Katechéza / Živé kamene
- Cieľová skupina: žiaci roč. 6-9 ZŠ, 1-2 SŠ
- Čas: 45-60 minút
- Kľúčové slová: kameň, sochár, okresávanie, premena
- Pomôcky: veľký neopracovaný kameň, väčší papier, primeraný veľkosti kameňa, fixky, malé kamienky pre každého účastníka
- Metodika: stiahnuť PDF
1. Kameň
- Do stredu položíme väčší papier a naň veľký neopracovaný kameň, ostatní si ho môžu obzrieť, chytiť, pokúsia sa ho zodvihnúť.
- Chvíľu sa rozprávame o kameňoch vo všeobecnosti a o tomto konkrétne. Pomocné otázky:
- Aký je tento kameň? Veľký, malý, ťažký, tvrdý, pevný...
- Na čo sa dá taký kameň použiť? Zbraň, stavba domu, cesty, socha…
Človek ako skala
V každom kameni môže byť ukrytá nejaká tá socha, len ju treba vedieť objaviť.
- Teraz sa porozprávame o tom, čo všetko môžu také kamene ukrývať. Chceme sa dopracovať k sochám ľudí.
- Pomocné otázky: Niekedy hovoríme o ľuďoch, že sú ako skala, kameň. Prečo? (Tvrdí, neprístupní, niekedy nepríjemní... ale aj v nich je kus dobra, len to treba vedieť objaviť.) Heslovite zapíšeme na papier okolo kameňa. Potom označíme tie, ktoré začínajú predponou ne.
O niektorých ľuďoch hovoríme, že sú ako kameň, pretože sú necitliví, neprístupní, nepríjemní, neochotní… Možno to vôbec neznamená, že nemajú v sebe ani kúsok citu, že nie je v nich a na nich nič príjemné, že im chýba ochota… Možno je to všetko v nich, niekde vo vnútri. Len to treba objaviť.
2. Sochár*
- Prerozprávame príbeh o sochárovi.
Sochár otesával dlátom veľký blok kameňa. Okolo šiel malý chlapec. Ako tak lízal svoju zmrzlinu, zastavil sa pred otvorenými dverami ateliéru a očarený sa zahľadel na tú kopu prachu a mramorových úlomkov. Nevedel pochopiť, čo vlastne robí ten muž. Muž, ktorý ako šialenec tĺkol kladivom do skaly, sa mu zdal veľmi, veľmi čudný.
O niekoľko týždňov išiel chlapček znova okolo ateliéru. A na jeho veľké prekvapenie na mieste, kde predtým stál mramorový balvan, zbadal veľkého kamenného leva. Celý vyjavený bežal za sochárom a pýtal sa: „Ujo, akosi vedel, že v tom kameni je lev?“
- Na papieri škrtneme zakrúžkované predpony ne a slová ako skala.
- Uvažujeme nad tým kto môže z človeku ako skala pomôcť k takejto premene, takže sa stane citlivým, prístupným, príjemným, ochotným…
A samozrejme Boh. Boh je sochár, ktorý presne vie, čo je v tom ktorom kameni ukryté. A podobne ako to robia rodičia či učitelia, aj Boh z nás postupne otesáva všetko, čo je navyše. Ako sochár, ktorý odsekáva všetok prebytočný kameň, aby sa socha zaskvela v plnej kráse, Boh i dobrí ľudia otesávajú z nás každé nepotrebné ne.
Náradie
- Porozprávame sa o tom, aké náradie používa sochár a aké „náradie“ používajú Boh a rodičia. Sochár potrebuje kladivo a dláto, možno zbíjačku a vŕtačku, a tiež všelijaké nástroje na jemnejšie brúsenie a leštenie. Boh i rodičia používajú pravidlá, napríklad desatoro. Niekedy je to otesávanie nepríjemné, ale vždy je užitočné :-)
- Na rozdiel od nejakej sochy my dokážeme svoje ne okresávať aj sami. Zámerom je, aby si deti vybrali si každý dve – tri veci, v ktorých sa chcú okresávať najbližší týždeň.
- Každý dostane kamienok a fixu. Na spodnú časť kamienka napíše, v čom sa chce (nechať) okresávať, na vrchnú napíše svoje meno.
- Veľký kameň nahradíme sviečkou a každý položí svoj malý kamienok na papier tak, aby bolo vidno meno.
- Ukladanie kamienkov spojíme s modlitbou za každého. Ak niektoré kamienky presunieme tak, aby zakryli predponu ne, môže z toho vzniknúť zaujímavý námet na modlitbu. Napríklad: Pane, ďakujeme za Miška, z ktorého si vykresal citlivého človeka. I za Janka, z ktorého je aj vďaka tvojej moci človek veľmi ochotný pre každú službu. Amen.
* Por.: FERRERO, B., Život je všetko, čo máme, s. 10.