Blog / Ikona Narodenia Pána

Zaujala ma Ikona Narodenia Pána. Priznám sa, že najviac kvôli Jozefovi. Ale poďme pekne poporiadku. A pretože ide o ikonu, začneme od stredu. 

V strede...

V centre je dieťatko Ježiš, uložené do jasličiek či skôr žľabu na kŕmenie zvierat. Lukáš hovorí, že Mária zavinula dieťa do plienok, presnejšie do pruhov látky, ktorými stiahli končatiny, aby boli pekne rovno (Lk 2,7). Jeden sa však nemôže ubrániť dojmu, že to kŕmidlo vyzerá viac ako detská rakva než ako kolíska. A keď už sme pritom, aj tie plienky pôsobia dosť neštandardným dojmom. Tak to má byť. Ikonopisec totiž chce, aby sme si všimli podobnosť dvoch pasáží Lukášovho evanjelia:
  • "Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci." (Lk 2,7)
  • "Zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal." (Lk 23,53)
A tak tu máme dve jaskyne, dvoje zavinutia do plátna a dve miesta, kde nikto ešte nebol... Lukáš vlastne nehovorí o hostinci, ale o útulku pre pocestných, čo môže byť vlastne hocičo, ubytovňa ale aj miesto vo voľnej krajine, kam sa pútnici zvyčajne uchýlili aj so svojimi zvieratami. Pokojne aj jaskyňa či skalný previs. 


Vôl a osol sa betlehemskej scény nedostali z evanjelia (Lukáš ani Matúš ich nespomínajú) ale pravdepodobne z Izaiáša. Práve on totiž skonštatoval: "Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí." (Iz 1,3). Aj preto vôl symbolizuje Izrael - predsa len je to kóšer zviera a navyše sa dá zapriahnuť do postroja. A postroj je obrazom Mojžišovho zákona. Na druhej strane taký osol, pomerne tvrdohlavé a svojhlavé zviera, je obrazom pohanov, ktorí nie sú zapriahnutí do jarma zákona. A osol rozhodne kóšer nie je. Pri jasličkách majú miesto jedni i druhí. Vlastne oslík zastupuje tých istých, ako pohanskí mágovia z východu, kým vola môžeme dať do súvisu so židovskými pastiermi.

Okrem toho je v strede Mária. Zaujímavé, že sa nepozerá na dieťatko ale na Jozefa vľavo dole. To preto, že Jozef má práve (zase svoje) pochybnosti.

Dole...

Podľa apokryfu Protoevanjelium Jakuba Jozef po narodení Ježiša vyšiel z jaskyne a zápasil s neistotou. Starý muž vedľa je diabol, ktorý mu podsúva pochybnosti. Nemusí ísť len to, čie je to dieťa. Možno sú pochybnosti Jozefa úplne iného druhu. Pýta sa, či je dosť dobrý na takú úlohu, preniká ho bázeň pred príliš vznešeným poslaním... 


Ženy v pravom dolnom rohu sú pôrodné asistentky a jedna z nich drží dieťa Ježiša. Ich prítomnosť (aj o nich hovorí len apokryfné Protoevanjelium Jakubovo) naznačuje, že Boží Syn sa ako človek narodil skutočne, nie len zdanlivo ako to tvrdili niektorí raní heretici. To je aj dôvod, prečo je tu nádoba s vodou. Lebo dieťa ktoré prišlo na svet úplne obyčajným spôsobom treba úplne obyčajne aj umyť. Preto ešte nie je ani zabalené v plienkach.

Hore...

Úplne hore v strede je modrá mandorla. V ikonografii symbolizuje Božiu prítomnosť a slávu. Svieti z neba a ukazuje na dieťa Krista, čím sa naznačuje jeho zostúpenie z neba na zem.
Vľavo idú traja mudrci. Nasledujú hviezdu, ktorá sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Na všetko dozerajú anjeli a jeden z nich oznamuje pastierom (vpravo) na radostnú zvesť. Z ich postojov je zrejmé, že anjelovo "Nebojte sa!" (Lk 2,10) je úplne na mieste. Tretí sa čo to poučil od anjelských chórov a už aj ladí svoj hudobný nástroj.


Hore sú anjeli, dole pastieri, pôrodné asistentky a ostatní ľudia. Vľavo sú traja mudrci (králi či mágovia), ktorí prichádzajú zďaleka a nesú drahé dary. Vpravo sú obyčajní, chudobní, nevzdelaní pastieri. A v strede je Kristus, ktorý všetkých spája. Spája nebo a zem, bohatých a chudobných, múdrych i jednoduchých, vzdelaných aj nevzdelaných, domácich aj cudzincov, poslušných aj spurných, sebavedomých aj neistých... Títo všetci nachádzajú svoje miesto v Kristovi.
J. Možiešik

https://www.orthodoxroad.com/nativity-icon-explained

Na čítanie: