Prvopiatkové katechézy / II. Čerpajte z prameňov spásy

Prvopiatkové katechézy pre dospelých

  • Charakteristika: V druhej z cyklu prvopiatkových katechéz pre dospelých sa zameriavame na ďalšiu oblasť kultu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho ‒ čerpať z prameňa milostí. Východiskom sú biblické čítania votívnej omši o Najsvätejšom Srdci Ježišovom. Katechéza je rozčlenená do štyroch častí. Posledná je aplikačná, jej cieľom je povzbudiť k modlitbe Litánií k Najsvätejšiemu Srdcu v rodinách. Materiál možno využiť pri katechéze dospelých v menšej skupine, prípadne ako inšpiráciu pre prvopiatkovú homíliu.
  • Kľúčové slová: Srdce Ježišovo, prameň, voda, čerpať, milosť
  • Na stiahnutie: 
  • Liturgické texty: Prvé čítanie Jer 31,1-4 (LV 753/5), responzóriový žalm Iz 12,2-6 (LV 754), evanjelium Jn 19,31-37 (LV 769/8).

Postup pre katechézu v malej skupine

1. Uvedenie a modlitba

  • Našli milosť na púšti (SN_02). V úvode spoločne uvažujeme nad veršom z Knihy proroka Jeremiáša: „Toto hovorí Pán: Našiel milosť na púšti ľud, ktorý meču unikol“ (Jer 31,2; podľa Lekcionára V., s. 753). Diskutujeme o tom, čo môže človek nájsť na púšti. Potom sa zameriame na druhú časť citátu. O ktorom ľude a o akom meči prorok hovorí? Napokon sa opäť vrátime k slovu milosť. Čo bude považovať za milosť človek, ktorý putuje púšťou? Nasleduje zhrnutie.
Jeremiášovo proroctvo bolo vyslovené ako povzbudenie pre Izraelitov, ktorí prišli o svoju krajinu i o slobodu a boli odvlečení do Babylonského zajatia. Prorok im pripomína ich predkov, ktorí boli vyslobodení z Egypta a cesta cez púšť bola pre nich cestou k slobode. Ich putovanie, ktoré dobre poznal každý Izraelita, trvalo 40 rokov. Celý ten čas ich Boh chránil pred nebezpečenstvom, živil mannou ‒ chlebom z neba, a hasil ich smäd. Z generácie na generáciu si odovzdávali príbeh o tom, ako, keď nebolo vody na púšti, Boh prikázal Mojžišovi udrieť palicou na holú skalu. A zo skaly vytryskol prameň, ktorý ich zachránil.
Izraeliti našli milosť na púšti keď ich Boh priviedol k prameňu. Prameň v púšti je pre pútnika bez vody doslova záchranou.
  • Modlitba. Nasleduje modlitba s textom Iz 12,2-6 (SN_03); prednesieme ho responzóriovým spôsobom podobne ako pri liturgii (Text: Lekcionár V., s. 754).
R.: Čerpajte vodu s radosťou z prameňov spásy.
„Hľa, Boh je moja spása; * dúfam a nebojím sa,
lebo moja sila a chvála je Pán, * on sa mi stal záchrancom.“
Budete čerpať vodu s radosťou * z prameňov spásy. R.
„Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, † ohlasujte medzi národmi jeho zázraky, * pamätajte, že jeho meno je vznešené. R.
Spievajte Pánovi, lebo urobil veľké veci; * nech je to známe po celej zemi.
Plesaj a jasaj, obyvateľka Siona, * lebo veľký uprostred teba je Svätý Izraela.“ R.

2. Evanjelium

  • Prečítame evanjeliovú stať Jn 19,31-37; Lekcionár V., s. 769; SN_04.
Bol Prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným polámali nohy a sňali ich, aby nezostali telá na kríži cez sobotu, lebo v tú sobotu bol veľký sviatok.
Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému aj druhému, čo boli s ním ukrižovaní. No keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, kosti mu nepolámali, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda.
A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé. On vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Toto sa stalo, aby sa splnilo Písmo: „Kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“

3. Katechéza

  • Ticho a zdieľanie. Vo chvíľke ticha účastníci uvažujú nad predneseným Božím slovom a vyhľadajú v ňom slová alebo úryvky, ktoré sú pre nich osobne evanjeliom ‒ dobrou zvesťou. Podľa potreby si ich môžu preformulovať.  Príklady: Splnilo sa Písmo. Uvidia. Zo srdca vyšla voda. Jeho svedectvo je pravdivé. On to videl. Prečítajú vybrané slová alebo úryvky, netreba ich nijako komentovať ani vysvetľovať.
  • Katechéza. Nasleduje vlastný text katechézy (pozri nižšie), úvod však vynecháme. Poslednú časť katechézy (Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu) môžete nahradiť aktivitou:
Jedným zo spôsobov uctievania Ježišovho Srdca sú aj Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktoré v roku 1899 schválil  pápež Lev XIII. Litánie sú ako pieseň, v ktorej znova a znova s radosťou opakujeme ten istý refrén. Opakovanie pomáha prehĺbiť emócie a túžby, rodiace sa v srdci modliaceho sa. 
  • TIP: Postavte do stredu stola krčah s vodou a okolo neho prázdne poháre, prevrátené hore dnom. Hovorte vybrané invokácie z Litánií (počet zvoľte podľa toho, koľko máte pohárov :-) a po každej otočte jeden pohár dnom dole. Nasleduje vysvetlenie.
Litánie sú rade modlitbou sŕdc, ktoré volajú k Srdcu. Voláme „Srdce Ježišovo, Srdce nekonečnej velebnosti… Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, čo ťa vzývajú… Srdce Ježišovo, náš pokoj a naše zmierenie…“ A s každou invokáciou akoby sme otvorili ďalšiu časť duše, aby sa aj tam vliala Kristova milosť.
  • TIP: Nalejte do pohárov vodu z krčaha, vždy dva poháre (dva, nie jeden) podajte niektorým z účastníkov súčasne so zopakovaním invokácií, ktoré ste hovorili pri otáčaní pohárov. Napríklad: „Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, čo ťa vzývajú… Srdce Ježišovo, náš pokoj a naše zmierenie…“ Účastník odpovie: „Zmiluj sa nad nami.“
Milosť nie súkromná záležitosť, že Pán nám ju nedáva len na naše posvätenie, ale aj pre službu iným. Preto za každou invokáciou pridávame prosbu: „zmiluj sa nad nami.“ Nikdy nie „zmiluj sa nado mnou.“ 
Akoby sme k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, k prameňu spásy, prichádzali vždy s dvomi pohármi. Jeden pre nás, druhé pre ostatných. 
  • TIP: Tí ktorí majú dva poháre sa podelia s tými, ktorým sa neušiel žiaden :-)

4. Modlitba

  • Katechézu zakončite modlitbou Litánií k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Môžete sa ich modliť podľa návrhu v záverečnej časti.

Katechéza alebo inšpirácia pre homíliu

Úvod

„Našiel milosť na púšti ľud, ktorý meču unikol“, hovorí Jeremiáš v prvom čítaní. Izraelitom, ktorí stratili svoju krajinu i slobodu a sú odvlečení do zajatia, pripomína ich predkov, ktorí boli vyslobodení z Egyptského otroctva. Cesta na slobodu im trvala štyridsať rokov a viedla cez púšť. Celý ten čas ich Boh chránil pred nebezpečenstvom, živil ich mannou ‒ chlebom z neba, hasil ich smäd. Z generácie na generáciu si Židia odovzdávali príbeh o tom, ako, keď nebolo vody na púšti, Boh prikázal Mojžišovi udrieť palicou na holú skalu a zo skaly vytryskol prameň, ktorý ich zachránil. Niet divu, že prameň v púšti sa pre nich stal veľavravným symbolom.

Čerpajme

  • SN_05.
„Čerpajte vodu s radosťou z prameňov spásy“, hovorí prorok Izaiáš. Nenecháva nás na pochybách o tom, aké sú to za pramene. Hovorí: „Boh je moja spása; dúfam a nebojím sa, lebo moja sila a chvála je Pán.“ Voda je tu symbolom milosti.
„Jeden z vojakov [Ježišovi] kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda“, čítame v dnešnom evanjeliu. Liturgia smeruje našu pozornosť na Ježišovo otvorené srdce, prameň milostí.

Milosť

  • SN_06.
Čo je to vlastne milosť? Podľa slovníka je to blahosklonnosť, priazeň k nižšie postavenej osobe, súcit, milosrdenstvo, zľutovanie; ale aj odpustenie trestu, omilostenie. To všetko sú prirodzené podoby milosti, akú majú právo od nás kresťanov očakávať druhí ľudia. Veď Ježiš nám hovorí: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec“ (Lk 6,36). Ale kde na to vziať silu? Veď niekedy máme ťažkosť byť milosrdní aj voči sebe samým.

Odpoveďou je Božia milosť, teda milosť v náboženskom zmysle, nadprirodzený Boží dar, prejav jeho lásky k človeku. Jednoducho Boh je k nám milý, teda jedná s nami láskavo bez ohľadu na naše zásluhy alebo poklesky, vrátane odpustenia zaslúženého trestu. Milosť si nemôžeme zaslúžiť. Ale môžeme (a máme) s ňou spolupracovať.
Niektoré milosti dostávame pre vlastné posvätenie, napríklad už spomenuté opustenie. Iné dostávame pre službu druhým, napríklad nadprirodzenú silu byť milosrdní aj v situáciách, ktoré presahujú naše prirodzené možnosti.

Takže milosť môže byť prirodzená, to je tá, ktorá sa očakáva od nás a nadprirodzená, to sú tie ničím nezaslúžené Božie dary, ktoré dostávame pre naše posvätenie a pre službu druhým.

Z prameňov spásy

  • SN_07.
Voda očisťuje, navracia pôvodnú krásu tomu, čo je špinavé; oživuje to, čo je zvädnuté; prebúdza to, čo zdanlivo spí a dáva mu silu k novému rastu.
S milosťou je to podobné. Pápež Pius XII. hovorí, že sa ani sa nedajú spočítať nebeské milosti, ktoré úcta k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu vlieva do duší veriacich; očisťuje ich, oživuje nadpozemskou útechou a prebúdza cnosti, ktoré môžu všetci dosiahnuť. (Haurietis aquas, 2, preklad z lat.)
Keď uctievame Ježišovo Najsvätejšie Srdce, otvárame sa pre prijatie (čerpáme) milostí z tohto prameňa. 

Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu

  • SN_08.
Jedným zo spôsobov uctievania Ježišovho Srdca sú aj Litánie, ktoré v roku 1899 schválil  pápež Lev XIII. Litánie sú ako pieseň, v ktorej znova a znova s radosťou opakujeme ten istý refrén. Opakovanie pomáha prehĺbiť emócie a túžby, rodiace sa v srdci. 
Litánie sú teda v prvom rade modlitbou sŕdc, ktoré volajú k Srdcu. Voláme „Srdce Ježišovo, Srdce nekonečnej velebnosti… Srdce Ježišovo, bohaté pre všetkých, čo ťa vzývajú… Srdce Ježišovo, náš pokoj a naše zmierenie…“ A s každou invokáciou akoby sme otvorili ďalšiu časť duše, aby sa aj tam vliala Kristova milosť.
Pritom pamätáme, že milosť nie súkromná záležitosť, že Pán nám ju nedáva len na naše posvätenie, ale aj pre službu iným. Preto za každou invokáciou pridávame prosbu „zmiluj sa nad nami.“ Nikdy nie „zmiluj sa nado mnou.“ 
Akoby sme k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, k prameňu spásy, prichádzali vždy s dvomi vedrami. Jedno pre nás, druhé pre ostatných. 

Záver

  • SN_09.
Srdce Ježišovo, ako sa to dozvedáme z Litánií, je prameň života, svätosti a všetkej útechy; je plné dobroty a ľúbosti, spravodlivosti a láskavosti; sú v ňom všetky poklady múdrosti a poznania; je bohaté pre všetkých, ktorí ho vzývajú. Jednoducho obsahuje všetko, čo potrebujeme pre naše rodiny a farnosti.

Prijmite Litánie k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu za svoju modlitbu. Každý deň, alebo aspoň raz týždenne. Preniesť ich v pokoji nezaberie ani päť minút. A ak vám to pomôže v osobnejšom prežívaní modlitby, môžete si jednotlivé zvolania „personalizovať“. 
Napríklad pri invokácii „Srdce Ježišovo, schránka spravodlivosti a láskavosti“ si možno niektorá žena pomyslí na svojho manžela, ktorý je obdivuhodne spravodlivý muž, hoci do láskavosti ešte potrebuje trochu dozrieť. A tak miesto „zmiluj sa nad nami“ doplní jeho meno. A jej manžel pri zvolaní „Srdce Ježišovo, plné dobroty a ľúbosti“ pocíti vďačnosť za lásku a dobrotu svojej manželky a dodá „zmiluj sa nad…“ a doplní meno svojej milovanej.

„Srdce Ježišovo, prameň všetkej útechy, zmiluj sa nad nami.“
■ JM ■ 2024
II. Čerpajte...-Prez – kópia od používateľa DKU DCZA

Obrázky

  • Sacred Heart at the centre of a rose window, Parish of the Immaculate Conception, São Paulo, Brazil, https://commons.wikimedia.org.
  • www.canva.com