Jozef Možiešik / Katechumenátny model formácie birmovancov
Príprava na prijatie sviatosti birmovania je zodpovednými často hodnotená ako nedostačujúca, až neefektívna. Možným riešením je katechumenátny model formácie birmovancov.
Publikácia Katechumenátny model formácie birmovancov identifikuje princípy adaptácie bohatstva krstného katechumenátu pre potreby katechizácie birmovancov a formácie k prijatiu kresťanskej identity a ponúka tak zodpovedným teoretickú bázu pre zostavenie farských prípravných projektov katechumenátneho typu.
Prvá časť práce je prevažne analytická. Predstavuje vývoj témy, analyzuje ciele, dynamizmus a vybrané prvky katechumenátnej formácie vzhľadom na ich inšpiračnú hodnotu pre dnešnú katechézu a na podklade analýzy charakterizuje katechumenátny model katechizácie s dôrazom na formáciu ku kresťanskému poslaniu a identite.
Charakter druhej časti je aplikačný, popisuje proces tvorby katechumenátneho modelu formácie birmovancov a prináša podnety pre obsahovú stránku formačného projektu a prepojenie s liturgiou. Zvlášť výrazný je akcent na učeníctvo, zodpovednosť celého farského spoločenstva a na dôsledné prepojenie s liturgiou.
Predstavená koncepcia môže poslúžiť ako východisko pre pre spracovanie tém katechumenátneho modelu prípravy na prijatie ostatných sviatostí, vrátane seminárnej formácie, či prípravy snúbencov. V práci je tiež nastolená otázku formácie farskej kultúry, ktorá je dôležitou podmienkou zmeny pastoračno-katechetickej činnosti.
- MOŽIEŠIK, Jozef. Katechumenátny model formácie birmovancov. Žilina: Inštitút Communio, 2020. Publikácia je dostupná aj na Diecéznom katechetickom úrade v Žiline.
Katechumentát a príprava na birmovku
Jedným z dôvodov prečo je katechumenát vhodným inšpiračným zdrojom pre prípravu na birmovanie, sú spoločný cieľ, miesto a protagonisti, dynamizmus a vybrané prvky.
Cieľom prípravy je prijatie identity svedka (sviatostný účinok) a vydávanie svedectva (očakávané ovocie). V znaku daru Ducha Svätého birmovaný prijíma zdokonalenie synovskej a učeníckej identity, ktorej nositeľom sa stal v krste. Prijíma tiež identitu a poslanie Kristovho svedka i silu k naplneniu poslania.Podobne ako pri uvádzaní do kresťanského spoločenstva a jeho života, má byť identita nielen prijatá, ale aj žitá. Formačný projekt má preto privádzať birmovanca k prijatiu zodpovednosti za vieru svoju i ostatných a poskytnúť mu nielen vedomosti, ale aj návyky a praktické zručnosti k rozvíjaniu osobných vzťahov s Bohom i Cirkvou a k ohlasovaniu Ukrižovaného.
- Farnosť je miestom, kde sa, v teologickom zmysle, uskutočňuje či sprítomňuje Cirkev. Ak sa má prijímateľ katechézy stretávať s Cirkvou a prehlbovať svoj vzťah, tak tam, kde je prítomná vo svojej plnosti. To je jeden z dôvodov, prečo nemôže byť plne účinná príprava na birmovku napríklad v školskom prostredí, akokoľvek by bola kvalitná po technickej stránke.
- Farnosť, to je spoločenstvo Božieho ľudu, konkrétna prítomnosť Matky Cirkvi a jej detí v istom čase a priestore. Tak katechumen, ako i birmovanec majú byť do tohto spoločenstva uvádzaní katechézou a na konci procesu plne uvedení sviatosťami kresťanskej iniciácie. Preto je uvádzanie, ako to pripomína Direktórium, pre farnosť životne dôležité. Prítomnosť spoločenstva nesmie byť len symbolická, ale reálna, plná a angažovaná, pretože katechizovaný je doň uvádzaný reálne, on má vstúpiť aj do konkrétnych medziľudských vzťahov, nájsť tam ľudí, ktorí ho budú prijímať takého, aký je, budú mu oporou a umožnia mu, aby medzi nimi sám dozrel a vyrástol v zodpovednosti nie len za svoju vieru, ale aj za vieru iných.
- Farnosť je bezpečným prostredím dozrievania a rastu, kde je každý chránený. Je domovom a rodinou.
- Farnosť má tiež plnosť prostriedkov, ktoré kresťan potrebuje na svoje dozrievanie a rast vo viere i na zodpovedné prevzatie zodpovednosti za ňu. To nemá žiadna verejná škola a nakoniec to nemá ani žiadne akokoľvek autenticky kresťanské spoločenstvo.
- Farnosť je križovatka prirodzeného a nadprirodzeného. Napokon farnosť je miestom, kde sa stretá prirodzené a nadprirodzené. V prípade katechézy je to prienik vstupov ľudských a Božských protagonistov (katechizujúci – katechizovaní – Boh), jednoducho je Cirkvou. Práve osvietenský model katechézy akoby pozabudol na tento kľúčový prvok.
Boh. Je to Nebeský Otec, ktorý ponúka človeku spásu, oslovuje ho. Ten, kto počúva jeho hlas a nechá sa viesť (nezriedka aj z časti nevedome) je Božím služobníkom. Otec ho vedie ku Kristovi, či už priamo alebo prostredníctvom Cirkvi, aby nastúpil cestu učeníctva. Napokon je to Duch Svätý, v ktorom má sviatosť birmovania moc premeniť birmovanca na Kristovho svedka v zmysle identity a povolania a obohatiť ho milosťou pre uskutočňovanie tohto poslania.
Birmovanec. Napokon treba medzi protagonistami zmieniť aj birmovanca samotného, hoci dokumenty k nemu pristupujú skôr ako ku pasívnemu prijímateľovi. To súvisí do veľkej miery s tým, že majú na zreteli birmovancov v detskom veku. V našej situácii, a zvlášť pri aplikácii katechumenátneho modelu, musíme mať na zreteli, kým náš birmovanec je a kým nie je.
- Nie je katechumen. Môže mu byť podobný v tom, že sa mu nedostalo primeraného poučenia pre vieru (evanjelizácia) či poučenia vo viere (katechéza), alebo v tom, že reálne nemá miesto v spoločenstve kresťanov (iniciácia). Napriek tomu nie je katechumen, lebo katechumenát je dočasný stav v Cirkvi, katechumenovi je zabránený prístup k sviatostiam a napokon práva katechumena i nároky na neho sú výrazne odlišné.
- Je kresťan. Jeho obrátenie a viera pramenia z milosti krstu a teda nemôžeme spoliehať na prítomnosť vonkajších znakov. Má právo (a povinnosť) prijať sviatosť birmovania. Cirkev kladie jedinú podmienku, totiž aby bol primerane poučený. A ani to neplatí pre nebezpečenstvo smrti či neschopnosť užívať rozum.