Začínajúci učitelia náboženstva / Sedel medzi učiteľmi...

Šiesty október patril pedagógom, ktorí dostali v tomto školskom roku prvý krát  od otca biskupa Tomáša poverenie (kánonickú misiu) pre školské vyučovanie náboženstva a náboženskej výchovy. Máme veľkú radosť z nových kolegýň a kolegov, ktorí prijali výzvu a odhodlane sa zapojili do katechetickej služby. Vzhľadom na zhoršujúcu sa pandemickú situáciu sa podujatie konalo online.

Cieľom stretnutia bola formácia vybraných kompetencií našich pedagógov. Patronát nad pedagogickými, kultúrnymi a organizačnými kompetenciami prevzal Ľuboš Bytčánek, zástupca diecézy pre vyučovanie náboženstva a náboženskej výchovy. Vybraným teologicko-spirituálnym otázkam sa v príspevku Sedel medzi učiteľmi… venoval Jozef Možiešik, riaditeľ DKÚ.


Sedel medzi učiteľmi…

Formácia spirituálnych a teologických kompetencií začínajúcich učiteľov KNB/NV

Slovo učiteľ sa v našom vydaní Svätého písma vyskytuje 55 krát, z toho len 2 v Starom zákone. Najčastejšie slovo učiteľ používa evanjelista Lukáš, 20 krát v Evanjeliu a raz v Skutkoch. Pri hľadaní slova pre začínajúce učiteľky a učiteľov náboženstva, som sa inšpiroval práve jedným z Lukášových rozprávaní, perikopou o dvanásťročnom Ježišovi v chráme.

Skúste si tú situáciu predstaviť. Ježiš uprostred učiteľov, počúva, pýta sa… Posaďte sa vo svojej fantázii medzi nich, veď aj vy ste učitelia. Je tam dosť miesta pre každého. V mojej predstave to nevyzerá ako trieda alebo prednášková sála. Skôr mi to pripomína širokú kamennú chodbu. Na začiatku Ježiš oslovil jedného učiteľa. Možno je to tvoj známy. Chvíľu sa prechádzali a živo o niečom diskutovali. Potom si sadli, iba tak, na kamenné schody. Postupne sa k nim pridávajú ďalší a ďalší, tvoji kolegovia  kolegyne. Nájdi si medzi nimi svoje miesto. Ježiš je medzi nami, spontánny, otvorený, uvoľnený, nežný… 

Evanjelium

Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.

Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. 

Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. (Lk 2,41-51)

Cieľ, miesto, dar prítomnosti

Rozprávanie ma priviedlo k trom oblastiam vášho povolania učiteľov náboženstva,  o ktorých by som rád spolu s vami dnes uvažoval. Chcem sa s vami zamyslieť nad cieľom vašej služby, vaším miestom v učiteľskom tíme a darom Ježišovej prítomnosti medzi nami.

Cieľ vyučovania náboženstva

„Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.“ Veľmi si želám a modlím sa za to, aby sme aj my počuli Ježiša a žasli nad Kristom, jeho múdrosťou a odpoveďami, ktoré chce priniesť do našich životov. Zároveň túžim potom, aby vaše úsilie, tak v katechéze vo farnosti ako aj pri vyučovaní náboženstva, prinieslo ovocie v srdciach i na tvárach tých, čo sú vám zverení.

„Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.“ Uvažujme nad týmto veršom ako nad víziou, či cieľom vašej služby v školskom vyučovaní náboženstva. Poďme slovo za slovom.

1. Všetci. Kto všetci? Všetci žiaci v triede, či všetci, čo patria do vášho školského spoločenstva? Ak učíš matematiku, pod pojmom všetci sa myslia všetci tvoji žiaci. No ak ohlasuješ Krista, potom slovo všetci zahŕňa celý svet. A nie len prítomný, ale aj budúci. Pamätaj, že cez deti hovoríš k ich rodičom, aj k ich budúcim deťom.

2. Čo ho počuli. Koho? Áno, Lukáš má v tomto verši na mysli Ježiša. Ale žijeme v sekulárnej spoločnosti a väčšina tvojich žiakov ani ich rodičov Ježiša veľmi nepočúva. Teba áno. Pamätaj, že tvojou úlohou nie je len hovoriť im o Ježišovi. Ide o to, aby k nim Ježiš hovoril z teba. Aby počúvali teba a pritom počuli Ježiša. To samozrejme nedosiahneš tým, že si osvojíš cirkevný jazyk a na všetko budeš pohotovo reagovať biblickými citátmi. Dostal si od otca biskupa kánonickú misiu, poverenie byť tvárou Cirkvi a hlasom Krista. Od okamihu, keď si toto poslanie a poverenie prijal, ťa Duch Svätý premieňa. Ale bez tvojho pravidelného tréningu, čítania Písma, modlitby, sviatostí, spoločenstva, služby…, to nepôjde.

3. Žasli. Vyvolaný úžas je jednou z tvojich pracovných metód. Musíš zaujať. Využi tvorivosť, ktorou ťa Pán obdaroval, a deľ sa so svojimi nápadmi. Využi tvorivosť a nápady, ktorými Pán obdaroval iných a nechaj sa inšpirovať. Chcem vám dať do pozornosti:

Zaujať je stále ťažšie. No súčasný stav je zároveň výzvou i príležitosťou. Dovolím si citáciu z nového Direktória pre katechézu:

Nové technológie predefinovali základné ľudské súradnice, a to nad rámec účelu, ktorý je úzko spojený s potrebami komunikácie. Menia nielen spôsob našej komunikácie, ale prinášajú aj rozsiahlu kultúrnu transformáciu. Vyvíja sa nový spôsob učenia a myslenia s bezprecedentnými príležitosťami nadväzovať vzťahy a budovať spoločenstvo. Transformácia ovplyvňuje sféru identity a slobody človeka, ako aj kognitívne schopnosti a systémy učenia; nevyhnutne to ovplyvňuje jeho spôsob vytvárania vzťahov a nakoniec to mení aj samotný prístup ku skúsenosti viery. (DPK 47)

Vyzerá to beznádejne. Ale Cirkev má na vec iný názor:

Pre Cirkev je revolúcia v komunikačných a informačných prostriedkoch veľkou a strhujúcou výzvou, ktorá si vyžaduje čerstvú energiu a novú predstavivosť pri odovzdávaní Božej krásy iným.  (DPK 47)

Nejde samozrejme o úžas pre úžas. Nejde o to, aby sme sa dali strhnúť do pretekov s médiami a technológiami. Našou úlohou nie je produkovať veľkolepé šou, ani tie evanjelizačné nie. To je ako droga, neuspokojí a človek potrebuje stále vyššie a vyššie dávky, len aby sa nenudil. Zacitujem vám z emailu, ktorý mi nedávno prišiel od jednej maminy: „Včera sme boli na výlete, deti si to užili. Pozorovali sme všeličo ďalekohľadom a počúvali ako vŕzgajú stromy. Stanka sa úplne vydesila, lebo verila, že to ježibaba otvára dvere na domčeku:-).“ Stanka má pomaly desať rokov a vie, že žiadne ježibaby nie sú, takže to s vydesením treba brať s rezervou. No má mamu, ktorá učí svoje deti žasnúť nad tvarmi oblakov a odtieňmi jesenného lesa. Televízor a iné návykové čudá doma nemajú. Nikdy ich nepotrebovali.

Nad jeho rozumnosťou. Nedávno som čítal rozhovor s jedným moderátorom, ktorý v mladosti konvertoval, stal sa katolíkom, no dnes s trpkosťou opúšťa Cirkev. Okrem iného hovorí: „Keď máš devätnásť a keď máš štyridsať, vidíš veci inak, človek sa posúva. Dnes už vnímam veci ako relikvie či lietanie s monštranciou v lietadle nad Slovenskom ako modloslužobníctvo. To je pre mňa ako magická viera pre päťročné deti.“ Keď som si prečítal tie riadky, napadlo mi, že tomu len nerozumie. No práve, nerozumie nášmu správaniu a pripadá mu nerozumné, až modloslužobné.  Starovekí kresťania prísne zachovávali disciplínu arcani, čo znamenalo, že každému odkryli z pokladu viery len toľko, koľko bol práve schopný pochopiť. K tomuto princípu sa potrebujeme vrátiť.

A odpoveďami. Ľudia nebudú žasnúť nad Božími príkazmi a zákazmi. No budú žasnúť nad odpoveďami, ktoré Ježiš dáva na ich bytostné otázky.

Malé lietadlo havarovalo, no pilot sa zachránil, v poslednej chvíli stihol vyskočiť. Bol však prudký vietor a tak sa s padákom zachytili v konároch stromu. Už sa vymotal a pomaly začal zliezať, keď popod strom prechádzal neznámy človek. „Prosím vás, kde som?“ spýtal sa neúspešný parašutista. „Na strome“, odpovedal dotyčný. „Ďakujem za vašu odpoveď. Ešte si dovolím jednu otázku, nieste náhodou kňaz alebo učiteľ náboženstva?“ pýtal sa. „Áno, ako ste to uhádli?“ „To je jednoduché“, odpovedal pilot. „Dali ste mi absolútne pravdivú a zároveň absolútne zbytočnú odpoveď.“

Naučiť žiakov desatoro, to musíme. Aj vymenovať sedem sviatostí a názvy štyroch evanjelií. Ale úspešní sme vtedy, keď v desatore, sviatostiach a evanjeliu, nájdu odpovede, ktoré potrebovali počuť.

Tvoje miesto medzi učiteľmi

Evanjelista Lukáš celú epizódku charakterizuje trojicou slovies: sedieť, počúvať, pýtať sa. Ježiš „sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.“ 

Hoci sú to slová o Ježišovi, opäť môžeme nájsť aj niečo pre vás, napríklad o tom, kde je vaše miesto a čo tam máte robiť. Tvoje miesto je medzi učiteľmi. Si učiteľ, si učiteľka. Drž sa medzi nimi a s nimi. Počúvaj ich, klaď otázky. A pritom všetkom maj stále na pamäti, že nie si len učiteľka, ale si medzi nimi tvárou Cirkvi a hlasom Krista.

Ježiš medzi učiteľmi

To, čo zažili Jozef a Mária s dvanásťročným Ježišom, je epizódka, ktorú vieme ľahko pochopiť, pretože je blízka našej skúsenosti. Udalosť sa často interpretuje tak, že Ježiš sa v Jeruzaleme stratil. Alebo že sa, predsa len má dvanásť rokov, už prejavuje (eufemisticky povedané) jeho mladícka rozhodnosť. Ale Lukášovi nejde o to, aby popisoval Ježišovu adolescenciu, či to, ako sa niekde stratil. Vlastne sa tu ani o stratení sa nikde nehovorí. Všimnite si:

„Keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali“ (Lk 2,43).

To skutočne podstatné na rozprávaní je Ježišova prítomnosť medzi učiteľmi. Čo môžeme urobiť preto, aby bol Ježiš medzi nami? Určite si pamätáte Ježišovu podmienku: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20).

Spolu. Prvou podmienkou je byť spolu. Využívajte príležitosti byť spolu. To sú dekanátne stretnutia, metodické dni, duchovné cvičenia, obnovy… To byť spolu zahŕňa samozrejme fyzickú prítomnosť. Ale nie len. Človek môže byť fyzicky prítomný, a predsa ukrutne vzdialený, pretože jeho myseľ zamestnáva niečo úplne iné, jeho pozornosť je obrátená úplne inam. Asi ako keď sa chceš rozprávať s manželom, ktorý práve sleduje futbal. Alebo s tínedžerom, čo práve ťuká niečo do mobilu. Pracovne to môžeme nazvať pozornou prítomnosťou. Daj bokom všetko, čo odvádza tvoju pozornosť od tvojich bratov a sestier. No medzi nami existujú aj mohutnejšie bariéry, než tie spôsobené všelijakými technologickými hračkami. Je ich celá škála od ľahostajnosti a nezáujmu, cez posudzovanie, strach, trpkosť, hnev, až po… Je čas ich zbúrať a vstúpiť do láskavej prítomnosti.

Zhromaždení. No nie je spolu ako spolu. Ježiš požaduje, aby boli tí dvaja, traja zhromaždení. Lukáš to napísal po grécky a použil slovo συνηγμένοι (synégménoi), čo pripomína synagógu, Boží ľud, zhromaždený na počúvanie Božieho slova. Teda kde sú dvaja alebo traja, ktorí chcú spolu, ako jeho ľud, počúvajúc Božie slovo… Urob počúvanie Boha a jeho slova motívom pre každý chvíľku, ktorú tu stráviš v prítomnosti iného človeka.

V Ježišovom mene. Tretia podmienka je Ježišovo meno. Túto požiadavku môžeme chápať dvojako: 1. Byť prítomní ako tí, ktorí sú pripravení konať tak, ako by konal on, ako jeho vyslanci… a 2. vo všetkom sa podriadiť Bohu, ktorý jediný je riešením, spásou. Pretože to znamená meno Ježiš, „JHWH je spása“.  Nesmieme podľahnúť pokušeniu hľadať cesty a riešenia, v ktorých Boh nemá miesto. Ako nedávno napísal emeritný pápež Benedikt XVI.:

„Svet bez Boha môže byť len svetom bez zmyslu… Západná spoločnosť je spoločnosťou, v ktorej Boh absentuje vo verejnej sfére a už sa mu nenačúva. A preto je spoločnosťou, v ktorej sa stále viac vytráca rozmer ľudskosti.“

Svet bez Boha, to nemusí byť len svet, v ktorom je téma Boh tabu. Bezbožný môže byť dokonca aj svet zbožných, ktorí svoje vlastné túžby, očakávania a predstavy vkladajú do úst Boha, pasujúc sa za jediných pravoverných a neomylných hovorcov. Svet Veľkého Inkvizítora, ktorý nevidí inú možnosť, než uväzniť Krista.

A na záver ešte jedna myšlienka: „Potom sa s nimi vrátil do Nazareta“ (Lk 2,51), hovorí Lukáš. Aj keď je chrám miestom stretnutia, Ježiš nezostáva (len) v chráme. On je Emmanuel, Boh s nami, na každej dobrej ceste, po ktorej sme ochotní kráčať s ním. Všade, kde mu dovolíme, aby bol s nami doma.

Nech sa vždy, keď pôjdete domov, z práce, kostola, stretnutia spoločenstva, výletu…, Kristus vráti s vami.