Synoda / Počúvať
- Popis: Druhá téma cyklu stretnutí nad témami Synody o synodalite. V prvej časti pracujeme s biblickým textom Lk 24,13-35 (Emauzy), pričom sa zameriame na motív cesty a spoločného kráčania. V druhej časti pod zorným uhlom evanjeliovej state diskutujeme o druhej synodálnej téme Počúvať.
- Dĺžka: 60 minút
- Cieľová skupina: dospelí, mládež
- Na stiahnutie: metodika ▪ prezentácia PDF ▪
- Pomôcky: Sväté písmo alebo aspoň stať Lk 24,13-35 pre každého účastníka; prezentácia.
Modlitba
Sme tu pred Tebou, Duch Svätý: zišli sme sa v Tvojom mene. Ty si náš pravý radca. Príď k nám, stoj pri nás, vstúp do našich sŕdc. Pouč nás, kam máme ísť, a ukáž nám cestu, po ktorej treba kráčať.
O to prosíme Teba, ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach, v spoločenstve s Otcom i Synom, na veky vekov. Amen.
O to prosíme Teba, ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach, v spoločenstve s Otcom i Synom, na veky vekov. Amen.
- Modlitba sv. Izidora zo Sevilly, prvá časť. In: https://synoda.sk/sk/vademecum.
Evanjelium
- Pri čítaní evanjeliovej state použijeme prezentáciu. Je rozdelený do siedmych snímkov. Ako ilustrácie sú použité postavy z loga synody.
1. Kto
- Po prečítaní diskutujeme s účastníkmi o tom, kto sú protagonisti rozprávania.
Kleopas a ten druhý učeník
- V príbehu sa spomínajú dvaja z Ježišových učeníkov, jeden z nich sa volá Kleopas, meno druhého Lukáš neuvádza, niekedy ich označujeme aj termínom Emauzskí učeníci. V prezentácii je zámerne použitý obrázok páru, muža a ženy. Je to odkaz na jednu starobylú tradíciu, podľa ktorej mohla byť druhou z dvojice Kleopasova manželka, tiež jedna z Ježišových učeníkov. Zároveň nám to potom poslúži ako premostenie k otázke „Ako sú vypočutí laici, najmä ženy a mladí ľudia?“
Ježiš
- Tajomným spoločníkov emauzských na ich ceste je Ježiš. Je zaujímavé, že zostáva nepoznaný. So skupinou môžeme diskutovať o tom, čo mohlo byť príčinou. Môže ňou byť napríklad prílišná koncentrácia učeníkov na vlastnú bolesť, ich sklamanie, čo to, že už neočakávajú od Ježiša nič. Naznačuje to fakt, že o Ježišovi už nehovoria ako o Božom synovi alebo o Mesiášovi, ale len ako o prorokovi, ktorý bol „mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom.“ Evanjelista zase naznačuje, že sám Ježiš sa akoby ukrýva pod rúškom tajomna. Aj z tohto dôvodu je v prezentácii použitý obrázok trojice ľudí (starý muž, otec a syn) a na inom snímku obrázok rehoľníčky, chce sa tým povedať, že Ježiš je prítomný a hovorí a dáva sa spoznať aj cez svoj ľud, ktorý tvorí Cirkev.
Jedenásti
- Napokon sú tu apoštoli, tu sú nazvaní Jedenásti, pretože Judáš je už po smrti a jeho nástupca ešte nebol vybraný. Apoštoli sú v prezentácii znázornení postavou biskupa.
2. Kedy a kde
- Pokračujeme diskusiou o mieste a čase príbehu.
- Miesto. Lukáš situuje dej na tri miesta: cesta – dom – cesta – Jeruzalem. Pre našu tému je podstatná hlavne prvá a tretia etapa príbehu, teda cesta. Pri tejto príležitosti možno opäť pripomenúť význam slova synoda.
- Nedeľa. Udalosť sa stala v nedeľu Ježišovho zmŕtvychvstania.
3. Aktivita
- V treťom kroku sa zameriame na aktivitu protagonistov. Najprv venujeme pozornosť slovesám, ktorými Lukáš charakterizuje činnosť Emauzských. Slovesá, ktorými ich aktivitu evanjelista popisuje, možno rozdeliť dotroch skupín. Prvá sa týka pohybu (išli, zastavili sa, priblížili sa, vrátili sa), druhú charakterizuje dialóg (zhovárali sa, vraveli, povedal…) a tretia vyjadruje zmenu (učeníci najprv nevideli, potom sa im otvoria oči; najskôr ho nepoznali, potom svedčia, že ho spoznali…).
Je zaujímavé, že hoci centrom je dialóg, Lukáš nepoužíval sloveso počúvať. A predsa bez počúvania by nebolo tohto príbehu. Emauzskí cestou diskutujú, Ježiš načúva rozhovoru učeníkov, keď ich osloví, zastavia sa, aby lepšie počul a porozumel, čo mu chcú povedať, počúvajú ho, keď im cestou vysvetľuje Písma, počúvajú ohlásenie radostnej zvesti od apoštolov…
4. Ťarbaví srdcom vypočuť
- Ježiš adresuje Emauzským výčitku: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko…“ Sloveso „uveriť“ môžeme v duchu našej témy na chvíľu nahradiť slovesom „vypočuť“. Účastníci vyhľadajú v evanjeliu nasledovné verše, z ktorých vidno istú tvrdosť a neochotu vypočuť…
Lk 24, 8-11 - „Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným... Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.“ Tu vidíme ťažkosť vypočuť ženy. Aj napriek tomu, že ich svedectvo je v súlade s Ježišovými slovami, na ktoré sa práve rozpamätali, Jedenástim „sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im.“
Lk 24, 12 - „No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.“ Dokonca ani zážitok prázdneho hrobu a údiv ho nepohnú, aby vypočul (v najhlbšom zmysle slova) svedectvo žien.
Ako počúvame hlasy v Cirkvi?
- Nasleduje vlastná diskusia nad synodálnymi otázkami.
- Ďalšie podnety k diskusii: Ktoré hlasy sú v našej Cirkvi ignorované? Koho by mala naša farnosť alebo diecéza vypočuť, pretože cez neho hovorí Boh. Poznáte niekoho, kto sa cíti ignorovaný?
- Podnety: Kto by mal v Cirkvi viac počúvať laikov? V čom je dôležitý ich hlas? Čo bráni Cirkvi počúvať laikov?
- Podnety: Čím môžu marginalizovaní obohatiť život Cirkvi? Aký bude mať vypočutie vplyv na ich vylúčenie?
5. Komu naša farnosť/diecéza „dlží počúvanie“?
6. Čo uľahčuje alebo bráni nášmu počúvaniu?
- Podnety: Pomenujme obmedzenia, predsudky a stereotypy našej schopnosti počúvať, najmä tých, ktorí majú iné názory ako my.
- Podnety: Takýmto kontextom je napríklad aj pandémia a javy, ktoré ju sprevádzajú a ktorým máme tiež načúvať ako znameniam čias.