Evanjelium

Jn 17,1-11a; VN-07NEA. SN_02-03.

Ježiš pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.“

Biely týždeň-06-Prez od používateľa DKU DCZA

Dar

Evanjelium, ktoré sme práve počuli, je náročné na pozornosť, pretože obsahuje veľa hlbokých myšlienok. Ak by sme však spočítali slová, zistili by sme, že najčastejšie sa v ňom opakuje sloveso „dať“. Ježiš hovorí o tom, čo všetko dostal od Otca a čo všetko on sám daroval nám.

TIP: Pripomeňte deťom prvú a druhú úlohu v pracovnom liste.

SN_03.TIP: Diskutujte s deťmi o daroch (Eucharistia, miesto v Božej rodine, Duch Svätý). Potom upriamte pozornosť na text evanjelia (úloha č. 2 v pracovnom liste).

Pri prvom svätom prijímaní ste dostali mnoho darov od svojich blízkych. Ale to najcennejšie ste dostali tu v kostole – priamo od Ježiša. Skúsme sa zamyslieť, čo všetko nám daroval.

Slovo a život

Ježiš v evanjeliu hovorí, že nám dal Božie slová a večný život. Pri svätej omši nám dáva svoje Telo ako pokrm na cestu do neba. Kto prijíma Telo Kristovo, nosí v sebe prísľub, že bude žiť naveky.

Oslava

Nedeľa je pre nás spoločnou oslavou Boha za všetky dary, ktoré nám dáva. Na tejto oslave je všetko výnimočné: oblečenie, hudba, výzdoba aj naše správanie.

SN_05-06. Tajnička. Deti ju poznajú z pracovného listu. Podľa obrázkov deti určia, čo všetko patrí k oslave (oblečenie, gestá, jedlo, hudba, výzdoba, farba). Podľa potreby môžete niektorý z prvkov, napríklad liturgické farby, rozobrať podrobnejšie. Riešenie je na snímke č. 7. Gestám a postojom sa venujeme v ďalšom kroku.

SN_07.

K slávnosti patria aj gestá. Sú to znaky, ktoré robíme telom. Je to spôsob, akým sa rozprávame s s ľuďmi aj Bohom bez toho, aby sme vydali jediný zvuk. V kostole používame spoločné gestá, ktorým rozumejú kresťania na celom svete.

Ktoré gestá používame a čo znamenajú? Všetci kresťania na celom svete rozumejú, čo to znamenajú zopnuté ruky, čo hovoríš tým, že si kľakneš na jedno alebo obidve kolená, prežehnáš sa alebo sa postavíš.

Zopnuté ruky: Gesto modlitby a sústredenia. Hovoríme ním: „Pane, teraz som tu len pre teba.“
Pokľaknutie: Gesto hlbokej úcty. Kľačíme pred tým, čo je najsvätejšie.
Prežehnanie sa: Kríž je naša kresťanská „značka“. Hovoríme ním, že všetko robíme v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Státie: Vyjadruje pripravenosť. Hovoríme: „Pane, počúvam ťa a som pripravený urobiť, čo ma poprosíš.“

Ak niekto robí gestá ledabolo, je to ako keď niekto rozpráva tak potichu alebo nezrozumiteľne, že mu nikto nerozumie. Učíme sa preto „rozprávať telom“ správne a krásne, aby naša spoločná oslava bola dokonalá.

TIP: Nasledujúce gestá môžete sprevádzať ukážkami alebo môžete využiť obrázky v prezentácii.

Kresťana nespoznáš len podľa oblečenia. Hoci nám záleží na tom, aby sme do kostola prišli oblečení slušne, kresťana oveľa skôr spoznáš podľa jeho gest.

Spoznáš ho podľa toho, že sa úctivo prežehná, keď prechádza popred kríž. Robí to poriadne a s úctou – nevyzerá to len ako nejaké „odháňanie múch“.
Spoznáš ho podľa toho, ako si pokľakne na pravé koleno, keď prechádza popred bohostánok, a ako sústredene kľačí pri premenení alebo pri adorácii.
A kresťana spoznáš aj podľa toho, že ochotne podá ruku každému – dokonca aj tomu, kto mu predtým ublížil. Kresťan sa totiž chce so všetkými zmieriť tak rýchlo, ako je to len možné.

Preto, ak sa náhodou pohádaš s bratom alebo kamarátkou, skús sa s nimi čo najskôr zmieriť. Nosíš v sebe Ježiša a on má teraz tvoje ruky. Chce nimi objať a podať ruku na zmier aj tým, s ktorými si sa nepohodol. Sme predsa nositeľmi jednoty.