Téma / O poslaní laikov

Úvod

Odpoveď na otázku kto je a kto nie je laik závisí od oblasti. Človek, ktorý je odborníkom či profesionálom v programovaní, môže byť úplným amatérom v hudbe a absolútnym diletantom v stavebníctve.

V bežnom živote je vo vybranej oblasti protikladom laika odborník, profesionál. No v Cirkvi je to inak, laici sú profesionáli a odborníci rovnako, ako sú profesionálmi klerici. Slovo laik tu totiž používame v jeho pôvodnom zmysle. 

Výraz pochádza z gréčtiny - slovo λαός [laós] znamená ľud, termín λαϊκός [laikós] označuje tých, čo patria k ľudu. Laikom, členom Božieho ľudu, sa človek stáva krstom. 

Kto je teda laik? Človek Cirkvi, muž, žena, dieťa, starenka…, každý, koho Boh a Cirkev prostredníctvom sviatosti krstu prijali za svojho syna či dcéru. Sviatosťou birmovania dostal pokrstený podiel na poslaní Cirkvi. Prijímaním sviatosti Eucharistie každý člen Božieho ľudu potvrdzuje, že chce patriť do rodiny kresťanov a pracovať na poslaní, ktoré birmovaním dostal.

Okrem laikov patria k Božiemu ľudu aj klerici. Klerikom sa môže stať laik (pokrstený muž), ktorého si Boh a Cirkev prostredníctvom sviatosti posvätného rádu (vysviacka) vyberú a dajú mu podiel na špecifickej službe. 

Termín je odvodený od gréckeho slova κλῆρος [kleros], ktoré pôvodne označoval črep, používaný pri žrebovaní. Teda klerik je niekto, kto je vybraný. V Skutkoch apoštolov sa toto slovo objavuje v prvej kapitole. Čítame tam, ako apoštoli vyberali náhradníka za Judáša. Presnejšie ako si vybral Duch Svätý, s ktorým spolupracovala komunita kresťanov v Jeruzaleme a samozrejme aj apoštoli. Pri konečnom rozhodovaní sa medzi dvomi kandidátmi tiež použili lós. Nevieme aký, možno našli dva črepy, na jeden napísali meno Matej a na druhý Jozef Barsabáš Justus, otočili ich písmenami dole alebo vopchali do vrecka a požiadali niekoho, čo to nevidel, aby vybral. Aj v tomto texte (v gréckej verzii) sa objavuje slovo kleros a do slovenčiny je preložené opisne ako ten, ktorý „dostal podiel na tej istej službe“ (Sk 1,17).

Teda kto je klerik? Muž, člen Božieho ľudu, predtým laik, ktorého si sviatosťou posvätného rádu vybrali Duch Svätý a Cirkev aby mu dali podiel na istej službe. 

O poslaní…

Kým rozpoznávacím znakom klerika je služba, základnou črtou laika je poslanie. Laici sú poslaní či presnejšie dennodenne posielaní. Ako muži z Podobenstva o robotníkoch vo vinici. 

Podobenstvo o robotníkoch vo vinici

  • Mt 20,1-16

Nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.« A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: »Čo tu nečinne stojíte celý deň?« Vraveli mu: »Nik nás nenajal.« Povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice!« Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: »Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!« Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: »Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.«  Ale on jednému z nich odpovedal: »Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?« Tak budú poslední prvými a prví poslednými.“

Práca s biblickým textom

Hospodár. Vinica má svojho majiteľa, hospodára. To je ten, ktorý „vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice.“ A potom aj o deviatej, na obed, o pätnástej i o sedemnástej. Sám vo vinici asi nepracuje, na to má správcu, vinohradníka. Jeho poslaním sú momentálne ľudia, nábor personálu.

Robotníci. Tí najatí robotníci nie sú stáli zamestnanci. Sú to nádenníci, každý deň si hľadajú prácu, niekedy sa im ujde lepšia, inokedy horšia, raz pracujú tam, potom zase inde. Možno by sme ich mohli prirovnať k sezónnym brigádnikom. Prišiel čas prác vo vinici, nádenníci sa zhromaždia na námestí, kam prichádzajú vinohradníci, aby si najali, koho potrebujú. Výhoda – takýto robotník má veľa skúseností, prešiel už xy viníc, vyskúšal si mnohé pracovné postupy. Sú skvelí na sezónne práce. Nevýhoda – nehodia sa na práce, pri ktorých je nevyhnutná stabilita, zrejme ani nemajú s nimi skúsenosť.

Správca. Správca či vinohradník je vlastne jediný, kto je tam zamestnaný na trvalý pracovný pomer. Vyzná sa, vie kde čo je, rozdeľuje prácu a vypláca mzdu. To je jeho služba. Bez neho by si robotníci neporadili. A on by bol bez robotníkov nahraný. Zjednodušene povedané: Robotníci vedia robiť a správca zase vie, čo, kde, s akým náradím a akou technológiou treba robiť.

Aktualizácia

Pokúsme sa aktualizovať toto podobenstvo na našu tému. Kde sú v tom príbehu laici? A kde klerici? Laikov tu zastupujú robotníci, aspoň v tomto zmysle pracuje s podobenstvom Ján Pavol II. v exhortácii Christifideles laici. Pán vinice je Kristus. Správca by mohol v tomto prípade prestavovať klerikov.

Čo je odmenou pre tých, ktorí pracovali vo vinici? V podobenstve sa hovorí o jednom denári, čo bola v tom čase bežná denná mzda. Finančnú odmenu však dostali len tí, čo pracovali celý deň. Pre tých ostatných bol denár v rôznej miere nezaslúženým darom. Okrem denáru však získali aj iné odmeny: 1. Prijatie a zodpovednosť – pre tých, ktorí neboli ostatným dosť dobrí, to musel byť balzam na dušu. 2. Zmysluplná práca – to je rozhodne niečo lepšie, než nezmyselné, záhaľčivé postávanie na námestí. 3. Pocta – ak si pamätáme, že vinica je obraz Božieho ľudu, potom možnosť pracovať v nej je ocenením, prejavom uznania a dôvery. 

Ak rozšírime naše podobenstvo a správcu stotožníme s klerikom, potom ten nezaslúžený, z dobroty hospodára darovaný denár predstavuje niečo z pokladu Cirkvi, čo si Pán želá, aby správcovia štedro rozdávali. Môžu to byť napríklad sviatosti Eucharistie, zmierenia či pomazania chorých, požehnania, odpustky, modlitby, ohlasovanie slova…

Laik vo vinici

  • Laik dostáva poslanie („poslal ich do svojej vinice“) vo vinici, lebo Pán mu chce dať svoj dar.
  • Toto posielanie je opakované (hospodár vychádza na to námestie každý deň), pretože Pán chce denno denne živiť svoj ľud („chlieb náš každodenný“). Veď čo iné je denár, než živobytie?
  • Práca je pre neho cťou. Čím dlhšie pracuje, tým viac si osvojuje životnú filozofiu Pána, ktorý chce dať aj tomu poslednému maximum. Je pre neho cťou podieľať sa na tvorení rozdeľovaní hodnôt, tých darovaných denárov.

Cirkev, správkyňa vinice

  • Kľúčovou úlohou klerikov, popri štedrom rozdeľovaní darov z pokladu Pána vinice (sviatosti…), je viesť dennodennú prácu, zaúčať nových robotníkov, sprevádzať ich, uvádzať do spoločenstva… To je ich služba, pre ktorú boli natrvalo vybraní.

Pán vinice

  • Napokon nás naša analógia privádza k Bohu, štedrému darcovi darov, ktorý dennodenne hľadá,  povoláva, posiela a obdarúva.

O mieste laikov

Miestom, kde žije svoj život správca vinice je vinica. Preto aj fyzicky žije farár (klerik) v centre farnosti a má byť dostihnuteľný na fare.

„Členovia posvätného stavu, hoci sa niekedy môžu venovať svetským záležitostiam, a to aj vo svetskom zamestnaní, predsa vzhľadom na svoje osobitné poslanie sú zo svojho povolania určení predovšetkým na posvätnú službu.“ (LG 31)

Hospodár, majiteľ vinice, takpovediac žije všade. Nájdete ho vo vinici, ale i vo svete mimo nej, pretože neúnavne vyhľadáva nových nádenníkov. Preto Boha s istou nachádzame v našich chrámoch, ale žiadne miesto, na ktorom by mohol osloviť človeka, mu nie je cudzie.

Nádenník, robotník, žije so svojou rodinou, vo svojom svete. Každý deň, či presnejšie vždy vtedy, keď sa nechá poslať, vstupuje do vinice aby tam pracoval pre dobro všetkých a domov i do sveta svojej každodennosti si prináša dar, denár, z ktorého žije on i jeho okolie. 

Preto končíme slávenie svätej omše zvolaním: 

  • Choďte v mene Božom.
  • Choďte a ohlasujte Pánovo evanjelium.
  • Choďte v pokoji a oslavujte Pána svojím životom.
  • Choďte v pokoji.

Poslaním laika nie je vysedávať v kostole, ani na fare. V tomto duchu sa vyjadril pomerne jasne aj Druhý Vatikánsky koncil:

„Pre laikov je vlastný osobitný svetský charakter […]. Laici majú na základe vlastného povolania hľadať Božie kráľovstvo tak, že sa starajú o časné veci a usporadúvajú ich podľa Boha. Žijú vo svete, to jest venujú sa všetkým svetským povinnostiam a prácam každého druhu vo zvyčajných podmienkach rodinného a spoločenského života, s ktorými ich existencia takrečeno zrástla. Boh ich volá, aby sa vykonávaním svojho zamestnania v duchu evanjelia ako kvas znútra pričiňovali o posvätenie sveta a tak urobili Krista zjavným ostatným ľuďom, najmä svedectvom svojho života, jasom svojej viery, nádeje a lásky. Je teda ich osobitnou úlohou osvetľovať a usporadúvať všetky časné veci, ktoré sa ich bezprostredne týkajú tak, aby sa vždy diali a zveľaďovali podľa Krista a boli na chválu Stvoriteľa a Vykupiteľa.“ (LG 31)

Pastorálna konštitúcia O Cirkvi v súčasnom svete nám pripomína, že nakoniec i sám Ježiš nám dal vzor takéhoto laického života, ktorý viedol až do veku 30 rokov. Až do tridsiatky žil Ježiš ako laik, čím posvätil, teda urobil posvätným aj tento spôsob života!

„Samo vtelené Slovo chcelo mať účasť na ľudskom spoločenstve.“ Kristus sám „posvätil ľudské vzťahy, najmä rodinné zväzky, ktoré sú žriedlom spoločenského života. Dobrovoľne sa podriadil zákonom svojej vlasti a chcel žiť životom remeselníka svojich čias a svojho kraja.“ (GS 32)

Alebo, ako to vyjadril prorok Izaiáš, Božou vinicou sú ľudia:

„Vinicou Pána zástupov je dom Izraela a júdski mužovia jeho sadom rozkošným. (Iz 5,7)

Kresťanský laik teda napĺňa svoje poslanie tým, ak naplno žije vo svojom životnom povolaní, na svojom mieste ako autentický kresťan. A je vcelku jedno, či je politikom, učiteľom alebo kamionistom. Kľúčové je, aby bol politikom, kamionistom alebo učiteľom kresťanským. A tiež, aby bol kresťanským otcom, manželom, susedom, kolegom… a tak posväcoval miesto, na ktorom sa práve nachádza. Veď na to dostal svoj denár, hoci vo vinici strávil len slabú hodinku. Ten denár nemá pre seba, ale na posväcovanie sveta, v ktorom žije.

Okrem toho sú však mnohí volaní, aby strávili vo vinici celý deň, alebo aspoň jeho podstatnú časť, čo nutne znamená občas aj znášať „bremeno dňa a horúčosť“.

„Nové cirkevné, spoločenské, hospodárske, politické a kultúrne danosti volajú dnes so zvláštnou intenzitou po zaangažovaní laikov. Odtiahnuť sa od zodpovednosti bolo vždy pomýlené. Dnes je však v tom ešte väčšia vina. Nikomu nie je dovolené zostať nečinným.“ (ChL 3)

Sem môžeme zaradiť služby farskej charity, katechétov, animátorov, členov farských rád, tých, čo sa starajú o majetok farnosti… A samozrejme i laikov, ktorí prijali pozvanie do služby pri liturgii. 

Ján Pavol II. ich všetkých vystríha pred dvomi pokušeniami:

„Cesta, ktorú po Koncile laici nastúpili, nebola celkom bez nebezpečenstiev a ťažkostí. Myslíme predovšetkým na dve pokušenia, ktoré nie vždy zvládli: pokušenie koncentrovať svoj záujem na cirkevné služby a úlohy tak silne, že sa prakticky často dišpenzujú od svojej zodpovednosti v povolaní, v spoločnosti, vo svete hospodárstva, kultúry a politiky; a pokušenie chcieť ospravedlniť neprávom jestvujúcu priepasť medzi vierou a životom, medzi zásadným prijatím Evanjelia a konkrétnou činnosťou v rozličných sekulárnych a svetských oblastiach.“ (ChL 3)

Čím viac, uprostred sveta

„Laici vo svojom zamestnaní žijú uprostred sveta… Vlastným poľom ich evanjelizačnej činnosti je rozsiahly a zložitý svet politický, hospodársky a sociálny, ako aj svet kultúry, vied a umení, medzinárodného života a spoločenských komunikačných prostriedkov. Sú však ešte aj iné osobitne vhodné oblasti pre evanjelizáciu, ako manželská láska, rodina, výchova detí a dospievajúcej mládeže, pôsobenie na pracoviskách a ľudské utrpenie. Čím viac bude laikov naplnených duchom evanjelia, na ktorých padne zodpovednosť za prácu v týchto oblastiach, a otvorene budú tejto práci oddaní..., tým viac bude táto práca slúžiť na výstavbu Božieho kráľovstva a prinesie spásu v Kristu Ježišovi. Pritom nič nestratia, ani sa neumenší ich ľudská pôsobnosť, naopak, pole ich činnosti sa rozšíri o práce vyššieho stupňa." (EN 70)

Zhrnutie

Takže kto je kresťanský laik? Je to profesionál, pokrstená žena či muž, malé dievča, dospievajúca slečna, mladík alebo starec…, človek, ktorý v krste prijal pozvanie ísť pracovať do Pánovej vinice. Božou vinicou nie je len kostol, ale celý svet ľudí a tak kresťanský laik na prvom mieste posväcuje miesto, kde žije a pracuje najlepšie, ako vie. Je na to vystrojený poslaním, ktorý plynie z birmovania a vyzbrojený milosťou, darovaným denárom na každý deň. Často sa stáva, že je pozvaný pracovať vo vinici aj viac, celý „deň znášať námahu a horúčosť“, teda dať sa aj priamo do služby farnosti alebo diecézy, dočasne či trvalo, napríklad ako katechéta, lektor či akolyta. Aj vtedy však musí pamätať, že jeho najdôstojnejším povolaním je povolanie byť laikom. Jeho úlohou je byť profesionálnym laikom po vzore Ježiša, ktorý prežil ako laik 30 rokov a posvätil laikát ako životný stav.

Skratky a odkazy


Prednáška odznela ako príspevok k formácii akolytov, Žilina, 21.05.2022. 
Na stiahnutie: Prednáška / Prezentácia