Slávnosť / Veni Sancte 2023

Vo štvrtok 31. augusta sme sa stretli na slávnosti Veni Sancte učiteľov náboženstva a náboženskej výchovy. Slávnostnú svätú omšu, pri ktorej sme prosili o obnovenie tvárnosti, celebroval otec biskup Tomáš Galis.

Naše slávenie pokračovalo poďakovaním učiteľom, ktorí odchádzajú zo služby v školskom vyučovaní náboženstva.

Potom sme ocenili tých, ktorí boli nominovaní v ankete Zlatá učiteľka, zlatý učiteľ náboženstva a vypočuli sme si svedectvo p. Vierky Galbavej.

Napokon sme prijali do nášho spoločenstva nové učiteľky a učiteľov náboženstva a otec biskup Tomáš im odovzdal kánonické misie pre pôsobenie v Žilinskej diecéze.

Profily našich ocenených si môžete pozrieť v prezentácii:

KNB_Oceňovanie_2023-Prez od používateľa DKU DCZA

A napokon zopár fotografií:

Foto / Veni Sancte 2023 od používateľa DKU DCZA

Svedectvo

Posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Budete mi svedkami až po samý okraj zeme. 
Svedok – slovo, ktoré sa veľmi často skloňuje v našej dobe. Akoby bolo práve objavené. A ono je tu ako požiadavka Ježiša Krista už 2 000 rokov. Áno, máme byť svedkami veľkých Božích skutkov v našich životoch, máme ich tam objavovať, žasnúť nad nimi a z nich žiť plnohodnotný kresťanský život. Nie byť ustráchaní, ufňukaní, zbabelí, lebo – Ja som s vami po všetky dni ... To nie je prázdna fráza, to je prísľub Všemohúceho Boha – teda neodvolateľná pravda. On sám nám dáva potrebnú výbavu, aby sme to zvládli – nie sami, ale spolu s Ním.
Veľakrát v živote som dostala otázku – Prečo veríte v Boha, veď máte špičkové vzdelanie?! Odpovedala som – Ja v Boha neverím, ja som hlboko presvedčená o Jeho existencii, ja som sa s Ním stretla. Rozhodla som sa, že vám o tomto stretnutí porozprávam.
Pán mi posielal do života úžasných ľudí, prostredníctvom ktorých ma formoval a ktorých som si veľmi vážila a milovala. Moji drahí rodičia ma okrem iného viedli k hlbokej úcte voči kňazom. Oni pestovali vo mne lásku k Pánu Bohu, Panne Márii a Cirkvi. Boli to desiatky kňazov počas mojich štúdií – obetavých, skromných, svätých. Od 15 rokov môjho života som chodila skoro každý deň na sv. omšu a prijímala som Najsvätejšiu Eucharistiu. Deň ma naučili vždy začínať strelnou modlitbou – Všetko na väčšiu česť a slávu Božiu. Milovala som Ježiša, život s Ním bol čoraz úžasnejší. Potom prišla skúška viery.
Bola som v maturitnom ročníku presne týždeň pred maturitnými písomkami. Triedna profesorka ma vyvolala z vyučovania a oznámila mi, že mám ísť do riaditeľne, kde ma čakali traja vyšetrovatelia ŠtB. Dve hodiny ma lomili otázkami o podzemnej Cirkvi, o kňazoch, mládežníckych krúžkoch... Bola som poučená, čo mám hovoriť, ak sa mi niečo také stane. Očividne boli nespokojní a poslali ma na vyučovanie. Keď triedna profesorka oznamovala výsledky maturitných písomných prác, išla podľa abecedy a mňa vynechala. Dostala som strach. Začala som sa v duchu modliť a upokojilo ma to. Nakoniec oznámila, že jediná z celého ročníka som zvládla práce na výborné, teda už mám maturitu istú. Prišiel akademický týždeň a my sme sa s kamoškou dohodli, že sa budeme pripravovať spolu, tri dni u nich a tri dni u nás. V pondelok bol nádherný slnečný deň a my sme sa išli učiť do prírody. Keď sme sa vrátili na obed, jej mama bola veľmi smutná a oznámila mi, že ma hľadali eštébáci. Boli celí zúriví. Lebo boli u nás doma, rodičia im museli dať adresu, kde sa nachádzam a tu zasa nepochodili. Odišli s vyhrážkou, že ak ma tam ráno nenájdu, bude to mať ťažké následky. Nebolo nám všetko jedno. Kamoškin otec bol zarytý komunista, tak sme sa modlili, aby to stihli, kým on bude v práci. Zo štúdia už v ten deň nebolo nič. Ráno sme súdruhov márne čakali, prišli až na obed.  Zbalili ma do auta, teta sa zbytočne pýtala, kedy ma privezú, bez slova odišli. O 12:30 som už sedela vo vyšetrovni. Tak to bol iný des! Celou cestou a aj tam som sa modlila ruženec, bála som sa, že budem rozklepaná a rozfňukám sa. Ale napodiv vošla som tam úplne pokojná a Boží pokoj ma napĺňal celý čas. Dostávala som tie isté otázky, ako v riaditeľni, len mená kňazov sa rozšírili. Keď videli, že nechcem spolupracovať – tak to nazvali – tak mi začali nadávať a vyhrážať sa, že nezmaturujem a ak aj, tak oni sa postarajú, aby ma neprijali na vysokú školu. Strašili ma, že ma dajú na samotku na celú noc, keď nezačnem hovoriť. O 20:00 začali písať zápisnicu, ktorú som odmietla podpísať, lebo mi nedovolili prečítať si ju. Zúriví odišli a o 20:30 vošli dvaja mladí fešáci usmiati, milí, že ma odvezú ku kamoške. Lenže nabrali úplne opačný smer. Keď som protestovala, s úsmevom mi oznámili, že som podala veľký výkon a nedali mi za celý čas ani pohár vody, tak ideme na vínko. Zbytočne som ich presviedčala, že ja nepijem, sami stiahli fľašu vína a celú hodinu ma lomili, akože sú kamoši a nech im poviem, ako to vlastne bolo, že oni nič neprezradia. Keď nepochodili, konečne ma o 23:00 vyložili pred susednou bytovkou. A čo teraz, všade tma, ako sa dostanem dnu a čo ujo, či ich už nevyhodil z domu. Zrazu som zbadala v jednom pivničnom okne svetlo. Bojazlivo som nazrela dnu a tam teta s Gabikou preberali zrnká ruženca nad plným košom omangľovanej bielizne. Posúďte sami – je Boh kresťanov nudný? Ani náhodou! Je tvorivý, prekvapivý, tajomný, vie sa zabávať s našimi životmi, lebo On je Láska.
A to nie je všetko. Čo s maturitami? Dva dni fuč, tretí deň cesta k nám a u nás tiež boli zvedaví, čo sa dialo. Niečo sme stihli ešte prelistovať a – Bože, sme v Tvojich rukách, nech sa stane Tvoja vôľa a nech je vo všetkom oslávený Tvoj kríž. Vo vláčiku do Banskej Štiavnice som vytiahla zošit zo Slovenčiny a už len tak pre uspokojenie som ho otvorila – Hviezdoslav. – Prečo si toho toľko napísal, mám z toho zmätok! – Tak čítaj! Stihla som prečítať všetky moje poznámky o mojom miláčikovi. 
  Na chodbe v škole ma stretla triedna – Žena nešťastná, čo stvárate, hľadala vás tu tajná polícia.          – Viem, aj ma našla.  – Ste v poriadku? – Ale áno, bude ako Pán Boh chce.  Ťahám si otázku zo Slovenského jazyka – HVIEZDOSLAV, odmietam 15 minútovú prípravu, idem naostro a riadne hviezdim. Ďalšie dva predmety v pohode.
Na vysokú školu som bola prijatá tiež  veľmi zaujímavo a keď som urobila štátnice, vedúci diplomovky mi povedal – Váš inžiniersky diplom je veľkým zázrakom. Neviete si ani predstaviť, koľko udaní na vás prichádzalo a vedúci katedry ich všetky likvidoval. Až po páde totality som sa dozvedela, že obaja boli hlboko veriaci ľudia. 
 Moji drahí, nech je vo všetkom oslávený Kristov kríž, On je jedinou cestou do neba. Z neho aj nás volá živý, oslávený  Kristus. – Poďte  ku mne, ja vás občerstvím, poteším, posilním. Ja som Cesta, Pravda a Život. Kristus naozaj vstal z mŕtvych a je stále s nami! Nebojme sa, radujme sa a oslavujme ho naším životom. Buďme vernými svedkami Jeho milosrdnej lásky pre žiakov a študentov, ktorých nám tento školský rok zverí.
Svätý Otec František povedal: Nik nemôže zakúsiť hodnotu života bez konkrétnych milovaných ľudí.   

Staňte sa milovanými ľuďmi pre vašich žiakov a študentov. Nech vám v tom Pán pomáha na príhovor drahej Nebeskej Matky Panny Márie!