Birmovanci / III.5 Kajúcne pobožnosti

Zmyslom kajúcnych pobožností očistiť ich myseľ i srdce birmovancov, posilniť ich proti pokušeniam, zmeniť ich zmýšľanie, povzbudiť ich vôľu, aby sa užšie spojili s Kristom a rozhodnejšie postupovali v úsilí milovať Boha. Zároveň slúžia ako príprava na slávenie pokánia. Slovenská liturgická komisia odporúča na tento účel konať v prvom a druhom pôstnom týždni kajúcne pobožnosti na témy Pokánie ako prostriedok na obnovenie a Pokánie ako prostriedok na plnšiu účasť na Kristovom veľkonočnom tajomstve. Druhá zmienená je vhodná aj pre štvrtý pôstny týždeň. Okrem už zmienených sa v Ordo paenitentiae nachádzajú aj tri všeobecné kajúcne pobožnosti, dve sú určené pre Adventné obdobie, jedna pre deti a jedna osobitá kajúcna pobožnosť „pre veriacich, ktorí sú v rokoch, keď sa prijíma sviatosť birmovania“.

Pokánie ako prostriedok na obnovenie

Prvá kajúcna pobožnosť ponúka pokánie ako prostriedok na posilnenie a obnovenie krstnej milosti. Môže teda poslúžiť v rámci prípravy birmovancov na obnovenie ich krstných sľubov.

Po úvodnom speve sa odporúča spievať kajúci žalm, nasleduje liturgický pozdrav a krátke poučenie o význame slávnosti. Potom celebrant ohlási úmysel a vyzve prítomných na modlitbu. Veriaci sa v tichosti modlia so sklonenými hlavami alebo kľačiac. Na výzvu opäť vstanú a celebrant prednesie modlitbu. Zdôraznenie gesta úklonu alebo pokľaknutia môže pomôcť birmovancom k hlbšiemu pochopeniu týchto liturgických úkonov. Druhú časť tvorí biblické čítanie, uvedené krátkym komentárom, ktorý ho tematicky prepája s responzóriovým žalmom. Po verši pred evanjeliom nasleduje opäť krátky komentár, evanjeliová perikopa a homília. Celebrantovi sa odporúča sústrediť sa na nasledovné témy: nevyhnutnosť uplatňovať krstnú milosť a životom svedčiť o Kristovi, milosrdenstvo Boha, ktorý prijíma človeka, Veľká noc a radosť Cirkvi zo zmierenia kajúcnikov.

Tretiu časť tvorí spytovanie svedomia, celebrant môže podľa potreby využiť predlohu, uvedenú v dodatku, pričom má dbať spytovanie svedomia „ohľadne krstných sľubov, ktoré sa obnovujú vo Svätej noci vzkriesenia“. Dôležitým prvkom spytovania svedomia je posvätné ticho, ďalší z liturgických prvkov, do ktorého môžu byť birmovanci pri tejto príležitosti uvedení. Poslednú časť pobožnosti tvorí úkon kajúcnosti. V tomto prípade sa koná pokropením prítomných požehnanou vodou. Kajúcny obrad je ukončený pomerne dlhou príhovornou modlitbou celebranta, záverečným požehnaním a prepustením. Obrad pokropenia vodou je vhodnou príležitosťou k uvedeniu birmovancov do tohto posvätného znaku.

Pokánie ako prostriedok na plnšiu účasť na Kristovom veľkonočnom tajomstve

Štruktúra pobožnosti je rovnaká ako v predchádzajúcom prípade. Aj tu však nachádzame niekoľko prvkov, ktoré stoja za zmienku zvlášť vo vzťahu k birmovancom. Po úvodnom speve a pozdrave sa celebrantovi odporúča, aby vyzval veriacich k solidarite v pokání. Každý je totiž povolaný kajať sa, aby tak posväcoval celé spoločenstvo. Slávenie Božieho slova je tentoraz rozšírené, po prvom čítaní a žalme nasleduje druhé čítanie, verš pred evanjeliom a evanjeliová stať. Čítania, žalm i evanjelium sú uvedené krátkymi komentármi. Po homílii opäť nasleduje spytovanie svedomia. Formula úkonu kajúcnosti je tentokrát prevzatá zo slávenia svätej omše. Špecifickým prvkom je požiadavka, aby boli určené konkrétne skutky pokánia: „Ako znak obrátenia a lásky voči blížnym nech sa určí nejaký dobrý skutok, napr. pomôcť chudobným, aby mohli s radosťou sláviť veľkonočné sviatky, alebo návšteva chorých, alebo konkrétna pomoc pri náprave nejakých neporiadkov v komunite.“9 Po úkone kajúcnosti sa odporúča konať poklonu krížu, prípadne pobožnosť krížovej cesty. Kajúcny obrad je ukončený požehnaním a prepustením.


Osobitná kajúcna pobožnosť

Táto kajúcna pobožnosť je naozaj, verne svojmu názvu, osobitá. Prvou osobitosťou je cieľová skupina, ako už bolo uvedené, je určená pre veriacich, ktorí sú vo veku, keď sa prijíma sviatosť birmovania. Je to pomerne šalamúnska formulácia, ale podľa obsahu je zrejmé, že sa má na mysli skôr mládežnícky vek. Druhá osobitosť je vyjadrená hneď v úvodnej poznámke: „Texty i piesne nech si vyberú alebo zostavia sami účastníci tejto pobožnosti za pomoci celebranta.“ Participácia veriacich na príprave liturgie nie je zvláštnosťou. No takto položený akcent, vyžadujúci takú vysokú mieru zaangažovania účastníkov, osobitý určite je.

Na rozdiel od predchádzajúcich kajúcnych pobožností liturgický pozdrav je veľmi jednoduchý. Zato úvodný príhovor celebranta je veľmi bohatý a je vhodným uvedením pobožnosti. Nasleduje spev žalmu alebo piesne, pričom sa odporúča uprednostniť tému nasledovania pred kajúcim charakterom spevu. Biblické čítania sú uvedené modlitbou celebranta, v ktorej prosí o zoslanie Ducha Svätého, aby otvoril prítomným sluch a posilnil srdce, vďaka čomu môžu pochopiť svoje povolanie a nastúpiť cestu k opravdivému kresťanskému životu. Pre liturgiu slova sa ponúka na výber jedno z dvoch čítaní z Listu Rimanom. Po ňom hneď nasleduje evanjeliová perikopa, uvedená príslušným spevom, a homília, ku ktorej je opäť uvedených niekoľko poznámok. Pre spytovanie svedomia sa odporúča predloha, určená pre nedospelých. Úkonu kajúcnosti predchádza výzva na vzbudenie si dokonalej ľútosti. Gesto pokánia je vyjadrené spoločne recitovanou formulou všeobecného vyznania hriechov s bitím sa do pŕs, na ktoré nadväzujú prosby na spôsob spoločných modlitieb veriacich. Kajúcny akt vrcholí spoločným prednesením Modlitby Pána a oslavným žalmom. Pobožnosť je ukončená požehnaním a prepustením.
⏬ Celý projekt a pomôcky
  • Projekt, všetky metodiky a pracovné listy vo verzii pre tlač (PDF)
  • Prezentácie (priečinok PPTX)

I. Skúmanie a evanjelizácia

II. Katechizácia

III. Očisťovanie a osvecovanie

IV. Bezprostredná príprava

V. Mystagógia