Blog / Halloween a katechéza

  • Anotácia: Text ponúka učiteľom katolíckeho náboženstva historicky presný a teologicky ukotvený pohľad na Halloween. Namiesto defenzívneho strašenia poukazuje na stredoveký kresťanský pôvod ľudových zvykov (Souling, vigília sviatku Všetkých svätých) a kriticky rozoberá rozšírené mýty pochádzajúce z fundamentalistických kruhov. Vyzýva k ofenzívnej katechéze, ktorá namiesto boja proti komercionalizovanému sviatku využíva jeho prítomnosť na prehĺbenie obsahu Dušičiek a Spoločenstva svätých, čím poskytuje konštruktívnu alternatívu.
  • Kognitívny cieľ: Účastníci dokážu vysvetliť, že výraz „Halloween“ má kresťanský pôvod (All Hallows' Eve) a že ľudové zvyky (Souling, masky, lampáše) sú výsledkom kresťanskej adaptácie starších predkresťanských prvkov.
  • Afektívny cieľ: Účastníci dokážu kriticky rozlišovať medzi teologicky ukotvenými prameňmi katechézy (Písmo, Tradícia, Učenie Cirkvi) a nepodloženými tvrdeniami (súkromné názory, fundamentalistické pamflety) a opustiť defenzívny prístup k téme.
  • Psychomotorický cieľ: Účastníci vedia navrhnúť a implementovať konštruktívnu katolícku alternatívu v kontexte farskej katechézy alebo školského vyučovania náboženstva s cieľom prehĺbiť úctu k svätým a modlitbu za zomrelých.
  • Kľúčové slová: Halloween, Sviatok Všetkých svätých, Dušičky, Samhain, souling, Trick or treat.
  • Na stiahnutie (PDF)

Úvod

Vieme, aké to je. Každý rok koncom októbra sa ocitáme v rovnakej situácii. Ideme do školy a vidíme, že deti namiesto kytíc na cintorín prinášajú tekvice. Namiesto rozprávania o Spoločenstve svätých čelíme otázkam o čarodejniciach a démonoch. Cítime oprávnenú frustráciu a tlak, aby sme reagovali.

Vieme, že mnohí naši veriaci a rodičia majú z Halloweenu úprimnú a legitímnu obavu. A táto obava je často podporené ostrými vyjadreniami, že ide o satanský, alebo minimálne pohanský sviatok.

Naše reakcie sú často buď defenzívne – prísne zakazujeme a strašíme. Alebo fundamentalistické – preberáme nekriticky argumenty, ktoré sú niekedy až absurdné.

Dnes sa na to pozrieme inak. Kľúčová otázka znie: Čo ak vo väčšine z toho, čo nazývame Halloween, nie je nič, čoho by sa mali katolíci báť, pretože to pôvodne patrí nám?

Pozrieme sa spolu na to, ako a prečo sa z katolíckeho sviatku (All Hallows' Eve) a katolíckych nábožených zvykov stala prázdna gýčovitá komercia. Ukážeme si, že mnohé argumenty, ktorými nás strašia, pochádzajú z protestantského fundamentalizmu, a že náš najväčší problém nie je vydlabaná tekvica, ale chýbajúci obsah.

Našim cieľom je pochopiť historický a teologický kontext, aby sme mohli prejsť od defenzívy ku skutočnej katechéze. Chceme urobiť to, čo robila Cirkev vždy: prijať formu, posvätiť ju a naplniť ju hlbokým kresťanským obsahom.

Upozornenie: Táto prednáška nemá v žiadnom prípade slúžiť ako základ pre hodinu náboženstva na tému Halloween. Po prvé preto, lebo Halloween nie je téma vyučovania náboženstva. A po druhé preto, lebo tento text je určený pre dospelých. Halloween je téma, ktorú potrebujeme my, učitelia náboženstva, uchopiť ako katolícki učitelia.

1. Kresťanská vigília, nie pohanský zvyk

Halloween nie je slovo, ktorého sa treba báť. Pochádza zo stredovekej Británie a Írska. Výraz „All Hallows' Eve“, skrátene Hallowe’en, doslovne znamená „Predvečer Sviatku všetkých svätých“.

Predvečer, teda vigília. Už z názvu je zrejmé, že ide o kresťanskú terminológiu a že bol kresťanmi formovaný. Slovo pôvodne označovalo vigíliu Sviatku Všetkých svätých, ktorá sa, okrem liturgických prvkov, v stredovekej Británii a Írsku spájala aj s osobitými prvkami ľudovej zboženosti.

2. Od modlitby za zomrelých k maskám

Ako to bežne býva, okrem liturgického slávenia mali kresťania aj mnoho vlastných zbožných ľudových zvykov.

A. Souling (soul-cakes)

V predvečer Sviatku všetkých svätých bol v Británii a Írsku zaužívaný milý zvyk, zvaný souling. Veriaci navštevovali v blízkom okolí domy, v ktorých niekto zomrel, zaspievali pieseň, ktorá vyjadrovala modlitbu za zomrelých, poďakovanie či požehnanie a sľúbili pozostalým, že sa za ich zomrelého budú modliť. Za to dostali takzvaný soul-cake (koláč alebo sladkosť za dušu v očistci). Princíp je podobný ako naše koledovanie na Vianoce. Samozrejme, stávalo sa, že to deti, chudobní či rôzne pochybné existencie využili ako príležitosť získať jedlo lebo kopec sladkostí. Koniec koncov, istú podobnosť poznáme aj pri koledovaní u nás.

B. Nosenie masiek a Tanec smrti

Katolícki vysťahovalci z Francúzska si so sebou priniesli aj európske stredoveké zvyky masiek. Nosenie kostýmov (preobliekanie sa za svätcov, ale aj za smrť alebo duchov) má korene v myšlienke stredovekých hier a procesí, ktoré boli v období Dušičiek spojené s motívom Danse macabre (Tanec smrti). Ten mal pripomínať pominuteľnosť ľudského života a univerzálnosť smrti pre všetky vrstvy spoločnosti, čo bol ľudový zvyk v súlade s posolstvom Dušičiek.

C. Trick or treat (Trik alebo odmena)

Dnes deti na Halloween chodia po domoch, zazvonia a domácich oslovujú frázou „trick or treat“. V praxi to znamená, že majú na výber: buď dajú deťom nejakú sladkosť (treat), alebo im deti vyvedú nejakú lotrovinu (trick). Niektorí kritici však vo fráze vidia pohanské zaklínadlo. Pôvod frázy „trick or treat“ (či už v podobe prosby s hrozbou žartom, alebo sľubu modlitby za odmenu) je historicky komplexný, spájajúc rôzne ľudové tradície. Jedna z teórií to spája aj s protikatolíckymi výpadmi na Deň Guya Fawkesa (5. novembra). Po príchode írskych a britských katolíkov do Ameriky sa táto tradícia zliala s inými ľudovými zvykmi a napokon sa pevne naviazala na dátum 31. októbra.

3. Stret rôznych zvykov v Amerike a komercializácia

V novom, prevažne protestantskom americkom prostredí, sa tieto katolícke ľudové prvky postupne vyprázdnili od pôvodného náboženského významu a stali sa folklórom. V 19. a 20. storočí pribudli nové komerčné motívy (čarodejnice, strašidelné masky) a Halloween sa úplne sekularizoval a komercionalizoval, podobne ako mnohé aspekty Vianoc či Veľkej noci. Vo svojej komerčnej, gýčovitej a nevkusnej podobe sa v posledných rokoch dostal aj na Slovensko.

4. Samhain: Pohanský koreň a kresťanská adaptácia

Niektoré zdroje uvádzajú, že Halloween sa spája s keltským pohanským sviatkom Samhain, ktorý sa konal v noci z 31. októbra na 1. novembra. Nie je to celkom presné.

Sviatok Všetkých svätých vznikol nezávisle od keltského sviatku Samhain (prvá oslava bola ustanovená v Ríme na 13. mája, neskôr sa slávenie presunulo na 1. november (8. a 9. storočie). V Írsku sa tak sviatok stretol s keltskými Samhainom.

Halloween odzrkadľuje ľudové zvyky, ktoré katolíci v Írsku, Británii a Francúzsku spájali so sviatkom Všetkých svätých. Je zrejmé, že do týchto ľudových zvykov prešli aj prvky z pôvodne pohanského sviatku, podobne ako je to pri slávení Vianoc. Cirkev prijala to, čo bolo v pohanstve dobré, posvätila to a dala tomu hlbší obsah.

  • Írski kresťania si z pohanských tradícií ponechali zvyk vyrábať lampáše z vydlabanej repy (neskôr, po príchode do Ameriky, nahradenej tekvicou). Pôvodne zrejme lampáše slúžili na odplašenie zlých duchov (pohanský prvok). Cirkev im dala nový obsah a adaptovala ich ako symbolické svetlo pre duše v očistci.

Hľadať dnes v Halloweene obnovu pohanských rituálov je preto asi také zmysluplné, ako hľadať pohanský sviatok zrodenia svetla vo Vianociach.

5. Obavy z démonických vplyvov

V katolíckych kruhoch sa oprávnene objavujú obavy z démonických vplyvov. K tomu aspoň niekoľko poznámok:

  • Diabol použije čokoľvek. Diabol použije proti človeku čokoľvek, aj Halloween, aj Vianoce, Bibliu či Eucharistiu. To však neznamená, že Vianoce alebo Eucharistia sú zlé a treba ich zavrhnúť.
  • Rozlišovanie. Akékoľvek informácie (vrátane tvrdení o Halloweene), ktoré pochádzajú priamo z diablových úst (aj počas exorcizmu), musia byť prijímané s maximálnou opatrnosťou a rozlišovaním, a nikdy nie ako zdroj vieroučnej autority. Uverili sme Kristovi, nie diablovi, ktorý je otcom lží.
  • Čo je a čo nie je prameň katechézy.
    • Prameňom katechézy je vždy Božie zjavenie, interpretované Tradíciou Cirkvi a vyučované prostredníctvom Magistéria.
    • Prameňom katechézy nie sú súkromné názory jednotlivcov, nepodložené tvrdenia, ani fundamentalistické pamflety, ktoré šíria dezinformácie s pôvodom mimo Cirkvi.
    • Učiteľ náboženstva koná na základe poverenia Cirkvi. My sme poslaní prezentovať učenie Cirkvi, nie názory a domnienky kohokoľvek.

V Halloweene sa v sekulárnom prostredí prejavuje fascinácia zlom a svetom démonov, čo sa odráža napríklad aj v stále ohavnejších maskách. Našou úlohou je tomuto trendu čeliť nie démonizovaním, ale dôrazom na radosť zo spoločenstva svätých, nie tým, že sami podľahneme podobnému trendu a budeme hľadať diabla aj v tom, v čom ho niet.

6. Ako uchopiť Halloween

Halloween v dnešnej slovenskej podobe je gýčovitý komerčný prvok, ktorý tu zrejme už zostane. Klamstvom, fundamentalizmom a strašením ho neodstránime ani nikoho neuchránime pred jeho vplyvom. Naša odpoveď naň by nemala byť defenzívna zákopová vojna, ale ofenzíva.

Môžeme jeho prítomnosť využiť:
  • Priniesť vkus do toho, čo je nevkusné. Veď Boh je Krása.
  • Priniesť pokoj do toho, čo je strašidelné. Veď Kristus je Pokoj.
  • Priniesť obsah do toho, čo žiaden obsah, okrem pochybnej zábavy, nemá. Obrazne povedané vložiť Svetlo Kristovo do vydlabanej (prázdnej) formy.
Konkrétna aplikácia pre učiteľov:
  • Rehabilitácia zvyku Soul-cakes: Vysvetlime deťom pôvodný zvyk modlitby za zomrelých. To je myšlienka, ktorú možno ľahko spojiť s našim úsilím v súvislosti so spomienkou na zosnulých.
  • Oslava Všetkých svätých: Podporujme iniciatívu Párty všetkých svätých, kde sa deti namiesto strašidiel prezliekajú za svätých.
  • Téma pominuteľnosti: Využime masky a motív Danse macabre na diskusiu o vážnosti života, smrti a nádeji na nebo.

Takto urobíme to, čo robili kresťania vždy: prijmeme z kultúry to, čo je dobré, adaptujeme to, vylepšíme a urobíme z toho nástroj posvätenia. To je účinnejšie a efektívnejšie ako strašenie detí diablom.

Záver

Masívna sekularizácia a strata kresťanského životného štýlu v spoločnosti vytvára na kresťanov, ktorí chcú zostať verní vo viere tlak, v dôsledku ktorého mnohí podvedome zaujímajú silno obranný postoj. Defenzívny postoj nás však paralyzuje a oslabuje. To nie je naša cesta.

„Kresťanský ideál bude vždy pozývať na prekonávanie podozrievavosti, trvalej nedôvery a strachu z napadnutia; teda k zmene tých obranných postojov, ku ktorým nás vedie dnešný svet.“ (František, Evanngelii Gaudium, 88.)

Na čítanie

Komentáre

Zverejnenie komentára