Prvopiatkové katechézy / IV. Prvý piatok

Prvopiatkové katechézy pre dospelých

  • Charakteristika: V katechéze z cyklu prvopiatkových katechéz pre dospelých si priblížime text odprosujúcej modlitby, určenej na prvopiatkovú pobožnosť. Predstavíme tzv. Veľké prisľúbenie a zdôrazníme ideu zadosťučinenia.
  • Kľúčové slová: Longinus, Veronika, zadosťučinenie, prisľúbenie, potupa, úcta
  • Na stiahnutie: 
  • Liturgické texty: Evanjelium Jn 19,31-37 (LV 769).

Postup pre katechézu v malej skupine

1. Uvedenie a modlitba

  • TIP: Tému uvedieme krátkym príbehom. Potom diskutujte o tom, ako asi muž zareagoval, keď sa sused zachoval neúctivo voči jeho manželke a prečo reagoval inak, ako keď sa dotyčný správal hrubo k nemu samotnému.
Istá rodina žila v susedstve jedného obzvlášť hrubého muža. Bolo až obdivuhodné, ako trpezlivo znášal otec rodiny urážky, nadávky a výstrelky zmieneného suseda. Bol to paradox, pretože, nevedno prečo, sused cielil svojimi hrubosťami takmer výlučne na neho. No jedného dňa sa sused bezdôvodne hrubo osopil na aj jeho manželku. A vtedy tento muž zareagoval úplne inak.
  • Zhrňte diskusiu a ukončite príbeh:
Najprv sa vybral k susedovi a pokojne, no dôrazne a značne nahlas mu vysvetlil, že hoci on sám jeho hrubosti celé roky znáša, nedovolí, aby nimi obťažoval aj jeho rodinu. Nebolo to asi veľmi platné, sused akoby stratil schopnosť počúvať, porozumieť, alebo pocítiť vinu a hanbu. 
Potom priniesol svojej manželke kyticu kvetov. Bola prekvapená a pýtala sa, prečo to robí, však on jej neublížil. Manžel jej vysvetlil, že chce odčiniť to, čo jeho sused pokazil. Chce vyzdvihnúť dôstojnosť svojej manželky. A robí to namiesto svojho suseda, ktorý zrejme tak znecitlivel, že sám to napraviť nedokáže.
  • TIP: Prepojte úvodný príbeh s rozprávaním o Ježišovom umučení. Účastníci môžu vymenovať príklady potupy, ktorej sa dostalo Ježišovi pri mučení. Príklady: Nesenie kríža cez celé mesto, cestou odsúdený znášal posmech a urážky. Vyzlečenie zo šiat, odsúdenci boli ukrižovaní nahí, v lepšom prípade v bedrovej rúške. Posmech a urážky zo strany náhodných okoloidúcich.

2. Evanjelium

  • Prečítame evanjeliovú stať Jn 19,31-37; Lekcionár V., s. 769; SN_02.
Bol Prípravný deň a cez sobotu nesmeli zostať telá na kríži – tá sobota bola totiž veľký sviatok. Preto Židia požiadali Piláta, aby dal ukrižovaným polámať nohy a sňať ich telá. Prišli teda vojaci a polámali kosti prvému a potom druhému, čo bol s ním ukrižovaný.
Keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu kosti, ale jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok; a hneď vyšla krv a voda. A ten, čo to videl vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé; on vie, že hovorí pravdu, aby ste aj vy uverili. Stalo sa to preto, aby sa splnilo Písmo: „Ani kosť mu nebude zlomená.“ A na inom mieste Písmo hovorí: „Uvidia, koho prebodli.“

3. Katechéza

  • Pokračujte vlastnou katechézou…
IV. Prvý piatok-Prez od používateľa DKU DCZA

Katechéza alebo inšpirácia pre homíliu

Úvod

  • SN_03.
„Židia požiadali Piláta, aby dal, aby dal ukrižovaným polámať nohy a sňať ich telá“, hovorí evanjelista Ján. Vysvetľuje že to bolo preto, aby tak ukončili trápenie odsúdencov. Pravda nie zo súcitu. Na druhý deň bol veľký sviatok a tak „nesmeli zostať telá na kríži.“ No „keď prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nepolámali mu kosti, ale jeden z vojakov mu mu kopijou prebodol bok, a hneď vyšla krv a voda“, čo bolo úradným potvrdením, že Ježiš je naozaj mŕtvy. 

Jedna starobylá legenda toto vysvetlenie rozširuje. Podľa nej veľkňaz nariadil, aby bolo ukrižovanie Ježiša dokončené potupením jeho tela. Mal to byť pre ľud dôkaz, že Ježiš nie je Spasiteľ, ale obyčajný kacír a burič. A tak niekoľko členov chrámovej stráže vystúpilo na Golgota, aby vykonali príkaz. Rímskeho centúria Longinusa, ktorý videl, že Ježiš je už aj tak mŕtvy, to barbarstvo pobúrilo. Aby prekazil ich zámer, popohnal koňa, vyšiel priamo pod kríž a kopijou prebodol Ježišovo telo na pravej strane medzi štvrtým a piatym rebrom. Takýmto bodnutím sa rímski vojaci tradične na bojovom poli uisťovali, že nepriateľ je mŕtvy. (Por.: Longinus - stotník)
Je to legenda a my nevieme, koľko je na nej pravdy. Ale ak aj nehovorí celkom presne, čo sa stalo, dáva nám dobrý príklad a učí nás, ako sa zachovať v podobných situáciách. Rímsky vojak Gaius Cassius Longinus nám tu dáva dôležitú lekciu úcty ku Kristovi a obrany jeho dôstojnosti.
Zadosťučinenie a zmierenie
  • SN_04.
„Božský Spasiteľ, na tvoju žiadosť sa dnes na prvý piatok mesiaca skláňame k tvojim nohám. S hlbokou úctou a poklonou ti obetujeme toto naše sväté prijímanie na zmierenie za našu vlažnosť a za všetky urážky, ktorými sme my alebo iní urazili tvoje najsvätejšie Srdce v tejto vznešenej sviatosti.“ (Modlitebník, s. 105.) To sú prvé vety modlitby, ktorá už stáročia, mesiac čo mesiac, zaznieva v nespočetnom množstve kostolov po celom svete.

V modlitbe sa ďalej hovorí o urážkach, krivdách a svätokrádežiach, ktorými mnohí ľudia znevažujú Najsvätejšie Srdce Ježišovo. My samozrejme vieme, že nič z toho nemôže Ježišovi ublížiť. Podobne ako Longinus vedel, že Ježiša už nemôže zraniť lámanie kostí. A predsa nedovolil jeho telo potupiť. Tak aj my. Vieme, že Ježiš nie je urážlivý a nezmietajú ním emócie tak, ako sa to niekedy stáva nám.
Ale to, že sa neurazí ešte neznamená, že urážky sú v poriadku a že ich môžeme nechať len tak. Nedokážeme druhým zabrániť, aby ho znevažovali a páchali „krivdy a svätokrádeže“. Väčšinou nemôžeme druhým zabrániť, aby Kristovi, obrazne alebo doslovne, napľuli do tváre. Ale môžeme mu ako Veronika, mimochodom ďalšia účastníčka tej golgotskej drámy, známa len z legiend, utrieť tvár vlastnou šatkou.

Vojak Longinus chránil dôstojnosť Ježišovho tela kopijou, žena Veronika ju očistila svojou šatkou. A my to robíme obetou svätého prijímania na prvý piatok. Tak to hovoríme v modlitbe: „S hlbokou úctou a poklonou ti obetujeme toto naše sväté prijímanie na zmierenie za našu vlažnosť a za všetky urážky…“

Nevedieme „sväté“ vojny proti tým, ktorí znevažujú Krista. Neposielame do väzenia ľudí za to, že urážajú Boha. Netrestáme ich preto to, že sa dopúšťajú svätokrádeží. Dokonca ich zväčša ani len nevylúčime z Cirkvi. V minulosti sa, pravda, stalo všeličo. A hoci to väčšinou bolo asi v dobrej viere, sme radi, že je to už minulosť. 
Našou odpoveďou na krivdy, urážky a svätokrádeže je obeta, náhrada, či zadosťučinenie, ako to nazýva modlitba. Eucharistia, ktorú na prvý piatok v mesiaci prijímame ako úkon úcty k Ježišovmu Srdcu, v duchu náhrady či zadosťučinenia „za našu vlažnosť a za všetky urážky, ktorými sme my alebo iní urazili […] Najsvätejšie Srdce.“ Preto pri prvopiatkovej pobožnosti prosíme: „Božský Spasiteľ, milostivo prijmi túto náhradu pokorných a kajúcich tvojich verných a daj, aby sa na nich hojne splnil tvoj potešujúci prísľub.“

Prisľúbenie

  • SN_05.
„Božský Spasiteľ, na tvoju žiadosť sa dnes na prvý piatok mesiaca skláňame k tvojim nohám.“ Kto pozná zjavenia Božského Srdca svätej Margite, môže tu nájsť spojitosť s dvanástym, takzvaným Veľkým prisľúbením:
„Z hojnosti milosrdenstva môjho Srdca uštedrí moja všemohúca láska milosť pokánia na konci života tým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu v prvý piatok mesiaca a po deväť ďalších mesiacov. Nezomrú v mojej nemilosti bez prijatia svätých sviatostí. Moje Srdce im bude záštitou a pevným útočiskom v poslednej hodine.“ (ŠPIDLÍK, T., Pramene svetla. Trnava: SSV, 2000, s. 513.)

Kto si chce vykonať novénu, s ktorou sa spája aj spomenuté prisľúbenie, obetuje ako zadosťučinenie deväť svätých prijímaní počas deviatich, po sebe nasledujúcich (bez prerušenia) prvých piatkoch v mesiaci.  Pokiaľ je to možné, treba Eucharistiu prijať počas svätej omše, ale nie je to podmienka.  (Por.: DANCÁK, F., Najsvätejšie Srdce Ježišovo. Prešov: Petra, 2002, s. 6.) Rovnako nie je podmienkou ani svätá spoveď v prvopiatkovom týždni. No je to chvályhodná prax, ktorá napomáha vytvoriť si návyk pravidelnej svätej spovede.

Keď vojak Longinus, v snahe uchrániť Ježišovo mŕtve telo pred potupou, prebodol jeho srdce, z rany vytryskla krv a voda. Podľa legendy trpel na šedý zákal a keď niekoľko kvapiek dopadlo ja neho tvár, krv a voda z Kristovho srdca uzdravila vojakov zrak. (DE VORAGINE, Jakub., Legenda aurea. Praha: Vyšehrad, 2012, s. 119.) Legenda nás tak učí, že Kristus chce obdarovať tých, ktorí vynahrádzajú potupu a zneuctenie, ktorých sa mu dostáva. 

Podľa Veľkého prisľúbenia chce Ježiš zvláštnou milosťou obdarovať aj tých, ktorí prinášajú obetu svätého prijímania s úmyslom za „zmierenie, odprosenie a náhradu za všetky krivdy a svätokrádeže“. Je to odpoveď na našu túžbu, ktorú vyjadrujeme aj v závere modlitby: „Nech nám je tvoje Božské Srdce istým útočiskom v hodine smrti, aby sme posilnení sviatosťami kajúcne zakončili svoj život, ozdobení posväcujúcou milosťou prišli k tebe do neba a v blaženej láske a radosti spočinuli na tvojom  Srdci.“

Záver

  • SN_06.
Longinus dostal zrak, Veronika obraz. A ctitelia Najsvätejšieho Srdca Ježišovho dostávajú milosť, že Pán „im bude záštitou a pevným útočiskom v poslednej hodine“ (ŠPIDLÍK, T., Pramene svetla, s. 513.) a tak nezomrú bez prijatia jeho sviatostí.
Najsvätejšie Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami.

Fotografie

  • Sacred Heart at the centre of a rose window, Parish of the Immaculate Conception, São Paulo, Brazil, https://commons.wikimedia.org.
  •  www.canva.com