Prvopiatkové katechézy / IV. Prameň milosrdenstva a pokoja
Katechézu otvoríme rozprávaním o nepokoji v rodine bratov Peťa a Palka (Úvod), na ktoré nadviažeme podobenstvom o márnotratnom synovi (Evanjelium). Po evanjeliu pokračujeme v príbehu rozprávaním o otcovi chlapcov, ktorý túži mať milosrdné srdce ako otec z podobenstva. Nasleduje prepojenie s úctou ku najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu (Čo na to Margitka?) a prvopiatkovou pobožnosťou (Odprosujúca modlitba, stretli sme sa s ňou už v predchádzajúcej katechéze). Katechézu uzavrieme ukončením príbehu (Záver), ktoré je odlišné od záveru podobenstva.
Pri katechéze môžete využiť obrazovú prezentáciu, náhľad niektorých snímkov a čísla (formát: SN_02) sú uvedené na príslušných miestach v texte metodiky.
IV. O srdci a prameni - prezentácia
Úvod
(SN_02) Boli raz dvaja bratia, volajme ich napríklad Peťo a Palko. Medzi nami, dôležitejšie ako ich mená je, že sa skoro stále spolu hádali. Hovorím skoro stále, pretože boli aj chvíle, keď sa nehádali. To bolo vtedy, keď boli jeden na druhého tak naštvaní, že už po sebe ani nekričali. Asi si viete predstaviť, ako to u nich doma vyzeralo. Stále samý nepokoj, krik, trieskanie dverami, sťažnosti a žalovanie…
(SN_03) Ich ockovi div z toho hlava nepraskla. V kuchyni na stene mali obraz najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Ocko sa pred ním často modlil a prosil: „Pane, daruj našej rodine pokoj.“ A ešte zvykol pridať: „Daj mi silu, aby som mal milé srdce na týchto mojich loptošov.“ Niekedy namiesto „loptošov“ hovoril „darebákov“, to bolo zvlášť vtedy, keď sa už fakt nevládal.
Ocko si často povzdychol: „Čo len z tých chlapcov vyrastie?“ A oni naozaj vyrástli. Peter skôr, lebo bol starší. Palo mal osemnásť o rok neskôr. V ten deň sa stalo niečo, o čom tu ani nechcem dnes rozprávať. Ale dosť sa to podobalo na príbeh z dnešného evanjelia.
Evanjelium
- Lk 15,1-3.11-32, Votívna omša O najsvätejšom Srdci Ježišovom, Lekcionár V, s. 764-765, č. 3. Prezentácia: SN_04-07.
K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“
Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil.
Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával.
Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi.
Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho.
Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘
Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať.
Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘
On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť.
Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘
On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“
Katechéza
(SN_08) Keď Palo odišiel z domu, hádky síce prestali, ale pokoj do domu neprišiel. Ocko nevedel, či keď sa raz vráti, bude mať dosť síl, aby mu odpustil. A už vôbec netušil, ako to zvládne Peter, ktorý mal na bratovom odchode svoj podiel viny.
Veľmi si želal mať také srdce, ako mal otec z Ježišovho evanjelia. Milosrdné, láskavé, pripravené odpustiť a dať druhú šancu. Povzbudilo ho, čo raz Ježiš sľúbil svätej Margite.
Čo na to Margitka?
(SN_09) Ježiš mi raz prezradil, že mu veľmi záleží na rodinách. Vie, že niekedy si blízki vedia veľmi ublížiť. Preto sľúbil požehnanie domom, v ktorých uctievajú obraz jeho Srdca. Jeho srdce bude pre všetkých prameňom či nekonečným morom milosrdenstva. Zároveň Ježiš premieňa tých, ktorí si ctia jeho srdce, robí ich milosrdnými. Aj preto ho často prosíme: „Pretvor naše srdce podľa srdca svojho.“ V rodinách, v ktorých sú členovia voči sebe navzájom milosrdní, skôr zavládne pokoj.
- Prisľúbenia: 2. Pokoj v rodinách. 6. Žriedlo a nekonečné more milosrdenstva v Božskom srdci pre hriešnikov. 9. Požehnanie domom, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca.
(SN_10) V roku 1674, pamätám si, ako by to bolo dnes, v piatok po sviatku Božieho Tela, sa mi Pán Ježiš zjavil s piatimi ranami, ktoré svietili ako päť sĺnk. Jedna z nich bola na srdci. Pripomínala mi pramienok, z ktorého vyviera Ježišovo milosrdenstvo.
- TIP: Ak ste pri predchádzajúcich katechézach používali model srdca, teraz naň prilepte ranu a kvapky a napíšte na ne milosrdenstvo, odpustenie, požehnanie, milosť (SN_11).
Odprosujúca modlitba
- Text modlitby je pre potreby katechézy upravený, no v prezentácii je uvedená bez zmien.
(SN_12) Keď otec z nášho príbehu počul o prisľúbeniach Pána Ježiša, povedal si, že vždy v prvý piatok v mesiaci určite pôjde na sväté prijímanie. A po svätom prijímaní sa každý mesiac spolu s ostatnými modlil:
Obetujeme toto moje sväté prijímanie na zmierenie za všetky urážky, ktorými sme v našej rodine urazili tvoje najsvätejšie Srdce. Prijmi ho ako odprosenie a náhradu za všetky krivdy a svätokrádeže, ktorými ťa aj moji synovia znevažujú.
(SN_13) Neskôr sa ku nemu pridal aj starší syn Peter. Dosť sa zmenil, pochopil, že Palo odišiel z domu hlavne kvôli nemu. Rád by to napravil, ale nevedel ako. Aj on si začal robiť prvopiatkový deviatnik a po čase sa aj s otcom modlieval:
Božský Spasiteľ, milostivo prijmi túto náhradu pokorných a kajúcich tvojich verných a daj, aby sa na nich hojne splnil tvoj potešujúci prísľub. Dúfame v to pre tvoje nesmierne milosrdenstvo a pre tvoju všemohúcu lásku.
A volal:
Srdce Ježišovo, horiace láskou k nám, zapáľ naše srdce láskou k tebe.
(SN_14) Často v duchu pridal: „A zapáľ moje srdce aj láskou ku môjmu bratovi Palovi.“
Záver
Jedného dňa sa Palo vrátil. Nebol taký otrhaný ako mladík z podobenstva. Naopak, vo svete sa mu celkom darilo. Ale pochopil, že ublížil svojim blízkym a vrátil sa, aby ich poprosil o odpustenie. Ani Peter netrucoval ako starší brat z Ježišovho podobenstva. Veď Ježiš pomaly premenil jeho srdce, urobil ho milosrdným a zapálil ho láskou ku ostatným. Tak do ich rodiny prišiel pokoj, presne ako to Ježiš povedal svätej Margite.
Pracovný list
Obrázky
- https://www.canca.com
- https://ateliecoloriz.blogspot.com/2011/12/desenhos-para-colorir-jesus.html
Komentáre
Zverejnenie komentára