Formácia začínajúcich učiteľov / I. Učiteľ medzi učiteľmi…

Prvé formačné stretnutie pre začínajúcich učiteľov náboženstva pozostáva z dvoch častí. V prvom bloku (A. Sedel medzi učiteľmi) sa zameriame na formácia spirituálnych a teologických kompetencií učiteľa, druhý (B. Kľúčové kompetencie učiteľa náboženstva) ponúka širší pohľad na rozvoj osobnosti učiteľa.

I. Sedel medzi učiteľmi…

Jozef Možiešik

Slovo učiteľ sa v našom vydaní Svätého písma vyskytuje 55 krát, z toho len 2 krát v Starom zákone. Najčastejšie slovo učiteľ používa evanjelista Lukáš, 20 krát ho nájdeme v Evanjeliu a raz v Skutkoch. Pri hľadaní slova pre začínajúce učiteľky a učiteľov náboženstva som sa inšpiroval práve jedným z Lukášových rozprávaní, perikopou o dvanásťročnom Ježišovi v chráme.

Evanjelium

Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. 
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril. Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.
(Lk 2,41-51)

Rozprávanie nás privádza k trom oblastiam povolania učiteľov náboženstva. Budeme uvažovať nad cieľom služby učiteľa náboženstva, jeho miestom v učiteľskom tíme a darom Ježišovej prítomnosti

Cieľ vyučovania náboženstva

„Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.“ Veľmi si želám a modlím sa za to, aby sme aj my počuli Ježiša a žasli nad Kristom, jeho múdrosťou a odpoveďami, ktoré chce priniesť do našich životov. Zároveň túžim potom, aby vaše úsilie, tak v katechéze vo farnosti ako aj pri vyučovaní náboženstva, prinieslo ovocie v srdciach i na tvárach tých, čo sú vám zverení.
„Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.“ Uvažujme nad týmto veršom ako nad víziou, či cieľom vašej služby v školskom vyučovaní náboženstva. Poďme slovo za slovom.
  1. Všetci. Kto všetci? Všetci žiaci v triede, či všetci, čo patria do vášho školského spoločenstva? Ak učíš matematiku, pod pojmom všetci sa myslia všetci tvoji žiaci. No ak ohlasujete Krista, potom slovo všetci zahŕňa celý svet. A nie len prítomný, ale aj budúci. Pamätajte, že cez deti hovoríte k ich rodičom, aj k ich budúcim deťom.
  2. Čo ho počuli. Koho? Lukáš má v tomto verši na mysli Ježiša. Ale žijeme v sekulárnej spoločnosti a väčšina tvojich žiakov ani ich rodičov Ježiša veľmi nepočúva. Teba áno. Pamätaj, že tvojou úlohou nie je len hovoriť im o Ježišovi. Ide o to, aby k nim Ježiš hovoril z teba. Aby počúvali teba a pritom počuli Ježiša. To samozrejme nedosiahneš tým, že si osvojíš cirkevný jazyk a na všetko budeš pohotovo reagovať biblickými citátmi. Dostal si od otca biskupa kánonickú misiu, poverenie byť tvárou Cirkvi a hlasom Krista. Od okamihu, keď si toto poslanie a poverenie prijal, ťa Duch Svätý premieňa. Ale bez tvojho pravidelného tréningu, čítania Písma, modlitby, sviatostí, spoločenstva, služby…, to nepôjde.
  3. Žasli. Vyvolaný úžas je jednou z tvojich pracovných metód. Musíš zaujať. Využi tvorivosť, ktorou ťa Pán obdaroval, a deľ sa so svojimi nápadmi. Využi tvorivosť a nápady, ktorými Pán obdaroval iných a nechaj sa inšpirovať. 
Chcem vám dať do pozornosti:

  • Webstránky: https://katechezy.sk, https://katecheze.cz, https://www.tvoj-strom.info, http://animator.sk, https://www.dkuza.sk, https://dku.abuba.sk, https://www.dkuspis.sk, https://kpkc.sk. Veľa dobrých vecí nájdete aj na webe https://www.zborovna.sk.
  • Sociálne siete: Nebuďte však pasívnymi prijímateľmi. Dávajte, zverejňujte, zdieľajte svoje nápady. www.facebook.com/dkuza, www.facebook.com/groups/nabozenstvodoma.

Zaujať je stále ťažšie. No súčasný stav je zároveň výzvou i príležitosťou. Dovolím si citáciu z nového Direktória pre katechézu:

Nové technológie predefinovali základné ľudské súradnice, a to nad rámec účelu, ktorý je úzko spojený s potrebami komunikácie. Menia nielen spôsob našej komunikácie, ale prinášajú aj rozsiahlu kultúrnu transformáciu. Vyvíja sa nový spôsob učenia a myslenia s bezprecedentnými príležitosťami nadväzovať vzťahy a budovať spoločenstvo. Transformácia ovplyvňuje sféru identity a slobody človeka, ako aj kognitívne schopnosti a systémy učenia; nevyhnutne to ovplyvňuje jeho spôsob vytvárania vzťahov a nakoniec to mení aj samotný prístup ku skúsenosti viery. (DPK 47)

Vyzerá to beznádejne. Ale Cirkev má na vec iný názor:

Pre Cirkev je revolúcia v komunikačných a informačných prostriedkoch veľkou a strhujúcou výzvou, ktorá si vyžaduje čerstvú energiu a novú predstavivosť pri odovzdávaní Božej krásy iným.  (DPK 47)

Nejde samozrejme o úžas pre úžas. Nejde o to, aby sme sa dali strhnúť do pretekov s médiami a technológiami. Našou úlohou nie je produkovať veľkolepé šou, ani tie evanjelizačné nie. To je ako droga, neuspokojí nadlho a človek potrebuje stále vyššie a vyššie dávky, až priskoro už len na to, aby sa nenudil. 

Nad jeho rozumnosťou. Nedávno som čítal rozhovor s jedným moderátorom, ktorý v mladosti konvertoval, stal sa katolíkom, no dnes s trpkosťou opúšťa Cirkev. Okrem iného hovorí: „Keď máš devätnásť a keď máš štyridsať, vidíš veci inak, človek sa posúva. Dnes už vnímam veci ako relikvie či lietanie s monštranciou v lietadle nad Slovenskom ako modloslužobníctvo. To je pre mňa ako magická viera pre päťročné deti.“ Keď som si prečítal tie riadky, napadlo mi, že tomu len nerozumie. 
No práve, nerozumie nášmu správaniu a pripadá mu nerozumné, až modloslužobné.  Starovekí kresťania prísne zachovávali disciplínu arcani, čo znamenalo, že každému odkryli z pokladu viery len toľko, koľko bol práve schopný pochopiť. K tomuto princípu sa potrebujeme vrátiť.

A odpoveďami. Ľudia nebudú žasnúť nad Božími príkazmi a zákazmi. No budú žasnúť nad odpoveďami, ktoré Ježiš dáva na ich bytostné otázky.

Malé lietadlo havarovalo, no pilot sa zachránil, v poslednej chvíli stihol vyskočiť. Bol však prudký vietor a tak sa s padákom zachytili v konároch stromu. Už sa vymotal a pomaly začal zliezať, keď popod strom prechádzal neznámy človek. „Prosím vás, kde som?“ spýtal sa neúspešný parašutista. „Na strome“, odpovedal dotyčný. „Ďakujem za vašu odpoveď. Ešte si dovolím jednu otázku, nie ste náhodou kňaz alebo učiteľ náboženstva?“ pýtal sa. „Áno, ako ste to uhádli?“ „To je jednoduché“, odpovedal pilot. „Dali ste mi absolútne pravdivú a zároveň absolútne zbytočnú odpoveď.“

Naučiť žiakov desatoro, to musíme. Aj vymenovať sedem sviatostí a názvy štyroch evanjelií. Ale úspešní sme vtedy, keď v desatore, sviatostiach a evanjeliu, nájdu odpovede, ktoré potrebovali počuť.

Tvoje miesto medzi učiteľmi

Evanjelista Lukáš celú epizódku charakterizuje trojicou slovies: sedieť, počúvať, pýtať sa. Ježiš „sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky.“ 

Hoci sú to slová o Ježišovi, opäť môžeme nájsť aj niečo pre vás, napríklad o tom, kde je vaše miesto a čo tam máte robiť. Tvoje miesto je medzi učiteľmi. Si učiteľ, si učiteľka. Drž sa medzi nimi a seď s nimi.

  • Katechéti. Keď po revolúcii prebiehala obnova vyučovania náboženstva, z farností prichádzali do škôl katechéti. Urobili si kurzy, s nadšením učili, často na rôznych školách, spočiatku popri zamestnaní, neskôr na plný úväzok. Niekedy sa cítili v škole ako cudzorodý prvok, ktorý tam nemá miesto, najmä ak boli externisti, či dohodári. Pre mnohých bolo ťažké nájsť si v škole svoje pevné miesto medzi učiteľmi. 
  • Katechéti učiteľmi. Časom si mnohí z nich dorobili ďalšiu aprobáciu a škola ich postupne vnímala viac ako učiteľov.
  • Učitelia katechétmi. Dnes už veľká časť učiteľov náboženstva sú tí, ktorí sa rozhodli pre učiteľstvo a náboženstvo bol jeden z predmetov, ktoré si vybrali. Časom budú pribúdať takí, ktorí vyštudovali iné predmety a neskôr si pridajú aj aprobáciu náboženstvo.

Hľadaj svoje miesto v spoločenstve učiteľov. Počúvaj ich, klaď otázky. A pritom všetkom maj stále na pamäti, že nie si len učiteľka, ale si medzi nimi tvárou Cirkvi a hlasom Krista.

Ježiš medzi učiteľmi

To, čo zažili Jozef a Mária s dvanásťročným Ježišom, je epizódka, ktorú vieme ľahko pochopiť, pretože je blízka našej skúsenosti. Udalosť sa často interpretuje tak, že Ježiš sa v Jeruzaleme stratil. Alebo že sa, predsa len má dvanásť rokov, už prejavuje (eufemisticky povedané) jeho mladícka rozhodnosť. Ale Lukášovi nejde o to, aby popisoval Ježišovu adolescenciu, či to, ako sa niekde stratil. Vlastne sa tu ani o stratení sa nikde nehovorí. Všimnite si: „Keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali“ (Lk 2,43). On tam zostal zámerne. To skutočne podstatné na rozprávaní je Ježišova prítomnosť medzi učiteľmi. 

Ježiš medzi nami

Čo môžeme urobiť preto, aby bol Ježiš medzi nami? Určite si pamätáte Ježišovu podmienku: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20).

  • Spolu. Prvou podmienkou je byť spolu. Využívajte príležitosti byť spolu. To sú dekanátne stretnutia, metodické dni, duchovné cvičenia, obnovy… To byť spolu zahŕňa samozrejme fyzickú prítomnosť. Ale nie len. Človek môže byť fyzicky prítomný, a predsa ukrutne vzdialený, pretože jeho myseľ zamestnáva niečo úplne iné, jeho pozornosť je obrátená úplne inam. Asi ako keď sa chceš rozprávať s manželom, ktorý práve sleduje futbal. Alebo s tínedžerom, čo práve ťuká niečo do mobilu. Pracovne to môžeme nazvať pozornou prítomnosťou. Daj bokom všetko, čo odvádza tvoju pozornosť od tvojich bratov a sestier. No medzi nami existujú aj mohutnejšie bariéry, než tie spôsobené všelijakými technologickými hračkami. Je ich celá škála od ľahostajnosti a nezáujmu, cez posudzovanie, strach, trpkosť, hnev, až po… Je čas ich zbúrať a vstúpiť do láskavej prítomnosti.
  • Zhromaždení. No nie je spolu ako spolu. Ježiš požaduje, aby boli tí dvaja, traja zhromaždení. Lukáš to napísal po grécky a použil slovo συνηγμένοι (synégménoi), čo pripomína synagógu, Boží ľud, zhromaždený na počúvanie Božieho slova. Teda kde sú dvaja alebo traja, ktorí chcú spolu, ako jeho ľud, počúvajúc Božie slovo… Urob počúvanie Boha a jeho slova motívom pre každý chvíľku, ktorú tu stráviš v prítomnosti iného človeka.
  • V Ježišovom mene. Tretia podmienka je Ježišovo meno. Túto požiadavku môžeme chápať dvojako: 1. Byť prítomní ako tí, ktorí sú pripravení konať tak, ako by konal on, ako jeho vyslanci… a 2. vo všetkom sa podriadiť Bohu, ktorý jediný je riešením, spásou. Pretože to znamená meno Ježiš, „JHWH je spása“.  Nesmieme podľahnúť pokušeniu hľadať cesty a riešenia, v ktorých Boh nemá miesto. Ako nedávno napísal emeritný pápež Benedikt XVI.:

„Svet bez Boha môže byť len svetom bez zmyslu… Západná spoločnosť je spoločnosťou, v ktorej Boh absentuje vo verejnej sfére a už sa mu nenačúva. A preto je spoločnosťou, v ktorej sa stále viac vytráca rozmer ľudskosti.“

Svet bez Boha, to nemusí byť len svet, v ktorom je téma Boh tabu. Bezbožný môže byť dokonca aj svet zbožných, ktorí svoje vlastné túžby, očakávania a predstavy vkladajú do úst Boha, pasujúc sa za jediných pravoverných a neomylných hovorcov. Svet Dostojevského Veľkého Inkvizítora, ktorý nevidí inú možnosť, než Krista uväzniť a znova popraviť.

A na záver ešte jedna myšlienka: „Potom sa s nimi vrátil do Nazareta“ (Lk 2,51), hovorí Lukáš. Aj keď je chrám miestom stretnutia, Ježiš nezostáva (len) v chráme. On je Emmanuel, Boh s nami, na každej dobrej ceste, po ktorej sme ochotní kráčať s ním. Všade, kde mu dovolíme, aby bol s nami doma. Nech sa vždy, keď pôjdete domov, z práce, kostola, stretnutia spoločenstva, výletu…, Kristus vráti s vami.

II. Kľúčové kompetencie učiteľa náboženstva

Ľuboš Bytčánek

Na stretnutiach s učiteľmi je zvyčajne v centre pozornosti diskusia o forme, alebo obsahu. Už menej času a priestoru sa venuje osobnosti samotného učiteľa. A predsa nikto z nás nemôže spochybniť dôležitosť samotnej osobnosti učiteľa v procese vyučovania. 

Prioritou číslo jeden preto zostáva stála formácia tých, ktorý majú formovať, teda permanentná formácia učiteľa náboženstva.

Na základe vlastnej skúsenosti môžem konštatovať, že my, učitelia náboženstva, sme vo veľkom pokušení. Rýchlo prestávame byť učeníkmi a situujeme sa do pozície apoštolov, čiže hlásateľov. No jedno bez druhého nejde. Môžeme premýšľať aj v analógii s Pannou Máriou nad týmito dvoma postojmi: 

  • „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich.“ (Lk 2,19)
  • „V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji ... A pozdravila Alžbetu.“ Lk 1,39-40

Kľúč

Príprava na hodinu náboženstva sa podobá hľadaniu toho správneho kľúča ku dverám, ktoré máme pred sebou. Hľadáme kľúč k vyjadreniu témy. Hľadáme kľúč ku konkrétnemu žiakovi...

Zamerajme sa teraz na kľúčové kompetencie tých, ktorí sú v službe vyučovania náboženstva - katechézy. Tieto boli predmetom štúdia na vysokej škole, ale je dobré si ich pripomínať a neustále rozvíjať.

  • Teologická kompetencia – v rámci nej zvlášť zdôrazňujeme rozvíjanie Biblickej kompetencie. Ako názov hovorí ide o osvojenie si kresťanskej vierouky a jej podávanie na základe .
  • Pedagogická kompetencia – čo je podstatné v katechéze obsah alebo forma? Obsah je podstatný, ale forma je prvoradá, lebo ona je cestou k obsahu. A tým sa zaoberá pedagogika.
  • Kultúrna kompetencia – viem dobre ako formuje /prípadne deformuje/ súčasná kultúra človeka či už je to žiak, študent alebo dospelý. Veľmi dôležitou vybavenosťou učiteľa/katechétu je vnímanie skutočnosti, ktoré tvoria súčasnú kultúru a pokúšať sa o to čo katechetické dokumenty nazývajú inkulturácia viery. Ide napríklad o inkulturáciu obsahu, inkulturáciu foriem a prostriedkov.
  • Organizačná kompetencia – ide o premyslenú organizáciu školského roka, organizovanie činnosti v rámci ročníka, triedy, skupiny, ale aj organizovanie štruktúry samotnej vyučovacej hodiny. 
  • Spirituálna kompetencia – táto tvorí jadro a všetky štyri kompetencie majú v nej východisko. Je nenahraditeľnou. Rast v osobnej viere cez modlitbu, sviatostný život sú základom. Pritom netreba zabudnúť na skutočnosť, že k tejto spirituálnej kompetencii patrí aj neustála snaha evanjeliovo viesť zverených žiakov. Neustále vnímať Ježiša, ako môjho učiteľa a učiteľa žiakov.
Čo to prakticky pre vás znamená? Ktorá kompetencia je tvojou prioritou?

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie.

Komentáre