Adventné katechézy / Naša odpoveď v modlitbe Anjel Pána

  • Charakteristika: Katechéza pre dospelých z cyklu Ako prežiť Advent. Zameriava sa na modlitbu Anjel Pána ako na praktický rytmus Adventného obdobia, ktorý sústreďuje pozornosť na vtelenie. Rozoberá štruktúru modlitby ako štvordielny dialóg (kňaz, ľud, Mária, Boh) a detailne vysvetľuje teologický význam odpovede veriaceho spoločenstva, najmä prosby „aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení“. Poukazuje na dôležitosť Božej milosti v procese „urobenia hodnými“ spásy a na rozdiel medzi sľubom a prisľúbením. V závere ponúka historický kontext modlitby a jej prepojenie s odpustkami.
  • Cieľ: Pochopiť hĺbku a dialogický charakter modlitby Anjel Pána, prijať ju ako konkrétny prostriedok na udržanie srdca sústredeného na tajomstvo Vtelenia a vedomého prijímania Božej milosti, aby sme sa stali hodnými Kristových prisľúbení.
  • Kľúčové slová: Anjel Pána, Advent, vtelenie, zvestovanie, dialóg, Mária, orodovanie, prisľúbenie, milosť, odpustky.

Tento cyklus katechéz má názov „Ako prežiť Advent“. Odpoveďou, ktorá sa tu ponúka, je modlitba Anjel Pána, ktorá nás svojím rytmom udržiava v zameranosti na zvestovanie, vtelenie a narodenie Pána, opakovane nám predkladá Božie slovo, ktoré sa stalo telom, a nabáda k odpovedi. Tú podporuje aj jej dialogický charakter. V druhej katechéze sme sa zamerali na Božie slovo, ktoré pri modlitbe ohlasuje predsedajúci. Teraz sústredíme pozornosť na odpoveď modliaceho sa spoločenstva. Potom sa pozrieme na dôvody, prečo nám Cirkev túto modlitbu ponúka a prečo sa stala takou obľúbenou.

1. Štvorstranný dialóg

V predchádzajúcej katechéze sme zdôraznili, že modlitba Anjel Pána je dialogická. Technicky je to dialóg dvojstranný – jednu stranu zastupuje ten, kto modlitbu vedie, druhú tí, ktorí mu odpovedajú. No istým spôsobom sú tu zastúpené strany štyri. Spoločne, ten, kto modlitbu vedie, aj tí, čo odpovedajú, sa obraciame na Máriu. A v záverečnej modlitbe sa, už aj spolu s Máriou, všetci obraciame na Pána.

„Anjel Pána zvestoval Panne Márii,“ hovorí ten, kto modlitbu vedie. „A ona počala z Ducha Svätého,“ odpovedá spoločenstvo.

Potom sa predsedajúci obráti priamo na Máriu, aby ju pozdravil: „Zdravas', Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho, Ježiš.“ Spoločenstvo oslovuje priamo Máriu a obracia sa na ňu s prosbou: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.“

V predchádzajúcej katechéze zaznelo, že v druhom zvolaní sa modliaci identifikujú s Máriou. Ten, kto modlitbu vedie, pozerá na spoločenstvo a hovorí mu: „Hľa, služobnica Pána.“ A pretože chceme byť Pánovými služobnicami a služobníkmi tak ako Mária, túto túžbu vyjadrujeme jej slovami: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“

Opäť sa obraciame na Máriu v túžbe, aby svätá Mária, Matka Božia, prosila za nás hriešnych, teraz i v hodinu našej smrti, aby sa aj nám stalo podľa Božieho i jej slova.

Konečne v treťom zvolaní odpovedáme tomu, kto modlitbu vedie, vyznaním viery, že vtelené Slovo „prebývalo medzi nami“, a v ďalšom Zdravas' sa obraciame na Máriu s prosbou o podporu nášho úsilia, aby sa v našom živote každé Božie slovo stávalo skutočným.

2. Oroduj za nás, aby sme sa stali hodnými

Prečo sa vlastne modlíme modlitbu Anjel Pána? Už sme spomenuli rytmus, ktorý táto modlitba dáva nášmu dňu. Dobrým dôvodom môžu byť aj čiastočné odpustky, ktoré sú s ňou spojené a ktoré si pripomenieme v závere. Ale asi najdôležitejší je dôvod, s ktorým sa obraciame na Bohorodičku. Modlíme sa, „aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.“ Poďme sa pozrieť na tento motív.

Orudovati

Ten, kto modlitbu vedie, naše slová adresované Márii, zhrnie do prosby: „Oroduj za nás, svätá Božia rodička.“ Tu sa prekladateľom podarila dobrá vec. Totiž v latinskom znení modlitby máme „ora pro nobis…“, čo doslovne znamená „modli sa za nás“. Naši predkovia mali slovanský výraz „orudovati“, ktorý znamenal byť činný, vybavovať alebo niečo zariaďovať u vrchnosti. Niekto sa vybral orudovati ku kniežaťu. Orudovati sa náhodou podobá na latinské orare (modliť sa). A tak vznikol náboženský termín. Tam, kde sa svätí modlia za nás, teda v prípadoch, keď nám „svätí niečo vybavujú v nebi, pretože sú bližšie“, používame namiesto slova modliť sa sloveso orodovať. V tomto prípade je teda slovenský preklad precíznejší ako latinský originál.

Aby sme sa stali hodnými

Ale späť k odpovediam ľudu. Spoločenstvo veriacich prosbu viac konkretizuje. Prosíme Máriu, aby sa za nás prihovárala v nebi, „aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.“ Tu je pre zmenu precíznejší latinský text. Žiaľ, po slovensky sa to nedá povedať zároveň stručne, pekne a presne.

Prvé, čo vyrušuje, je, že sa chceme stať hodnými. To sa dá pochopiť tak, že hodnými sa staneme vlastnými silami. A keďže to je úloha náročná, prosíme Máriu o pomoc. Ale to nie je katolícke chápanie.

Doslovný preklad latinského „ut digni efficiamur“ je „aby sme boli urobení hodnými“, teda aby nás Boh takými spravil. Tento tvar zdôrazňuje, že my sa nestávame hodnými neba sami od seba (svojím výkonom). My musíme byť „urobení hodnými“ pôsobením Božej milosti. Človek je tu prijímateľ, nie tvorca svojej spásy. V slovenčine sa to nedá vyjadriť tak presne a zároveň pekne.

Sľub, prísľub, prisľúbenia

Zaujímavé je aj slovo prisľúbenia alebo prísľub, pretože to nie je to isté ako sľub.

Sľub. V náboženskej terminológii sa slovo sľub (latinsky sponsio, pactum alebo votum) používa na vyjadrenie sľubu človeka druhému človeku (napríklad manželský sľub – sponsio) alebo človeka Bohu (rehoľné sľuby, krstné sľuby – votum).

Naše sľuby sú vždy konkrétne (napríklad: „Sľubujem, že ťa nikdy neopustím, ani v šťastí, ani v nešťastí…“).

A pretože sme ľudia, sľuby vieme aj porušiť, typickým príkladom sú sľuby predvolebné.

Prisľúbenie. Druhé slovo je prisľúbenie (latinsky promissio). Vyjadruje to, čo prisľubuje Boh ľuďom. Sú to dary, ktoré nám Boh garantuje (milosť, večný život, Ducha Svätého).

Prisľúbenia. V našej modlitbe sa nehovorí o prisľúbení, ale o prisľúbeniach. V množnom čísle sa v teológii chápe ako celkový „balík“ spásy. Nie je to zoznam bodov, je to celá nová realita, ktorú Ježiš priniesol (vykúpenie, nebo, vzkriesenie).

Takže naša prosba smeruje k tomu, aby nás Boh pretvoril tak, že budeme schopní (budeme na to mať potrebnú hodnosť alebo dôstojnosť) žiť v novej realite, ktorú priniesol Kristus. Jeden môj učiteľ to vyjadroval jednoducho: „Aby nás urobil schopnými žiť v spoločenstve s Bohom.“ Pretože my normálne s Bohom nevydržíme. Nie nadarmo si ľudia v Starom zákone mysleli, že keď videli čo i len anjela, musia určite zomrieť.

Príklad: Predstavte si nebo ako prostredie, ktoré je nevhodné pre život človeka, prostredie, v ktorom by človek okamžite zomrel. Asi ako pod vodou. Nemáme schopnosť žiť pod vodou. Boh nás pretvorí tak, aby sa v nás tá schopnosť rozvinula.

3. Modlime sa

Až do tohto momentu prebiehala modlitba Anjel Pána ako dialóg toho, kto sa predmodlieva, ostatných modliacich sa a Márie. Priamo sme oslovovali Máriu, nie však Boha. Hoci treba podotknúť, že v strede každého Zdravasu je, hoci neoslovovaný, stále prítomný v mene Ježiš, ktoré znamená „Boh je spása“. Ale priamo na Boha sa obraciame až na výzvu „Modlime sa“.

Obraciame sa na Boha s prosbou „Vlej nám do duše svoju milosť.“ V latinskom texte sa hovorí o mysli (mentibus), nie o duši. Teda ide o milosť, zameranú na rozum a vôľu, ktorá spôsobí, že budeme nejakým spôsobom myslieť (rozum) a chcieť konať (vôľa). Žiadame o milosť pomáhajúcu, aby nám Boh pomohol pochopiť a prijať význam Vtelenia tak, aby nás tajomstvo, v ktorom sa Boh stal človekom, cez Ježišovo umučenie priviedlo až k sláve vzkriesenia.

  • V tejto modlitbe hovoríme Bohu o našom cieli: Chceme byť privedení „k slávnemu vzkrieseniu“.

  • Dávame Bohu logický dôvod, prečo by nás tam mal priviesť: „Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že Tvoj syn, Ježiš Kristus, sa stal človekom.“ Tým dôvodom je naša viera, spoznali sme vtelenie jeho Syna a s vierou sme ho prijali. Vysvetľujeme Bohu, že máme vieru, že poznáme základy.

  • Radíme Bohu, ako to môže urobiť: „Vlej nám do duše svoju milosť.“ Teda prosíme, aby nám vlial do myslí milosť, ktorá bude vplývať na náš rozum a vôľu a umožní nám konať.

  • Sme si vedomí, že tú milosť potrebujeme, pretože cesta, ktorú máme pred sebou, je bez milosti nad naše sily: „Jeho umučenie a kríž…“ Prosíme, aby nás táto milosť previedla cez utrpenie a kríž, teda aby sme ho vedeli nasledovať v utrpení.

  • A ako pri každej modlitbe, aj tu vyznávame, že spoliehame na Krista. On je Cesta, to znamená, že skrze neho prijímame milosti a zároveň skrze neho v milosti napredujeme.

4. Historický vývoj a odpustky

Modlitba Anjel Pána má svoj pôvod v praxi trojitého opakovania modlitby Zdravas' Mária, ktorá sa rozšírila hlavne vďaka františkánom. Tri Zdravasy sa pôvodne modlili na uctenie si troch špeciálnych darov, ktoré Mária dostala.

K modlitbe patrí aj zvonenie kostolných zvonov. Ako výzva na modlitbu sa objavuje v 13. storočí. Zvony vo vežiach niektorých kláštorných kostolov večer zvonili ako pripomenutie, že končí deň a pozvanie k večernej modlitbe, často k trom Zdravasom za ochranu pred nočnými nebezpečenstvami. V 14. storočí začali pridávať podobné zvonenie ráno, na zasvätenie nového dňa Bohu. A ako posledné bolo v 15. storočí pridané zvonenie na poludnie, pôvodne spojené s modlitbou za mier a za úspech kresťanských vojsk, ale čoskoro sa teologicky ustálilo ako pripomienka Kristovho umučenia.

V 15. storočí tiež došlo k pripojeniu biblických veršov (otázka – odpoveď) k trom Zdravas'. Táto štruktúra (verš – Zdravas' – verš – Zdravas' – verš – Zdravas') jasne rozpráva príbeh Zvestovania a Vtelenia. A v tom istom období pribudla aj záverečná modlitba.

Pre rozšírenie modlitby bol kľúčový zásah pápeža Benedikta XIII., ktorý v roku 1724 udelil čiastočné odpustky tým, ktorí sa Anjel Pána modlili trikrát denne (ráno, na poludnie a večer) na zvuk zvona. Pôvodne bolo pre získanie odpustkov potrebné, aby sa veriaci modlili kľačiačky a pri zvuku zvona; ale čoskoro Cirkev od týchto podmienok upustila za predpokladu, že sa modlitba modlí približne v správnych hodinách, ráno, alebo okolo poludnia, alebo k večeru.

A odpustky patria k tejto modlitbe aj dnes. „Čiastočné odpustky sa udeľujú veriacemu, ktorý… ráno na úsvite, alebo napoludnie, alebo večer nábožne recituje modlitbu Angelus Domini nuntiavit Mariæ – Anjel Pána zvestoval Panne Márii s príslušnými veršami a modlitbami.“ (Enchyridion odpustkov, Trnava: SSV, 2022, Udelenie 17 § 2, odsek 2)

Mimochodom, modlitbu Anjel Pána ako anjelské pozdravenie za zvuku zvonov ospevuje aj pieseň č. 330 v Jednotnom katolíckom spevníku: „Anjelským pozdravením zvon sa ozýva, každý verný kresťan dnes Máriu vzýva.“

Záver

Pravidelná modlitba Anjel Pána (trikrát denne) je konkrétnym prostriedkom, ako udržať srdce a myseľ sústredené na očakávanie Krista. Je to rytmus Adventu, ktorý nás učí prijímať Božiu milosť. Modlitba Anjel Pána je školou odpovede. Odpovedáme na Božie slovo prijaté v zvestovaní s rozhodnutím napodobniť ho v našom živote. Prečo sa modlíme modlitbu Anjel Pána? Aby sme sa stali hodní Kristových prisľúbení.

Otázky pre skupinovú diskusiu

Tieto otázky sú navrhnuté tak, aby podnietili osobný rozhovor na záver katechézy o modlitbe Anjel Pána.

  1. Modlitba Anjel Pána je navrhnutá tak, aby dala dňu kresťanský rytmus. Ako sa vám darí tento rytmus udržať pracovného týždňa?

  2. Katechéza hovorí o štyroch stranách dialógu (predsedajúci, spoločenstvo, Mária, Pán). Ktorá z týchto „strán“ je pre vás v modlitbe Anjel Pána najdôležitejšia a prečo?

  3. V druhom zvolaní odpovedáme slovami: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Čo znamená toto Máriino rozhodnutie pre Vás osobne v situáciách, kedy sa Vám Božie slovo javí ako príliš náročné alebo nepochopiteľné?

  4. Rozdiel medzi „stať sa hodným“ vlastnou silou a „byť urobený hodným“ Božou milosťou je kľúčový. Ako táto nuansa mení váš pohľad na úsilie o svätosť?

  5. Orodovať znamená nielen modliť sa, ale aj byť činný, vybavovať. Ako vás táto predstava orodovania Panny Márie inšpiruje a povzbudzuje vo Vašej vlastnej modlitbe?


Fra Angelico, Public domain, via Wikimedia Commons

Komentáre

Zverejnenie komentára