Blog / Ikona Premenia Pána

Do druhého pôstneho týždňa vstupujeme každý rok čítaním evanjelia o Premenení Pána. Udalosť zachytili hneď traja evanjelisti (Matúš 17,1-9, Marek 9,2-8 a Lukáš 9,28-36), zaujímavé, že o nej nepíše Ján, ktorý bol pri premení prítomný. Hlbší, skrytý význam Premenenia Pána približuje aj naša ikona. 
Najstarší zachovaný obraz Premenenia pochádza z kláštora svätej Kataríny na Sinaji (r. 565). Autorstvo ikony nášho typu sa pripisuje Teofanovi Grékovi (1340-1410), ktorý bol jedným z najväčších ikonopiscov v Moskovskej Rusi a mentorom Andreja Rubleva.

Kompozícia zvýrazňuje Kristov pokoj v kontraste s nesúladom apoštolov. Ikona je rozdelená na dve časti: Kristus a apoštoli sú spolu na hore Tábor, zatiaľ čo Mojžiš a Eliáš sú presunutí na blízke susediace vrcholy. Kristus je v centre aby sme pamätali, že on je ústrednou postavou. Je ožiarený mandorlou, ktorá predstavuje Božiu slávu. Pravou rukou nám žehná, v ľavej drží zvitok, pretože je vteleným Božím slovom.


Eliáš po Kristovej pravici zastupuje prorokov. A pretože nezomrel, alebo bol vzatý do neba, zároveň predstavuje všetkých živých. Stojí prorockom odeve na vrchu Horeb. Po Ježišovej ľavici stojí Mojžiš, zastupuje Zákon. Preto drží v rukách kamenné tabule desatora, ktoré dostal na vrchu Sinaj.

Peter, Jakub a Ján padli na zem pod Ježišovými nohami, sú zmätení a prestrašení. Jakub si zakrýva oči (pozri verziu nižšie), Ján ich má už zakryté. Pamätajú totiž na Božie slová Mojžišovi: "Moju tvár nemôžeš vidieť, lebo niet človeka, ktorý by mňa videl, a ostal by nažive!" (Ex 33,20)

Ján je v strede, blízko pri Pánových nohách podobne, ako bude čoskoro stáť blízko jeho nôh na Golgote. Peter sa dvíha na kolená a napriek strachu a bázni hovorí: "Dobre je nám tu..." Učeníci majú rozviazané sandále (alebo si ich rozväzujú). Pochopili totiž, že sa nachádzajú na posvätnom mieste podobne ako Mojžišovi zaznel hlas na Horebe: "Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!" (Ex 3,5)

Premenenie Pána si v liturgii pripomíname každý rok dvakrát, pri samotnom sviatku a na Druhú pôstnu nedeľu. Prefácia O premenení Pána odkrýva dôvod, prečo sa ku udalosti vraciame v Pôstnom období:

"On predpovedal svoju smrť učeníkom a na svätom vrchu im zjavil svoju slávu, aby pochopili, že cez utrpenie sa prichádza k slávnemu vzkrieseniu, ako o tom svedčí Zákon i proroci."

Aj my sa zoči voči utrpeniu potrebujeme uisťovať, že utrpenie (Ježišovo i naše) je cestou ku nášmu vzkrieseniu.

Na čítanie:
-jtm-


Ikona - Premenie Pána od používateľa DKU DCZA

Ďalšie interpretácie ikon a obrazov / Prezentácia na stiahnutie (PDF)