Adventné katechézy / Advent s modlitbou Anjel Pána

  • Charakteristika: Katechéza sa zameriava na duchovný význam Adventného obdobia a jeho uchovávanie prostredníctvom pravidelnej modlitby Anjel Pána. Analýzou troch zvolaní modlitby odhaľuje, ako táto krátka modlitba vytvára most medzi očakávaním (Zvestovanie) a naplnením (Narodenie Pána). Pomocou výkladu výtvarného diela Fra Angelica vedie k osvojeniu si Máriinho postoja oddanosti a odovzdanosti ako kľúčového duchovného predsavzatia pre Adventné obdobie.
  • Cieľ: Privádzať k obnovenému prežívaniu Adventného obdobia prostredníctvom praktického predsavzatia: pravidelnej modlitby Anjel Pána.
  • Kľúčové slová: Advent, Vianoce, Anjel Pána, Zvestovanie, Služobnica Pána (Fiat), Fra Angelico.

Ako prežiť Advent? Ako ho nezameniť za jeho skomercionalizovanú verziu alebo rovno neodhodiť ako niečo frustrujúco gýčovité? Ako prežívať Adventné obdobie tak, aby sme maximálne využili ten čas milosti a pripravili sa na slávenie Pánovho Narodenia? Môj tip: S modlitbou Anjel Pána.

Na začiatku Adventného obdobia si zvykneme dávať všelijaké predsavzatia. To je určite dobrá prax. Modlitba Anjel Pána trikrát denne, to znie ako originálne, užitočné a pritom zvládnuteľné predsavzatie.

1. Zvestovanie a narodenie

Celá modlitba Anjel Pána je sústredená na dva momenty a na to, čo je medzi nimi, teda na zvestovanie a narodenie Ježiša a čakanie medzi nimi. To je vlastne Adventné obdobie v skrate.

  • Zvestovanie. Zvestovanie je vyjadrené v prvom zvolaní: „Anjel Pána zvestoval Panne Márii. A ona počala z Ducha Svätého.“ Anjel, ktorý zvestuje Boží Príchod. Mária, ktorá počala a odvtedy nosí pod srdcom Krista.
  • Advent. Obdobie medzi počatím a narodením je čas „už a ešte nie“. Už je tu, Mária už počala z Ducha Svätého. Ale ešte nie, ešte sa nenarodil. Advent je radostné očakávanie toho, ktorý už je tu, a zase príde. Prvá časť Adventného obdobia upriamuje našu pozornosť na druhý Kristov príchod, na koniec sveta, ako ho poznáme, a na ten moment, keď Božie Kráľovstvo zažiari v plnej sláve a kráse. Druhá, tá od 17. decembra je zas bezprostrednou prípravou na slávenie jeho narodenia.
  • Narodenie je vyjadrené v treťom zvolaní: „A Slovo sa telom stalo. A prebývalo medzi nami.“ Vianoce oslavujú naplnenie prísľubu a tajomstvo vtelenia, keď sa Boh stal človekom.

Modlitba Anjel Pána je teda mimoriadne úzko spätá s Adventom a Vianocami, pretože tvorí most medzi očakávaním a naplnením. Jej pravidelné prednášanie poskytuje duchovný rámec pre adventnú prípravu. Keď sa ju modlíme trikrát denne (ráno, obed, večer), neustále si opakujeme, znova a znova premýšľame príbeh, ktorý je základom Vianoc. Tým, že sa sústreďujeme na dialóg medzi Bohom a Máriou, ukotvujeme Advent v jeho duchovnom zmysle a chránime si ho pred komercionalizáciou. Modlitba nám dokola pripomína, na čo sa pripravujeme. A keď prednášame túto modlitbu vo Vianočnom období, spolu s Anjelmi a pastiermi ohlasujeme vianočné tajomstvo: Slovo sa stalo telom a prebýva medzi nami.

Modlitba Anjel Pána je tak akýmsi denným mini-adventom, ktorý trikrát denne prechádza od zvestovania (očakávanie) k naplneniu (narodenie).

2. Anjel Pána zvestoval Panne Márii…

V liturgii začína Adventné obdobie Prvou adventnou nedeľou a trvá najviac štyri týždne. Ten prvý Advent v dejinách, advent Márie a Jozefa, bol dlhší. Trval 9 mesiacov, začal zvestovaním a celý smeroval k narodeniu.

Poďme sa spolu pozrieť na tú udalosť, aby sme pochopili, čo sa stalo, keď „Anjel Pána zvestoval Panne Márii.“ Pozrime sa, ako príbeh opísal Evanjelista Lukáš a ako ho vo farbách zachytil renesančný taliansky maliar a dominikánsky mních Fra Angelico na obraze Zvestovanie z Cortony.

By Sailko - Own work, CC BY-SA 4.0, Link

„V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária.“

V šiestom mesiaci, myslí sa v šiestom mesiaci tehotenstva Alžbety, o ktorej bola reč v predchádzajúcich veršoch a o ktorej sa bude hovoriť aj ďalej. A tu je Boží posol Gabriel, ako si ho predstavuje Fra Angelico. A Mária, panna zasnúbená „mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi.“ Všimnite si prsteň na jej ľavej ruke, Fra Angelico myslel na detaily.

Zdá sa, že Anjel ju vyrušil od čítania. Mária má, opäť v predstave Fra Angelica, na pravom kolene položenú knihu Písma. Čo číta? Nevieme. Ale je možné, že má otvorenú starozákonnú Knihu proroka Izaiáša a slová: „Preto Pán sám vám dá znamenie: Hľa, Panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ (Iz 7,14)

Nebola by to náhoda, veď je tu Duch Svätý. V predstave Fra Angelica ho vidíme v podobe holubice hore nad Máriou. Duch Svätý, v ktorom Mária rozoznáva v Izaiášových slovách Božie slovo pre svoj život. Duch Svätý, ktorý už o chvíľu na ňu zostúpi, aby ju pri počatí zatienila moc Najvyššieho. A trochu nám napovedá aj postava v tonde (okrúhly medailón) nad stredným stĺpom medzi Máriou a Anjelom. Je to Izaiáš a drží v rukách zvitok Písma.

Všimnite si slová, ktoré ako dva lúče smerujú od Anjelových úst k Márii. Hore čítame latinsky „Spiritus Sanctus superveniet in te“ („Duch Svätý zostúpi na teba“), dole zas „Virtus Altissimi obumbrabit tibi“ („Moc Najvyššieho ťa zatieni“).

V strede, medzi nimi, je Máriina odpoveď. A je dole hlavou. Pretože to nie je odpoveď pre Anjela, ktorý sa pozerá na Máriu z tváre do tváre, ale pre Boha, ktorý na Máriu pozerá z Nebies. Mária hovorí: „Ecce ancilla Domini fiat mihi secundum verbum tuum.“ („Hľa, Služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“)

3. A Slovo sa telom stalo…

Slová, z ktorých sú zložené prvé dve časti modlitby, sme prevzali z Lukášovho Evanjelia, tretie zvolanie sme si požičali z Prológu Evanjelia podľa Jána. Ján do tých dvoch viet vložil celé Evanjelium: „A Slovo sa telom stalo. A prebývalo medzi nami.“ Nie je náhoda, že z Jánovho Prológu čítame pri svätej omši v noci Narodenia Pána.

Slovo sa telom stalo, to nie je len narodenie, ale už ten okamih, keď Mária „počala z Ducha Svätého.“ Od toho momentu Slovo s veľkým S prebývalo medzi nami. Pred Narodením skryto, potom, po Narodení, viditeľne.

Ján neopisuje Ježišovo narodenie, klaňanie sa mudrcov a pastierov, nehovorí o obetovaní v chráme, Simeonovi a Anne, o úteku do Egypta. Mlčí o návrate, aj o Ježišovom detstve. Evanjelista to všetko vtesnal do dvoch viet: „A Slovo sa telom stalo. A prebývalo medzi nami.“

Fra Angelico taký stručný nie je. Pod hlavný obraz, ktorý sme už rozobrali, umiestnil sedem menších. Štyri (Narodenie Panny Márie, Zasnúbenie Panny Márie a Sv. Jozefa, Usnutie Panny Márie a Svätý Dominik dostáva habit) s našou témou priamo nesúvisia. Ale dole v strede je Navštívenie u Alžbety, Klaňanie sa mudrcov a Obetovanie v Chráme. Všetky tri majú spoločné, že zachytávajú čas, keď „Slovo prebývalo medzi nami.“

Prebývalo. Výraz „prebývalo“ je veľmi zaujímavý. Ján napísal svoje Evanjelium po grécky a použil sloveso skēnoō, čo môžeme preložiť ako stanovať alebo postaviť si stan. Doslovne: „Slovo sa stalo telom a postavilo Stánok medzi nami.“ Je to asi narážka na putovanie Izraelitov po púšti. Vždy, keď sa utáborili, stavali okrem vlastných stanov aj Stánok stretnutia, miesto, kde uchovávali Archu ako znak Božej prítomnosti.

Keď Svätý Hieronym prekladal Jánovo Evanjelium do latinčiny, spomenuté grécke slovo skēnoō – stanujem, preložil latinským habitō – bývam, zdržiavam sa. To už nie je stan, ktorý si človek postaví dnes tu a zajtra tam, ale istota pevného kamenného domu, ktorý tu bude navždy. Tak trochu tým vyjadril myšlienku, že hoci Ježiš vystúpil na Nebesia a tým sa etapa, keď viditeľne prebýval medzi nami, skončila, má tu svoj dom, a teda je medzi nami stále doma.

Takže keď hovoríme „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“, vyznávame tým svoju vieru vo Vtelenie (Boh sa stal človekom), v to, čo popisujú Evanjeliá ako Ježišov pozemský život, i v jeho prítomnosť medzi nami.

4. Hľa, Služobnica Pána…

Ešte sme sa ale nedotkli druhého zvolania: „Hľa, Služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Je to zámer. Teraz konečne prichádza na rad.

Určite ste si všimli, že prvé a tretie zvolanie sú formulované v minulom čase a hovoria nám, čo sa stalo.

  • Advent: Anjel zvestoval, Mária počala.
  • Vianoce: Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.

Druhé zvolanie je naformulované inak. Medzi Advent a Vianoce, alebo, ak chcete, medzi Zvestovanie a Narodenie, sú vložené slová: „Hľa, Služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Je to Máriina odpoveď Bohu, ako ju poznáme z Evanjelia podľa Lukáša.

Ale nie je to len pripomienka jej odpovede. To by boli tie slová naformulované inak, napríklad: „Mária povedala: Hľa, Služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A opakovať jej odpoveď by bolo vlastne duplicitné, veď už pri prvom zvolaní sme skonštatovali, že počala z Ducha Svätého.

V kontexte modlitby Anjel Pána majú tieto slová iný význam. Nie sú tu len slovami Márie, teda nemajú za úlohu len pripomenúť nám jej odpoveď, ale sú tu slovami Cirkvi. Teda zámerom je, aby sme si my osvojili postoj, ktorý vyjadrujú: „Hľa, Služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

  • Posol. Pozrime sa teraz na náš obraz a modlitbu Anjel Pána z tohto uhla pohľadu. Máme tu Anjela. Slovo anjel znamená posol. Predstavme si teda miesto posla s krídlami nejakého iného Božieho posla, napríklad vášho kňaza, katechétku, alebo lektora, ktorý prednáša Božie slovo pri liturgii, jednoducho človeka, ktorý v mene Cirkvi ohlasuje Božie slovo.
  • Cirkev. Na mieste Márie si predstavme inú Pánovu služobnicu, napríklad diecézu, farnosť, alebo kohokoľvek z Božieho ľudu. Pre jednoduchosť hovorme o farnosti a jej farárovi.

Farár, adventný kazateľ, ohlási svojej farnosti Božie slovo, tak, ako ho k tomu pobáda Cirkev. Na Prvú adventnú nedeľu bude povzbudzovať: „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán.“ O týždeň pritvrdí: „Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte Mu chodníky!… Sekera je už priložená na korene stromov… Robte pokánie, lebo sa priblížilo Nebeské Kráľovstvo.“

Farnosť, podobne ako Mária, stíchne a premýšľa. Na takýto drsný tón svojho, inak veľmi láskavého farára, nie sú zvyknutí. To bude niečo vážne. „Ale čo máme robiť? A ako?“ pýtajú sa. Vysvetľujú mu, že už sa pokúšali obrátiť x-krát, ale zakaždým sa časom všetko vrátilo do starých koľají.

A on ich uisťuje, že obrátenie nestojí a nepadá na ich výkone, ale na ich ochote a oddanosti. „Nebojte sa, veď máte Ducha Svätého! To On vás bude premieňať. Ak sa Mu dáte k dispozícii.“

A povzbudí ich, aby si osvojili Máriin postoj a napodobnili ju. Čo to presne znamená? Dve vety, dve veci:

  • Služobnica. Slovo, ktoré Mária použila, malo v jej časoch iný význam, než dnes. Služobnica Pána (latinsky ancilla Domini vo význame slúžka, alebo grécke hē doulē Kyriou, aj vo význame otrokyňa) znamená omnoho viac než nejaký domáci pomocný personál. V Starom Zákone je tento titul prejavom absolútnej podriadenosti človeka Božej vôli a hlbokého náboženského vzťahu. Označenie Boží služobník sa používa pre patriarchov a prorokov (napr. Boží služobník Mojžiš). Keď Mária nazýva seba Služobnicou, zaujíma rovnaký postoj.
  • Nech sa mi stane. V latinčine Mária hovorí fiat. Slovo fiat pochádza z latinského slovesa fieri, čo je trpný (pasívny) tvar slovesa facere (robiť, konať, tvoriť) a používa sa na vyjadrenie želania, rozkazu, alebo povolenia. V Starom Zákone sa toto slovo objavuje pri Stvorení. Boh povie „Fiat lux“, teda „Nech je svetlo“ a svetlo je stvorené. Máriino „Nech sa mi stane“ znamená odovzdanosť v zmysle: Dobre, Bože, urob so mnou podľa svojich plánov.

Záver

Takže ako prežiť Advent? S modlitbou Anjel Pána. Prečo?

  • Rytmus. Pretože ten rytmus trikrát denne nás, pri všetkých tých kapustniciach, punčoch, vreštiacich vianočných pesničkách a gýčovitých Santa Clausoch, udržiava v zameraní na to, čo je v Adventnom období kľúčové: Mária počala z Ducha Svätého. My s ňou prežívame posledný mesiac jej tehotenstva, pripravujeme sa na Ježišov druhý príchod a na slávenie príchodu prvého.
  • Zameranie. Pomáha nám mať na zreteli, čo je podstatou Vianoc – Slovo, ktoré sa stalo telom – a vnímať ho, ako prebýva medzi nami. Vďaka tomu nezopakujeme zlyhanie Betlehemčanov, ktorí pre neho nemali miesto.
  • Postoj. Ale hlavne, modlitba Anjel Pána nás vedie k tomu, aby sme nezostali len pri zbožnom rozjímaní nad tajomstvami viery, ale aby sme si osvojili Máriin postoj služobnice, ktorá za každých okolností hovorí: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova!“

Otázky pre skupinovú diskusiu

  • Tieto otázky sú rozdelené podľa kľúčových myšlienok katechézy a sú navrhnuté tak, aby viedli k osobnému zamysleniu a zdieľaniu.
  1. Ktoré prvky komercializovaných Vianoc pociťujete ako najväčšiu prekážku prežitia pravého Adventu vo vašom živote alebo rodine?
  2. Akú konkrétnu „kapustnicu“ alebo „punč“ (rozumej: rozptýlenie, zhon, nadbytočnú aktivitu) by ste chceli tento rok počas Adventu obmedziť?
  3. Katechéza hovorí, že Máriino „Nech sa mi stane“ nie sú len jej slová, ale slová Cirkvi – teda naše. V akej oblasti vášho života je pre vás najťažšie povedať Bohu svoje „Nech sa mi stane“?
  4. Akým spôsobom môžeme v našom svete, ktorý je zameraný na výkon a sebapresadenie, žiť Máriin postoj Služobnice Pána?
  5. Ján hovorí, že Slovo si postavilo Stánok medzi nami. Ako vo svojom živote prežívate a vnímate prítomnosť Krista ako toho, ktorý vždy „prebýva medzi“?
  6. Aké praktické kroky chcete urobiť, aby sa neopakovalo „zlyhanie Betlehemčanov“, ktorí pre Krista nemali miesto?

Obrázky

Fra Angelico, Annunciation of Cortona (1433-1434). In:

Komentáre

Zverejnenie komentára