NPD / IV. V čom je Ján mocný a Ježiš mocnejší?
Zhrnutie témy a domácu úlohu nájdete v pracovnom liste (PDF). Chcete vedieť viac? Počúvajte náš podcast NaPreD alebo si ho stiahnite (MP3).
Odpovede niektorých účastníkov
1. V tejto úlohe budeme pracovať s perikopou Mk 1,4-8. Pri práci použijeme metódu transformácie textu. Nahraďte podčiarknuté výrazy inými výrazmi tak, aby vytvorili odpoveď na otázku: „Čo robil Ján?“
a) Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov.
- Ján pustovničil, krstil a kázal o pokání na odpustenie hriechov. (Anka)
b) Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania.
- Prijímal pútnikov z Jeruzalema a regiónu Judea. (Anka)
c) Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
- Počúval ich spovede a krstil ich v rieke Jordán. (Mária)
- Ján prijímal ich vyznania hriechov, hoci sa, samozrejme, nejednalo o sviatosť pokánia a zmierenia.
d) Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok.
- Obliekal sa skromne, nosil typický odev proroka. (Juraj)
- Výborný postreh. Opis pripomína proroka Eliáša - „muž v srstenom plášti a cez bedrá opásaný koženým opaskom“ (2Kr 1,8). Byť oblečený v plášti zo zvieracej kože bolo rozlišovacím znakom proroka (Zach 13,4).
e) Jedával kobylky a lesný med. A hlásal.
- Stravoval sa zdravo a skromne. A kázal. (Peter)
2. Ako transformácia rozšírila vaše chápanie textu?
- Uvedomil som si, že stretnutie s Jánom mohlo byť po niektorých stránkach „príjemné“ asi ako stretnutie s bezdomovcom. Veď on ako bezdomovec žil. Jeho spôsob obliekania ani životospráva mu rozhodne nepridávajú na príťažlivosti. Hoci si uvedomujem, že nároky na hygienu a podobne boli vtedy podstatne inakšie, mal by som ho skôr za podivína. Ak ho ľudia napriek tomu vyhľadávali, a k tomu ešte v takých počtoch, musel byť pre nich všetko iné, než len nejaká sezónna atrakcia. (Ondrej)
3. Akí boli ľudia ktorých Ján pokrstil, bezprostredne po tom, čo vyšli z vody? Porovnajte Jánov a Ježišov krst.
- Mokrí :-) Ale hlavne boli rovnako hriešni, ako keď do vody vstupovali. Z poznámky k veršu 8 som pochopila, že Jánov krst neodpúšťal hriechy, bol len znakom pokánia. (Petra)
- Presne tak. A keď vyšli z vody, boli nielen mokrí, ale aj špinaví. Jordán je v tých miestach často zakalený. Mohol to byť pekný symbol. Človek vstúpil do vody navonok síce čistý, ale vo vnútri pošpinený hriechmi. Tým, že prijal krst od Jána, sa k tej vnútornej špine verejne priznával. A keď bola voda práve zakalená, bolo špinu vidieť na ňom aj navonok.
4. Domáca úloha na nasledujúce stretnutie: Prečítajte si stať Mk 2,1-12 a vyrozprávajte príbeh z perspektívy niektorej postavy.
- Ako to videl Ježiš (Monika)
Tento týždeň bývame s chalanmi zase u Šimona a Ondreja. Ich mama je veľmi pohostinná a povedala, že kedykoľvek budeme v Kafarnaume, môžeme u nich prespať. Opýtal som sa, či je to OK, aj keď nás bude 13, no ona sa len zasmiala a povedala: „Veď hádam nám nespadne dom.“
Poobede sme pili kávu u nich v obývačke. Najskôr sme tam sedeli len ja, Šimon, Ondro, Kubo a Jano, ale dali vedieť aj nejakým kamošom a bratrancom a postupne sa tam nazbieralo toľko ľudí, že nebolo kam si sadnúť.
Dostával som rôzne otázky a snažil som sa odpovedať tak, ako viem, že by sa páčilo Otcovi. Čím viac ľudí tam ale bolo, tým väčšmi sa všetci prekrikovali. Pozrel som sa na Šimona, ktorý sa práve pretláčal cez dav, ktorý sa dnu hrnul rýchlejšie ako na koncert Káju Gotta. Zúfalo gestikuloval, že ľudia už obkľúčili celý dom. Vyzeral nervózne, ale ja som bol v pohode. Veď Otec má všetko pod palcom. Čo zlé by sa mohlo stať?
Chcel som sa práve nadýchnuť a začať hovoriť hlasnejšie, aby ma aspoň trochu počuli aj tí pred domom, keď vtom mi na hlavu niečo padlo. Prehrabol som si vlasy a vylovil kúsok slamy. Ondrej sa na mňa zaškeril, ale úsmev mu zamrzol na tvári, keď jemu na hlave zase pristála sušená slivka. To už všetci pozerali hore, odkiaľ okrem slnečných lúčov prúdil aj drahocenný čerstvý vzduch.
Zaclonil som si oči a videl štyroch robošov v montérkach, ako po sebe pokrikujú: „Fero, dávaj pozor… púšťaj… ešte kúsok… dobre chlapi! Vedúci, to je Tóno, nemohli by ste….“ No ich hlas zanikol v prekvapených výkrikoch masy ľudí, ktorá sa okrem tlačenice stala svedkom vandalizmu.
Keď sa usadila rozvírená kopa prachu, videl som pred sebou na zodratej karimatke ochrnutého človeka. Nemohol sa hýbať, ale ani rozprávať, takže sa len pozeral, čo sa bude diať.
Úprimne, ja tiež. Snažil som sa nevnímať Petra, ktorý vykrikoval: „Ježkovi voči, čo na to povie mama!“ V kúte som zazrel pár šarží zo synagógy. Je to nejaká pasca? Hmm, už sa pohoršujú tak, ako to len oni vedia. Toto nemajú na svedomí oni. Vrátil som sa pohľadom k mužovi pri svojich nohách. Pozrel som sa mu do očí a hneď som uvidel, o čo ide a akú tu mám úlohu. Díky, táto!
Vravím teda:
„Tóno, odpúšťajú sa ti hriechy.“
Davom to zašumelo a periférne som videl pobúrené gestá cirkevných hodnostárov, ktorí vyzerali ako pred infarktom. Kamoši, vy si myslíte, že sa rúham? S vami si tuším ešte užijem. Povedal som teda nahlas všetkým prítomným, ale pozeral som sa priamo na tú skupinku v kúte:
„Čo je ľahšie - povedať ochrnutému: »Odpúšťajú sa ti hriechy«, alebo: »Vstaň a choď!«? Ale aby ste vedeli, že som dostal na zemi moc odpúšťať hriechy (a teraz som sa už otočil na Tóna) hovorím ti: vstaň, zober si tú karimatku a choď domov.“
Dav stíchol a napriek natrieskanému priestoru ľudia vytvorili úzku uličku, ktorou sa uzdravený muž - prekvapený rovnako ako oni - pobral preč.
S láskavým úsmevom som hľadel na jeho prvé opatrné kroky, keď tu opačnou stranou sa ku nám už rútila Šimonova a Ondrejova mama, odmotávala si zásteru bielu od múky a volala: „Čo sa to tu, prepánajána, stalo?“
Hm, nabudúce takéto stretko zorganizujeme radšej kdesi vonku…