Synoda / Vziať si slovo
- Popis: Tretia téma cyklu stretnutí nad otázkami Synody o synodalite. V prvej časti pracujeme s biblickým textom Mk 7,31-37 (Hluchonemý), spôsob Ježišovej komunikácie, príkaz Effeta uvažujeme nad významom charakteristiky „rozprával správne“. V druhej časti pod zorným uhlom evanjeliovej state diskutujeme o tretej synodálnej téme Vziať si slovo.
- Dĺžka: 60 minút
- Cieľová skupina: dospelí, mládež
- Na stiahnutie: metodika I prezentácia
Modlitba
Sme tu pred Tebou, Duch Svätý: zišli sme sa v Tvojom mene. Ty si náš pravý radca. Príď k nám, stoj pri nás, vstúp do našich sŕdc. Pouč nás, kam máme ísť, a ukáž nám cestu, po ktorej treba kráčať.
Nedovoľ, aby sme my, slabí a hriešni, spôsobili neporiadok. Nech nás nezvedie nevedomosť. Daj nám dar rozlišovania, nech nie sme zaujatí kvôli predsudkom a falošným ľudským ohľadom.
Veď nás k jednote, aby sme nezišli z cesty pravdy a spravodlivosti, ale napredovali na púti do večného života.
O to prosíme Teba, ktorý pôsobíš vo všetkých časoch a na všetkých miestach, v spoločenstve s Otcom i Synom, na veky vekov. Amen.
- Modlitba sv. Izidora zo Sevilly, prvá časť. In: https://synoda.sk/sk/vademecum.
Evanjelium
- Mk 7,31-37. V prezentácii sú použité postavy z loga synody. Ježiša aj hluchonemého zámerne vyjadrujeme rôznymi rôznymi postavami, aby tak lepšie vynikla myšlienka rôznosti v Cirkvi. Z toho istého dôvodu nie je na druhom snímku („Priviedli k nemu hluchonemého…“) celkom jasne vymedzené, ktorá zo skupín má predstavovať Ježiša a ktorá zástup.
Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával. A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“
1. Ježišove slová a gestá
Ježiš v príbehu veľa nerozpráva, hluchonemému adresuje len jediné slovo a zástupom iba zákaz hovoriť o tom, čo práve videli. Napriek tomu je komunikačne činný, hoci vzhľadom na adresáta (hluchonemý) využíva spôsob, ktorý je zrozumiteľný a hovorí gestami.
Pozrime sa najskôr, čo Ježiš hovorí hluchonemému.
1. Vzal ho nabok od zástupu. Naznačuje mu tým, že v tom, čo sa bude diať, je ústrednou postavou, dáva mu pocítiť, že je dôležitý. Tým, že ho berie stranou, naznačí aj dôležitosť toho, čo mu chce odovzdať i potrebu jeho sústredenej pozornosti.
2. Vložil mu prsty do uší. Pre toto i nasledujúce gestá sa ponúka množstvo interpretácií, no sústreďme sa na tú najjednoduchšiu. Hluchonemý vie, že jeho problémom sú uši. Tým, že sa ich Ježiš dotýka, dáva mu zrozumiteľným spôsobom pocítiť, že sa dotýka jeho problému.
3. Poslinil si prsty a dotkol sa mu jazyka. Druhým problémom je jazyk. Hluchonemý chápe, že ostatní sa vyjadrujú prostredníctvom jazyka. Dotyk naslineným prstom nám samozrejme pripadá nehygienický. No pre hluchonemého to je gesto, ktorému rozumie. Jeho súčasníci pripisovali slinám liečivú moc. Nakoniec ľudia to robia dodnes, poranený prst akosi mimovoľne smeruje k ústam a často ho zastavia len naše hygienické návyky, ktoré sme si osvojili v detstve. Poslinením a dotknutím sa jazyka sa naznačuje proces uzdravenia.
4. Pozdvihol oči k nebu. Ďalšie gesto, ktorému hluchonemý rozumie, gesto, ktoré súvisí s modlitbou.
5. Vzdychol. Povedal mu: „Effeta“. Nepočuje povzdych, nepočuje slovo effeta, ale cíti na svojej tvári Ježišov dych, ktorý to slovo sprevádza.
Vlastne ani nevieme, či slovo otvor sa patrilo jazyku, ušiam, tomu človeku alebo nebu. Každopádne nebo sa otvorilo a na chorého prúdila milosť, on sa jej otvoril a vďaka tomu sa u otvorili uši a rozviazal (otvoril) jazyk.
Ježiš komunikuje aj so zástupom. Aké posolstvo mu odovzdáva svojimi slovami a gestami?
1. Prišiel do stredu Dekapolského kraja. Ježiš prichádza, vstupuje do samého stredu reality tých ľudí. Mimochodom je to realita pohanská či synkretická.
2. Vzal hluchonemého nabok od zástupu. Týmto gestom hovorí niečo aj im. Napríklad že to, čo mu chce odovzdať, je súkromné a nepotrebujú to vedieť. Nie preto, že to je tajomstvo, ale preto, že ide o poznanie, ktoré im nateraz neprospeje. Ako sa ukázalo neskôr, bola to oprávnená obava. Berie ho preč aj preto, lebo je tu riziko, že prizerajúci pochopia jeho gestá inak, ako ich zamýšľa. Je to pohanský kraj so svojimi temnými kultmi a čarodejníkmi. A to čo Ježiš robí, by raz dva mohli pochopiť ako magické rituály.
3. Prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili, dôraznejšie im prikazoval. Až v tomto momente sa obracia priamo na nich. Evanjelista upozorňuje, že jeho požiadavka mala charakter príkazu a bola tak dôrazná, že si to nikto nemohol zameniť s nejakým vágnym odporúčaním.
Ako hovorí zástup a ako uzdravený
Nuž zástup hovorí pravdivo, s úctou, obdivom a absolútne nevhod:
„Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“
Uzdravený naproti tomu hovorí správne a v tomto prípade to znamená zrejme mlčať a najprv pozorne počúvať:
„V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.“
Vziať si slovo…
Ako hovoriť správne v Cirkvi? Synodálne Vademecum usmerňuje:
1. Každý. O tom, že nikto nemá zostať nevypočutý, sme hovorili pri prvej téme (Spoločníci na ceste).
2. Je pozvaný. Ježiš nás posiela pozývať všetkých ľudí do dialógu.
3. Hovoriť s odvahou. Buďte odvážni.
4. Hovoriť s parréziou, to znamená, že dotyčný hovorí v úplnej slobode pravdu, ktorá je láskou.
Každý je pozvaný hovoriť
- Nasleduje diskusia o synodálnej téme. Pomocné otázky:
1. Čo nám umožňuje alebo bráni hovoriť odvážne, úprimne a zodpovedne v našej miestnej cirkvi a v spoločnosti?
2. Kedy a ako dokážeme povedať, čo je pre nás dôležité, čo nám leží na srdci?
3. Ako funguje vzťah farnosti/diecézy s miestnymi médiami (nielen katolíckymi)?
4. Kto hovorí v mene kresťanského spoločenstva a ako sa vyberá?
- Stretnutie ukončíme modlitbou.
Komentáre
Zverejnenie komentára