Reforma / Učiť sa samostatne

  • Charakteristika:     Príspevok predstavuje učiteľom katolíckeho náboženstva a náboženskej výchovy plánovanú školskú reformu v kontexte aktuálnych spoločenských výziev (polarizácia, nízka emocionálna inteligencia, manipulovateľnosť). Sústreďuje sa na cieľovú formuláciu reformy: „Učiť (sa) samostatne myslieť a konať na základe hodnôt, vedomostí a dát." Analyzuje, prečo je táto vízia pre vyučovanie náboženstva, ktoré vždy kládlo dôraz na ukotvenie v hodnotách, nie hrozbou, ale veľkou príležitosťou. Príspevok prekresľuje rolu učiteľa z pasívneho odovzdávateľa faktov na mentora, ktorý vedie žiakov k praktickému konaniu a k používaniu viery ako kľúča pre kritické spracovanie informácií v rýchlo meniacom sa svete.
  • Kľúčové slová: Kurikulárna reforma, Náboženská výchova, hodnotové vzdelávanie, ukotvenie v hodnotách, autonómne konanie
  • Ciele príspevku: 
    • Odstrániť prvotnú nedôveru: Zmeniť vnímanie reformy z potenciálnej hrozby na veľkú príležitosť, demonštrovaním ideového súladu medzi hlavným cieľom štátnej reformy a cieľmi katolíckej náboženskej výchovy.Motivovať k zmene metód: Poukázať na nevyhnutnosť prechodu z tradičného odovzdávania faktov na rozvoj kompetencií a mentoring žiakov, s dôrazom na prepojenie viery a praktického konania vo svete (napr. riešenie konfliktov, hodnotové dilemy).
  • Na stiahnutie:

Reforma a náboženská výchova

Dnes sa stretáme s pomerne tvrdou diagnózou spoločnosti. Symptómy vystihujú tvrdenia, ktoré počúvame z rôznych strán. Dnešní ľudia:

  • Nepremýšľajú a nekriticky preberajú, čo im iní naservírujú.
  • Nevedia sa otvorene rozprávať o hodnotách a viere.
  • Vytláčajú duchovné témy na okraj.
  • Majú nízku emocionálnu inteligenciu a nevedia riešiť konflikty. Nevedia sa orientovať v hodnotových dilemách.
  • Sú ľahko manipulovateľní médiami a bezmocní voči výzvam digitálnej doby.

Áno, o niektorých by sme, samozrejme, mohli diskutovať a mnohé sú zovšeobecňujúce. Napriek tomu tento súbor tvrdení pomerne verne odzrkadľuje vážne výzvy, ktoré okolo seba pozorujeme a ktoré sa bytostne dotýkajú našej práce.

Naši žiaci žijú v spoločnosti, ktorá:

  • Je polarizovaná a postráda rešpekt voči iným názorom.
  • Príliš sa sústreďuje na výkon a málo na hodnoty.

Často sa objavujú aj povrchné úvahy, ktoré naznačujú príčiny a možné riešenia v minulosti. No nostalgia za "starými časmi" často len vyjadruje bezradnosť. My sa však nechceme nechať ukolísať.

I. Prečo sa musíme zmenit'? História ako učiteľka

Čo sa stalo naozaj? Svet, v ktorom žijeme, sa veľmi rýchlo mení. Neboli sme na túto zmenu pripravovaní. Kým kedysi prebiehali zmeny pozvoľna a nástup novej etapy trval pokojne aj stáročia (spomeňme si na poľnohospodárske postupy nemenné tisícročia), dnes prichádzajú obrovské zmeny prakticky každý rok - od rozšírenia internetu, cez digitálne technológie až po vstup umelej inteligencie.

Škola, ktorá pripravuje na minulosť

Základy nášho školského systému boli položené v časoch Márie Terézie a v Rakúsko-Uhorsku. No už v 20. storočí tento systém pripravoval na iný svet, než do akého žiaci vstupovali, pretože monarchia bola minulosťou spolu s mnohým z toho, čo nemenne stáročia charakterizovalo spôsob života našich predkov.

A potom prišla ďalšia zmena. Väčšina z nás bola formovaná socialistickým alebo postsocialistickým školstvom, školou, ktorá pripravovala človeka, akého si želala vtedajšia ideológia. Na to reagovalo aj vyučovanie náboženstva a snažilo v rámci obmedzených možností, ktoré katolíkom totalitná moc ponechala, pripraviť katolícke deti na život v totalite, svet, ktorý bol od nášho dnešného radikálne odlišný.

Po Nežnej revolúcii sme nemali čas koncepčne plánovať. S nadšením sme preberali modely od iných. Týkalo sa to aj náboženstva. Niektorí nezmenili prístup a nevedomky tak ďalej pripravovali deti na život katolíkov v socializme, hoci socializmus bol už preč. Iní siahali po materiáloch zo zahraničia, ktoré pripravovali na život v inom svete. A ani reforma z roku 2008 nepriniesla dostatočné ovocie. Možno bola chyba aj v nás, neboli sme pripravení zmeniť zaužívané prístupy.

Spoločný výsledok

Podstatné je, že všetci títo ľudia, ktorých sme si na začiatku popísali, sú do veľkej miery produktom vzdelávacieho systému, ktorý ich nepripravil na život v dnešnom, rapídne sa meniacom svete. Ak nechceme, aby boli aj ďalšie generácie takto bezmocné, nemôžeme učiť ako doteraz. Musíme učiť tak, aby boli ďalšie generácie v novom svete doma. A to sa týka aj nášho predmetu.

II. Vízia reformy - jadro školského poslania

Aká je vízia nadchádzajúcej školskej reformy? Čo nám štát v podstate hovorí? Oslovila ma formulácia, ktorá sa stala hlavným mottom kurikulárnej reformy:

„Učiť (sa) samostatne myslieť a konať na základe hodnôt, vedomostí a dát."

Toto je cieľ, ktorý si kladie štát. A pre nás, učiteľov náboženstva, je to silné vyhlásenie, pretože je v súlade s našimi snahami. Poďme sa pozrieť na jednotlivé časti tejto vízie.

1. Učiť (sa)

Učenie (sa) je dôležité aj naďalej. Vo vzťahu k učiteľom: To znamená prejsť od „učím k „učím sa so žiakmi". Budúcnosť potrebuje mentorov, ktorí neposkytujú len hotové odpovede, ale sprevádzajú žiakov procesom hľadania. Vo vzťahu k žiakom: To znamená, že žiak už nie je pasívny prijímateľ. Žiaci sa sťažujú, že sa „nechcú učiť", čo môže byť aj dobré znamenie, že nechcú len pasívne prijímať. Dajme im možnosť byť učiteľmi seba samých. Ich ťažká úloha znie: učiť sa učiť sa vo svete, kde je prebytok a extrémne ľahká dostupnosť informácií.

2. Samostatne myslieť a konať

Socialistické školstvo nepotrebovalo ľudí, ktorí myslia slobodne. Dôraz sa kládol na kolektív, jednotlivec bol bezcenný. To je už, chvalabohu, preč. Sťažujeme sa, že ľudia nie sú samostatní. Neboli k tomu vychovávaní. Nesamostatní ľudia sú stratení v dnešnom svete, ktorý neposkytuje hotové návody. Vidíme, že mnohým chýba schopnosť kriticky myslieť. Ďalší konajú bez rozmyslu, iní len mudrujú, ale nekonajú. My ich vedieme ku kresťanskej akcii, k zodpovednosti za vlastné činy. Vedieme ich k rozhodnutiu – k činu na základe rozumu a viery.

3. Na základe hodnôt, vedomostí a dát

Toto je kľúčový bod, v ktorom sa náboženská výchova pretína s cieľmi reformy.

Hodnoty:

Výchova v škole by mala posilňovať vnútorný kompas detí, to znamená, že im nedá presný zoznam hodnôt a štát nebude určovať, čo je dobré a čo je zlé. Hovoria autori reformy v odpovedi na otázky rodičov. Zároveň nám ale nebránia, aby sme žiakom kresťanské hodnoty odovzdávali a učili ich pracovať ich vnútorným kompasom. Vízia reformy chce absolventa, ktorý koná na základe hodnôt, ktoré si osvojil. A to je pre nás, učiteľov katolíckej náboženskej výchovy, tá najlepšia správa a priame pozvanie!

My nechceme ľudí, ktorí konajú na základe úplatkov, alebo krátkodobých emócií. Chceme ľudí, ktorí myslia a konajú na základe hodnotového sveta, v ktorom sú pevne ukotvení na základe evanjeliového posolstva, ktoré im odovzdávame. Hodnoty sú pre nich kotvou v meniacom sa svete.

Vedomosti a dáta:

S vedomosťami je to už inak. Kedysi si človek vystačil s tými, ktoré získal v škole. Dnes to neplatí. Hodnoty, ktoré si mladý človek osvojí, si nesie so sebou celý život. Človek prítomnosti a budúcnosti potrebuje schopnosť získavať nové vedomosti a dáta a spracovávať ich tak, aby mohol na ich základe, použijúc kľúč hodnôt, samostatne konať.

III. Reforma ako príležitosť pre vyučovanie náboženstva

Chceme, aby absolventi katolíckej náboženskej výchovy slobodne mysleli a konali na základe hodnôt, ktoré im predstavujeme. Reforma tiež.

1. Zameranie na rozvoj zručností

Reforma kladie dôraz na rozvoj kompetencií a zručností, nie na kvantitu faktov.

  • Hodnotové dilemy, riešenie konfliktov, dialóg viery a vedy, rozvoj emocionálnej inteligencie, etická zodpovednosť.

To sú všetko kľúčové témy reformy, a zároveň kľúčové témy náboženskej výchovy.

2. Prechod od pasivity k aktivite

Zmena metód, ktoré vedú k samostatnosti žiaka, dáva našim deťom možnosť prakticky prežiť, čo znamená byť kresťanom. Nie je to len o naučených definíciách, ale o konaní. (Bod "Myslieť a konať"). Môžeme sa presunúť z pozície „učím fakty z histórie Cirkvi" do pozície „učím žiaka používať hodnoty viery pri orientácii sa v modernom svete."

3. Vystúpenie z izolácie

Náboženská výchova, ktorá učí pracovať s hodnotami, vedomosťami a dátami, už nemôže byť vnímaná ako izolovaný ostrov memorovania. Naša úloha je pomôcť žiakom vyberať z množstva ľahko dostupných dát tie, ktoré sú v súlade s ich hodnotovým systémom a napomáhajú im v samostatnom myslení a konaní.

IV. Záver: Pozvanie a výzva

„Učiť (sa) samostatne myslieť a konať na základe hodnôt, vedomostí a dát."

Zdá sa, že sme svedkami pomerne vzácnej zhody, keď štátny vzdelávací systém chce presadiť zmeny vedúce k cieľom, ktorým ktorým môžeme len zatlieskať. Túto zhodu nesmieme prehliadnuť.

Obavy sú prirodzené, lebo každá zmena si žiada úsilie. Je tu však skupina učiteľov náboženstva, ktorá sa už roky týmito princípmi riadi, a teraz sa ich prístupy stanú štandardom. Budeme sa od nich učiť.

Samozrejme že to má aj svoje úskalia. Hodnotová výchova je založená na tom, aké hodnoty sa žiakom odovzdávajú. Nikto nám nebráni predstavovať žiakom hodnoty kresťanské. Musíme ale prijať, že budú konfrontovaní aj hodnotami, z ktorých máme obavy. Ak ich ale naučíme samostatne myslieť a konať na základe hodnôt a naše hodnoty predstavíme príťažlivým spôsobom, máme šancu uspieť.

Reforma, do ktorej vstupujeme, nie je hrozba pre naše poslanie. Je to veľká príležitosť ukázať, že práve naša výučba, ktorá sa sústreďuje na ukotvenie v hodnotách, pripravuje žiakov najlepšie na život v neistom, rýchlo meniacom sa svete.

Komentáre

Zverejnenie komentára