Blog / Freska Ježiš a Samaritánka

Ku tretiemu pôstnemu týždňu v roku A patrí evanjelium o stretnutí Ježiša so Samaritánkou. Zaujala ma freska Teofana Krétskeho (16. stor.), ktorý sa pokúsil to pamätné stretnutie zaznamenať na stene jedného z kláštorov na hore Atos. V podaní Teofana je to skôr scéna veľkonočná (dodnes slúži pre mystagógiu novopokrstených). No má čo povedať aj pútnikom pôstnym obdobím, ktorí k Veľkej noci smerujú.

Ježiš sedí na skale (sedí, pretože je učiteľ), samarijská žena (tradícia ju nazýva Fótiné - Svetlana) stojí oproti nemu (stojí, pretože je učeníčkou). Už sa vnútorne obrátila ku viere v Krista, je to ten moment, keď sa vracajú učeníci (vidíme ich v pozadí). O chvíľu pretrhnú niť ich rozhovoru a Fótiné pobeží do mesta volajúc na všetkých: "Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?" 

Medzi ženou a Kristom je studňa. Ale to už nie je tá studňa na námestí v Sychare, táto má tvar kríža. To nie je studňa s vodou, z ktorej dala piť Fótiné Ježišovi. Toto je prameň živej vody, ktorú prijala Samaritánka od Ježiša.

Najviac sa mi ale páči povraz, priviazaný o džbán. Je v tom výzva: načri hlboko.

Možno nás to, čo práve prežívame, prinúti ísť hlbšie. Bude to asi namáhavé. Ale tak je to aj s vodou zo studne, čím hlbšie, tým náročnejšie, bolia z toho ruky, aj kríže. Neboj sa načrieť hlbšie. Do Svätého písma, do modlitby. A začni tým, že každý deň povieš Kristovi: "Daj sa mi napiť."

Náš pohľad rozširuje novšie spracovanie, ktoré zachytáva aj nasledujúcu scénu - Fótiné, ktorá beží k obyvateľom mesta, aby ich priviedla ku Kristovi. 
Autorovi sa podarilo zachytiť dva pohľady učeníčky. V prvom prípade je jej pohľad zameraný na zvitok v Ježišovej ľavej ruke, na evanjelium, na skutočnosť, že on je vtelené Božie slovo. V druhej scéne pozerá na obyvateľov mesta, na tých, ktorí sa stali jej misiou.
Mimochodom sú medzi nimi dve ženy. Žena ktorá je najbližšie drží dieťa. Komu asi patrí? Je to dieťa, ktoré opustila jeho matka Fótiné? Alebo tam stojí žena, ktorej Fótiné prebrala manžela i s dieťaťom, ktoré prišlo o otca? Nevieme.
A čo tí ostatní? Je tam šesť mužov. Možno Fótiné práve plní Ježišov príkaz: "Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!" 

Zaujímavý je aj širší pohľad na obe skupiny. Medzi Ježišovými učeníkmi a Samaritánmi stoja hneď dva vrchy prekážok, bariéry, ktoré im bránia vidieť sa navzájom. Možno sú tie dva vrchy, ktoré sa spomínajú v dialógu Ježiša a Fótiné: Sion - vrch s Pánovým domom v Jeruzaleme, o ktorom Židia tvrdia, že "v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať." A vrch Garizim, o ktorom Fótiné hovorí: "Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu."
Jediné miesto, kde sa môžu obe skupiny stretnúť (a na obraze prichádza čas, keď sa to stane) a vidieť si do očí, je stred pri Kristovi, studňa v tvare krstiteľnice, prameň Ducha Svätého. "Prichádza hodina, ba už je tu, keď sa praví ctitelia budú klaňať Otcovi v Duchu a pravde", hovorí Ježiš.
Freska - Ježiš a Samaritánka od používateľa DKU DCZA 
  • Pri stretnutí v malej skupine môžete využiť techniku postupného odkrývania obrazu 
Dobre si prezrite túto ženu. Čo vieme o nej povedať? Opíšte ju.
Čo prezrádza jej tvár?  Jej pohľad je sústredený, trochu smutný, nad niečím premýšľa.
Čo nám o nej napovedá džbán v jej rukách? Je smädná, ide si nabrať vodu? Alebo už vodu má? 
Kde sa nachádza? Je pri studni s murovanou obrubou, studňa je hlboká, lebo vodu v nej nevidíme. Inak miesto pôsobí pusto, je tu len veľmi málo rastlín.

Pozrime sa na tú istú ženu v druhom dejstve príbehu. Už nie je zamyslená ani smutná. Čo robí?
Čo nám prezrádza jej vystretá ruka? Naznačuje náhlivosť, žena uteká k ľuďom, ktorých tam vidíme. Uteká, aby im povedala niečo veľmi dôležité.
Čo jej chýba? Zrazu nemá džbán. Akoby ho už viac nepotrebovala.

A tu je ten, ktorý spôsobil premenu ženy, Ježiš. Že je to on, vieme podľa svätožiary. Na ikonách (obraz tohto druhu sa volá ikona) má Ježiš vždy do svätožiary vpísaný kríž. Zamerajme sa teraz na neho.  Čo robí Ježiš.

Ježiš sedí. Sedí na skale, alebo na obrube studne. Na nohách má sandále. Sandále boli v jeho časoch v Palestíne cestovnou obuvou. Sedí pri studni, lebo je unavený. V ten deň prešiel už pár kilometrov.

Ježiš žehná. Teraz si všimnite jeho pravú ruku. Žehná ňou žene, ktorá ho počúva.
Zvitok. A v ľavej ruke má zvitok Písma. To preto, že ju učí Božiemu slovu a preto, že sám je vteleným Božím slovom.
 
A tu zrazu prichádzajú jeho učeníci. Chvíľu boli preč a keď sa vrátili, našli ho pri studni s tou ženou. Dosť sa čudujú, že sa s ňou baví.

Medzi učeníkmi a tými druhými totiž ako by bola nejaká neviditeľná priepasť. Nie len že si navzájom nevedia prísť na meno. Je im nepríjemné čo i len sa stretnúť. 

Starobylá tradícia volá samarijskú ženu Fótina (Photina, Photini, Fotini), meno je odvodené zo starogréckeho Φωτεινή (Fóteiné), čo znamená osvietená. Možno sa tak naozaj volala. Ale pravdepodobnejšie je, že toto meno nej prisúdili až kresťania. Pouvažujte nad tým, prečo dostala práve takéto meno?  V čom je osvietená? Čo spoznala?
  • Zdôraznite verše 10, 12-14, 18, 19, 21-24, 25-26, 29.
  • Účastníci môžu verše môžu spracovať v dvojiciach, prípadne všetci spolu, každý verš potom prečíta niekto iný. 
Fótina sa v teň dozvedela veľa dôležitého. Predovšetkým to, že 1) je milovaná (Ježiš sa nedá odradiť ani predsudkami, ani jej hriechom), že riešením, 2) Mesiášom jej života je Kristus a naozaj nepotrebuje pre svoje šťastie žiť v hriechu (ponúka jej živú vodu). Dar, ktorý dostala si 3) nemá nechať pre seba (prameň v nej) a preto bez obáv a predsudkov svedčí svojím rodákom o Kristovi. 
Na čítanie:
Obrázky:
-jtm-

Ďalšie interpretácie ikon a obrazov / Prezentácia na stiahnutie (PDF) / Odkrývanie obrazu   (PPT).