Veni Sancte 30.08.3021

V pondelok 30. augusta viac než 200 učiteľov a učiteliek náboženstva a náboženskej výchovy, zhromaždených spolu s otcom biskupom Tomášom, duchovnými a rehoľníkmi, vzývalo Pánovho Ducha pri svätej omši Veni Sancte v Katedrále Najsvätejšej Trojice v Žiline. Na záver liturgie pán biskup osobne odovzdal kánonické misie zažínajúcim katolíckym pedagógom a poveril ich službou slova v ich školách. Po svätej omši stretnutie pokračovalo prednáškou, v ktorej riaditeľ DKÚ predstavil nové Direktórium pre katechézu. Text prednášky je uverejnený pod fotografiami.





Ďalšie fotografie nájdete v albume.

Direktórium pre katechézu
Prezentácia pre učiteľov náboženstva a náboženskej výchovy

V marci minulého roku schválil pápež František nové Direktóriu pre katechézu. Verím, že sa čoskoro dočkáme aj slovenského alebo českého vydania. Dovtedy aspoň malá "ochutnávka". Najprv ale v štyroch bodoch prvý dojem z Direktória:

1. Analýza namiesto fňukania. Direktórium identifikuje niektoré problematické oblasti života v dnešnom svete. Viaceré z nich (digitálna kultúra, globalizmus, antropologická transformácia…) sa nás už dotýkajú. Možno dokonca viac, než si práve uvedomujeme. Ďalšie sú vypuklým problémom v iných  častiach sveta (emigrácia a imigrácia, medzináboženský dialóg), i keď je možné, že o pár rokov sa dotknú aj nás. Čo je dôležité, Direktórium nekonšpiruje, neobviňuje a nenarieka. Analyzuje, stručne a vecne, a hľadá riešenia. 

2. Odpovede namiesto hundrania. Samozrejme že spomenuté problémy sú komplexné a nedajú sa vyriešiť dvomi - tromi článkami v nejakom cirkevnom dokumente. No, použijúc obraznú reč, Cirkev nám tu dáva semienka, z ktorých môžu riešenia vyrásť. Ak zasejeme, polejeme a budeme sa o malú rastlinku vytrvalo starať. 

3. Konkrétne riešenia namiesto zvaľovania zodpovednosti. Direktórium nehľadá riešenia mimo Cirkvi, ale v nej. Príklad: Neapeluje na vlády, aby zastavili prílev migrantov. Vie totiž, že vlády buď robia čo vedia a rady nepotrebujú, alebo nerobia a o rady nestoja. Tak či onak sa nejakým direktóriom zaoberať nebudú. Nemusia. A tak uvažuje, čo môžeme urobiť my. Povzbudzuje katolíkov ku katechéze alebo náboženskej asistencii v ich domovských i hostiteľských krajinách.

4. Nové uhly pohľadu. Autori Direktória nerezignujú, jednoducho hľadajú nové cesty, uvažujú, ako sa to dá. Uvažujú, ako ohlasovať Božie slovo vo svete, ktorý sa zmenil. Ich odpoveďou evanjelizácia. Nie v zmysle nejakého dodatku k tomu, čo robíme. Nejde o to, aby sme vymysleli ďalšie evanjelizačné podujatia. Ide o to, aby všetko čo robíme, či je to katechéza, vyučovanie náboženstva, klasifikačná porada alebo dozor na chodbe…, aby všetko bolo evanjelizáciou.

Evanjelizácia je kľúč

Na výraz evanjelizácia sme si už zvykli. Veľká vďaka za to patrí pápežovi Pavlovi VI. a jeho exortácii Evangelii nuntiandi. Pavol VI. kládol dôraz na evanjelizáciu národov, ktoré nepoznali Krista. Bolo to v čase, keď si Európa a severná Amerika ešte mohli hovoriť kresťanské. Podarilo sa, dnes sú v krajinách Latinskej Ameriky, Afriky, Indonézie… také živé Cirkvi, že vysielajú misionárov do celého sveta a máme sa od nich čo učiť. Evanjelizácia bola v tomto období chápaná ako etapa na ceste viery, veľmi zjednodušujúco povedané, išlo o tri na seba nadväzujúce kroky: evanjelizácia – katechizácia – pastorácia. Vďaka tomu sme sa napríklad naučili sme robiť evanjelizačné podujatia.

Ján Pavol II. sa postaral o rozšírenie myšlienky a otvoril tému novej evanjelizácie. Pretože národy so starobylými kresťanskými koreňmi už za jeho pontifikátu viditeľne strácali svoju vieru a identitu. Prorocky povzbudzoval Cirkev v Európe k reevanjelizácii. Začali sme sa učiť evanjelizovať dovnútra Cirkvi a tak sa vlastne evanjelizácia stala pevnou súčasťou pastoračnej činnosti. Presadil sa nový model, zjednodušene by sme ho mohli nazvať pastoráciou a katechézou evanjelizačného typu.

Pápež František pokračuje v tejto línii. Už chápeme potrebu evanjelizácie a aj vo vlastnom okolí vidíme, že je to jediná cesta. Teraz potrebujeme urobiť ďalší krok a prijať evanjelizačnú identitu, prejsť od Cirkvi, ktorá evanjelizuje, k Cirkvi evanjelizujúcej. František používa výraz Cirkev vychádzajúca, Direktórium hovorí o identite misijných učeníkov.

  • Duchovnosť novej evanjelizácie sa dnes osobitným spôsobom realizuje v pastoračnom obrátení. Pomocou neho je Cirkev podnecovaná k tomu, aby vychádzala von zo seba a dala sa do služby trvalého misijného poslania… Každý pokrstený ako misijný učeník  je aktívnym subjektom tohto cirkevného poslania. (DPK 40)

Katechéta

Každý pokrstený ako misijný učeník je aktívnym subjektom tohto cirkevného poslania (DPK 40), hovorí Direktórium. Pod slovom každý myslí naozaj každého. A slovo subjekt či predmet treba tiež brať doslovne. 

Kto je to katechéta?

Tretia kapitola dokumentu má názov Katechéta, štvrtá Formácia katechétov. Ale kto je to vlastne katechéta?

  • Na základe krstu a birmovania sú kresťania začlenení do Krista a sú účastní na jeho kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade… Niektorí môžu byť povolaní, aby pri vykonávaní služby slova spolupracovali s biskupom a s kňazmi. V úradoch a službách, ktorými Cirkev vykonáva svoje evanjelizačné poslanie, zaujíma služba katechézy významné miesto, nevyhnutné pre rast viery. (DPK 110)

Podľa týchto slov sú katechéti tí niektorí, ktorí sú povolaní, aby v službe slova spolupracovali s biskupom a kňazmi. To je chápanie v úzkom zmysle slova, v podstate je to formulácia, prevzatá z Kódexu kánonického práva. Ale títo zvlášť povolaní spolupracujúci nie sú v kapitole o katechéze nijako zvlášť zmienení. 

Direktórium chce totiž tento raz hovoriť o Cirkvi, ktorá katechizuje, o celom tele Cirkvi. Nemáme sa totiž stať Cirkvou, ktorá má iba vyškolených a pripravených vychádzačov (túto etapu sme už ako tak zvládli), ale Cirkvou vychádzajúcou. Už máme katechétov – profesionálov, ktorí katechizujú a robia to naozaj dobre a obetavo. Teraz ide o to, aby sme sa stali všetci katechizujúcou Cirkvou, diecézou, farnosťou alebo katolíckou školou.

A tak tretia kapitola Direktória hovorí o katechétoch v prevažnej miere vo veľmi širokom zmysle:

  • Za službu katechézy je zodpovedné celé kresťanské spoločenstvo, ale každý podľa svojho osobitného stavu v Cirkvi: vysvätení služobníci, zasvätené osoby, veriaci laici (DPK 111).

Prvým je biskup, prvý človek zodpovedný za katechézu v diecéze (DPK 114). To neznamená, že musí byť najschopnejší v umení katechizácie, ani že katechéza má byť jeho výlučným poslaním. Biskup je totiž v diecéze prvý vo všetkom. Nie v chronologickom a nie ani v kvalitatívnom alebo kvantitatívnom zmysle. Je prvý, pretože je biskup, to znamená základ, sviatosť. Istým spôsobom je viditeľným znakom prítomnosti Božej milosti.

Biskup je prvý, pretože predstavuje naše spojenie s Kristom a Cirkvou. Bez biskupa by sme neboli Cirkvou. Toto spojenie má svoj prirodzený a svoj nadprirodzený rozmer. Nadprirodzené predchádza prirodzené, prirodzené otvára cestu nadprirodzenému. Obidva sú dôležité, ale nie sú rovnako dôležité. Nadprirodzené stojí nad prirodzeným. Direktórium pripomína biskupovi jeho prirodzené povinnosti vo vzťahu ku katechéze, a nám všetkým jeho nadprirodzené poslanie, ktoré je dielom milosti.

Podobne je to s farárom, pretože niet farnosti bez biskupa a farára. Farár je prvým katechétom vo farskom spoločenstve, je katechétom katechétov (DPK 116). Teda jeho hlavnou úlohou v oblasti katechézy je katechizácia katechétov. Opäť pripomínam, že výraz katechéta tu treba chápať veľmi široko. Úlohou farára je pretvárať farnosť na katechizujúce spoločenstvo a byť katechétom katechizujúceho spoločenstva.

Potom Direktórium zmieni diakonov. Ich prednosťou má byť katechéza prepojená so službou v sociálnej a charitatívnej oblasti, pretože to je vlastné miesto diakona.

Aj zasvätení, ktorí majú svoj špecifický príspevok ku katechéze. Opäť nejde ani tak o praktické zručnosti, ale o milosť, ktorá je spätá s ich životným povolaním.

  • Cirkev osobitným spôsobom vyzýva ľudí zasväteného života ku katechetickej činnosti, pri ktorej ich originálny a konkrétny prínos nemôžu nahradiť kňazi ani laici (DPK 119).

Laici

A napokon laici.

  • Laici prostredníctvom svojho začlenenia do sveta ponúkajú vzácnu službu evanjelizácii: ich samotný život ako Kristových učeníkov je formou ohlasovania evanjelia. Zdieľajú všetky formy práce s ostatnými ľuďmi a napĺňajú tak aktuálnu realitu v duchu evanjelia… Vydávajúc svedectvo o evanjeliu v rôznych kontextoch, majú možnosť interpretovať fakty o živote kresťanským spôsobom, hovoriť o Kristovi a kresťanských hodnotách a vysvetliť svoju voľbu. Táto katechéza, ktorú by sme mohli označiť za spontánnu a príležitostnú, má veľký význam, pretože je bezprostredne spojená so svedectvom života. (DPK 121)

Medzi laikmi sú prví zmienení rodičia ako aktívne subjekty katechézy. Musíme im pomôcť, aby prekonali mentalitu delegovania, podľa ktorej je odovzdávanie viery vyhradené odborníkom na náboženskú výchovu. Túto mentalitu občas uprednostňuje samotné spoločenstvo (DPK 124). Naučiť rodičov katechizovať ich deti. Oni nevedia, ako na to, preto to mnohí ani neskúsia. Myslím, že to bude predovšetkým úloha vás, ktorí máte vzdelanie, skúsenosti a zároveň ste sami rodičmi.

Potom Direktórium upozorní na veľkú medzeru, ktorú máme v službe krstných rodičov; povzbudí k službe starých rodičov a zvlášť vyzdvihne úlohu žien v službe katechézy.

Úloha žien v službe katechézy

Tu sa na chvíľku zastavíme. Vychutnajte si, čo o vás, milé ženy, hovorí Matka Cirkev:

  • Kresťanské komunity sa neustále inšpirujú ženským géniom, takže prínos žien k realizácii pastoračného života treba považovať za zásadný a nevyhnutný. Katechéza je jednou zo služieb, v ktorých treba uznať veľký prínos katechétiek, venujúcich sa službe s nasadením, vášňou a odbornosťou. Vo svojom živote stelesňujú obraz materstva a vedia aj v ťažkých chvíľach vydávať svedectvo o nehe a obetavosti Cirkvi. (DPK 128)

Ženský génius, inšpirácia, zásadný a nevyhnutný prínos k realizácii pastoračného života… Milé dámy, my vás skutočne potrebujeme. Nepotrebujeme, aby ste boli ďalšími chlapmi. Nepotrebujeme ani, aby ste boli kňazmi alebo diakonkami. Potrebujeme, aby ste boli sebou, lebo v tom ste nenahraditeľné.

Vo svojom živote, či ste mamy alebo nie, či ste vydaté alebo slobodné, stelesňujete, teda robíte viditeľným, obraz materstva. A my ho potrebujeme vidieť, pretože Cirkev je matka, nie otec. Je nevesta, nie ženích.

Vaša neha, vaša ženská obetavosť (iná od tej mužskej), ktorú prejavujete aj v ťažkých chvíľach, môže byť zviditeľnením nehy a obetavosti Matky Cirkvi.

Katechéza je jednou zo služieb, v ktorých treba uznať veľký prínos katechétiek, venujúcich sa službe s nasadením, vášňou a odbornosťou (DPK 128), hovorí Direktórium. Má pravdu.

Zvykli sme si na to, že ste tu. Že môžeme kedykoľvek zavolať, vy pribehnete a urobíte čo treba. A my, teraz myslím kňazi, zabúdame ďakovať a chváliť. Zabúdame aj na vaše meniny a dátum narodenia sme sa ani nepokúšali zistiť. Ale keď práve nemôžete, nevládzete alebo len nechcete, vieme sa správať akoby ste spáchali ťažký zločin. Ak máš takúto skúsenosť s niekým z nás, prosím, nevzdaj to. Nevzdaj kvôli jednému človeku svoju službu, na ktorú si ťa vybral Pán.

Ďakujeme za nasadenie, vášeň a odbornosť, s ktorými slúžite vo svojich farnostiach a školách.

Úloha mužov

Ale neprišli skrátka ani muži, ešte niečo aj pre vás. Pamätajte, že sme v časti venovanej laikom, nasledujúce slová nie sú o biskupoch, kňazoch, diakonoch či rehoľníkoch:

  • Ocenenie špecifickej citlivosti žien v katechéze neznamená zatienenie rovnako významnej prítomnosti mužov. Vo svetle antropologických zmien je ona neodmysliteľná… Kresťanské spoločenstvo by preto malo vedieť oceniť prítomnosť katechétok, ktorých počet má pre katechézu značný význam, a tiež prítomnosť katechétov, ktorí dnes majú nezastupiteľnú úlohu, najmä pre dospievajúcich a mladých ľudí. (DPK 129)

Rovnako významná prítomnosť mužov. Muži, Cirkev nie je len Matka a Kristova Nevesta, ona je aj Telo Kristovo. Vaša prítomnosť v Cirkvi je nenahraditeľná, rozhodne ju nemôžeme nahradiť my kňazi, hoci sme tiež chlapi.

Školské prostredie bolo kedysi výlučne mužským prostredím, ženy boli skôr výnimkou. Na škodu veci. Dnes je to naopak. Tiež na škodu. A podobne je to aj s katechézou vo farnosti. Prežívame krízu otcovstva a bude to stále horšie. To je výzva pre vás muži, máte nezastupiteľnú úlohu, najmä pre dospievajúcich a mladých ľudí.

Ďakujeme, že ste chlapmi na svojom mieste. Aj keď to znamená menší plat a žiadne uznanie. Nevzdajte to prosím.

Školské vyučovanie náboženstva

A ešte jedna myšlienka k téme školského vyučovania náboženstva. Direktórium mu venuje šesť článkov a okrem iného hovorí:

  • Školské vyučovanie katolíckeho náboženstva prešlo v priebehu času značnými zmenami. Jeho vzťah ku katechéze je komplementárny. Tam, kde nie je tento rozdiel jasný, existuje riziko, že obaja stratia svoju identitu. (DPK 313)

Myslím, že zmienka o komplementarite, rôznosti a strate identity, môže byť čiastkovou odpoveďou na otázku príčin neutešeného stavu farskej katechézy. A tiež našich trápení s vyučovaním náboženstva. Cesta k posilneniu vyučovania náboženstva vedie ruka v ruke s obnovou farskej katechézy. Pozývam vás do tejto služby.

  • Ako originálna forma služby slova má školské vyučovanie náboženstva sprítomňovať evanjelium v osobnom procese systematickej a kritickej asimilácie kultúry. V súčasnom kontexte je to v mnohých prípadoch pre študentov jediná príležitosť dostať sa do kontaktu s posolstvom viery. (DPK 313)

Záver

Dokument, z ktorého niektoré myšlienky som vám priblížil, sa volá direktórium. Je zaujímavý výraz, okrem iného pripomína aj slovo dirigovať. Katechéza je jedným zo vznešených nástrojov veľkého orchestra Božieho Ducha. Prostredníctvom Direktória pre katechézu Cirkev diriguje toto veľké umelecké teleso, aby katechéza zaznela v súzvuku s ostatnými nástrojmi, s pastoráciou, liturgiou či diakoniou, vo vznešenej symfónii novej evanjelizácie. Katechéza je nástroj, vy ste hudobníci. Teším sa na koncert.

Modlitba

Mária, „hviezda novej evanjelizácie, pomôž nám zažiariť vo vydávaní svedectva o spoločenstve, o službe, o horlivej a štedrej viere, o spravodlivosti a o láske k chudobným, aby radosť evanjelia došla až do končín zeme a nijaká periféria nebola ukrátená o jeho svetlo.
Matka živého evanjelia, prameň radosti pre maličkých, oroduj za nás. Amen. Aleluja. (EG 288)

Odkazy

  • FRANTIŠEK. Evangelii gaudium. [Online] https://kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/dokumenty-papezov/c/apostolska-exhortacia-evangelii-gaudium (11.08.2021), skratka EG.
  • PÄPSTLICHER RAT ZUR FÖRDERUNG DER NEUEVANGELISIERUNG. Direktorium für die Katechese. Arbeitsübersetzung des Sekretariats der Deutschen Bischofskonferenz. [Online] https://www.dbk.de/fileadmin/redaktion/diverse_downloads/presse_2020/2020-06-25_Direktorium-fuer-die-Katechese_Arbeitsuebersetzung.pdf (10.08.2021), skratka DPK.