Identita katolíckej školy

Cirkevná škola je iná ako ostatné školy. To je tvrdenie, ktoré možno rozšíriť alebo uzavrieť rôznymi spôsobmi.

  • Môžeme hovoriť o tom, že cirkevná či katolícka škola je iná duchom, hodnotami, štruktúrou predmetov, dôrazmi, organizáciou, personálnym obsadením, financovaním… Nájdeme toľko rozdielov, koľko by sme ich objavili, keby sme porovnali ľubovoľných dvoch ľudí.
  • Môžeme si tie rozdiely zoskupiť podľa oblastí a usporiadať podľa toho, čo kto z nás považuje za prioritu. Ako keď jeden rozdeľuje ľudí na bohatých a chudobných, druhý na zdravých a chorých, tretí na belochov, černochov a indiánov, štvrtý na Maďarov a Slovákov…, vždy podľa nejakého znaku, ktorý považuje za kľúčový. Ale čo je kľúčovým rozlišovacím kritériom pre školu?
  • Niekto by mohol tú vetu dokončiť otáznikom, spraviť z nej uzatvorenú otázku, na ktorú sa dá odpovedať len „áno“ alebo „nie“.  „Cirkevná škola je iná ako ostatné školy?“
  • Alebo môžeme tú vetu uzatvoriť bodkou, prijať ju ako konštatovanie, robiť všetko preto, aby to bola pravda a zároveň sa strániť inakosti ako cieľa. „Cirkevná škola je iná ako ostatné školy.“ 

Cirkevná…

Odlišnosť vašej školy je vyjadrená už v jej názve. Pravdepodobne sa tam objavuje prívlastok cirkevná, čo je v línii štátnej legislatívy, prípadne katolícka, čo je zase presnejšie teologicky a  cirkevnoprávne. Štát chce zaradením vašej školy do kategórie cirkevná povedať len toľko, že jej zriaďovateľom je štátom registrovaná cirkev alebo náboženská spoločnosť. 

„Cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou sa podľa tohto zákona rozumie dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery v organizácii utvorenej podľa príslušnosti k náboženskej viere na základe vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti.“ (Zákon 308/1991 Zb § 4.1.)

Lenže my pod pojmom cirkevná škola rozumieme aj niečo viac, ako len právny vzťah. Cirkev je pre nás viac, ako len dobrovoľné združenie osôb rovnakej náboženskej viery. 

Telo Kristovo

Áno, sme aj dobrovoľným združením osôb rovnakej náboženskej viery… Aj, no nie len. Výraz Cirkev je tak široký, že všetky pokusy o jej definovanie nutne skĺznu ku kontextuálnemu nazeraniu. Aj preto v Cirkvi s obľubou používame symbolické vyjadrenia. Jedným z najstarších je obraz tela. Nachádzame ho hlavne u apoštola Pavla. 

Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy (1Kor 12, 12-31)

Ako je jedno telo a má mnoho údov, ale všetky údy tela sú jedno telo…, tak aj Kristus. Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom. Telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. A keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ tým ešte neprestáva patriť k telu… A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“…

Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. A v Cirkvi Boh niektorých ustanovil po prvé za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú zázraky, ďalej dary uzdravovať, pomáhať, viesť, dar rozličných jazykov… Usilujte sa o vyššie dary milosti. A ešte vznešenejšiu cestu vám ukážem.

Katolícka (či cirkevná) škola je tiež súčasťou Kristovho tela. Mohla by byť napríklad rukou. Totiž školstvo v Európe po devastačnom sťahovaní národov a zničení antických štruktúr vytvorila práve Cirkev ako jeden z nástrojov, prostredníctvom ktorých napĺňa svoje poslanie.

Poslanie Cirkvi

Čo je poslaním Cirkvi? Nuž to isté, čo je poslaním tela. Každý orgán, ba každá bunka v našom tele, má svoje poslanie. Ale zároveň to všetko dohromady má hlavný cieľ – život. Všetko v tvojom tele funguje, aby si žil. Poslaním Cirkvi je to isté: robiť všetko preto, aby ľudia žili. Aby ich život neskončil smrťou. Ježiš hovorí:

„Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16,16).

Týmito slovami končí Evanjelium podľa Marka. To Matúšovo končí príkazom:

„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mt 28,19-20).

Kresťania tie slová zobrali vážne a všetci, každý na svojom mieste, tak ako vie a ako môže, robíme všetko preto, aby ľudia uverili, prijali krst a boli spasení.

Misionár

Keď príde misionár do kraja, kde nie je kresťanstvo zakorenené, začína svoju službu tým, že robí, čo ľudia potrebujú. Ak tam chýba nemocnica, postaví nemocnicu. Ak nemajú vodu, navŕta studňu. Ak nemajú školu, založí školu. Ak hladujú, bojuje proti hladu. Robí to preto, že tým dáva neveriacim najavo, že sú milovaní (1). Zároveň odstraňuje ich problém, aby sa ich pozornosť od hladu, chorôb, nezamestnanosti… mohla obrátiť k vyšším potrebám, napríklad k viere (2). A vzdeláva a vychováva aj preto, aby človeka pozdvihol, aby sa naučili žasnúť, vnímať svet okolo seba otvorenými očami (3), aby videli, ako to ospieval žalmista, že:

„Nebesia rozprávajú o sláve Boha a obloha hlása dielo jeho rúk. Deň dňu o tom podáva správu a noc noci to dáva na známosť. Nie sú to slová, nie je to reč, ktorá by sa nedala počuť. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta. (Žalm 19,1-4)

Katolícka škola je súčasťou Kristovho tela, je jeho predĺženou rukou. Keby noha povedala: „Nie som ruka, nepatrím k telu,“ dopadlo by to v celu dramaticky. A oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ Tvoja škola je dôležitá. A ty si v nej dôležitý.

Identita

Buduj katolícku identitu svojej školy. Ako?

„Škola sa stáva katolíckou práve tým, že všetci členovia školského spoločenstva – aj keď v rozličnej miere – majú výraznú účasť na kresťanskom svetonázore, takže zásady evanjelia sú pre nich pravidlami výchovy, vnútornou motiváciou a konečným cieľom.“

Toto je úryvok z dokumentu o identite katolíckej školy. Cirkev tu hovorí, že školu robia katolíckou všetci členovia školského spoločenstva. A zároveň popisuje spôsob, akým to robia:

  1. Majú výraznú účasť na kresťanskom svetonázore;
  2. zásady evanjelia sú pre nich pravidlami výchovy;
  3. vnútornou motiváciou;
  4. konečným cieľom.

1. Členovia školského spoločenstva nekatolíckej školy majú účasť na rôznych svetonázoroch. Niekedy je výrazná, inokedy nie, môže to byť aj účasť na kresťanskom svetonázore, ale nemusí.

2. Pre katolíckych pedagógov sú evanjeliové zásady pravidlami. To neznamená, že odignorujeme zásady pedagogických vied. Znamená to, že hľadáme súlad medzi nimi a evanjeliom. Evanjelium je pre nás východiskom.

3. Pre túto prácu máme mnoho motívov. Ako každý. Pre niekoho to môže byť plat, pre iného naplnenie túžby vychovávať a vzdelávať, pre ďalšieho priestor na sebarealizáciu… To všetko je správne. Ale kresťan má ešte jeden motív, ktorý je ostatným nadradený, motív evanjelia: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16,16). Ak by bol tvojím jediným motívom plat, za nízku alebo žiadnu mzdu to robiť nebudeš. Ak by ťa motivovalo len spoločenské uznanie, tak to skoro vzdáš. Ak je tvojím motívom evanjelium, budeš svoju prácu robiť najlepšie ako vieš aj keby ti z nej neplynuli výhody, ale len ťažkosti.

4. A napokon je tu cieľ. Učíme, aby ľahšie uverili a prijali Krista. Chceme, aby boli múdri, lebo dúfame, že tak ľahšie príjmu Krista. Túžime po tom, aby boli naši absolventi úspešní, lebo tak môžu byť otvorenejší pre Krista. Naším cieľom je evanjelium. Nestačí nám, ak sú žiaci len múdri alebo úspešní.

Modlitba

Milovaný Bože, ty si v dejinách vždy znova a znova vyberal obetavých, nadaných mužov a ženy, aby učili, vychovávali a viedli tých, ktorí im boli zverení. Aby im, využijúc mnohorakosť foriem podľa svojich schopností, odovzdali všetko, čo sami vedia. Vďaka tomu môžeme my dnes stavať aj na ich skúsenostiach, úspechoch i zlyhaniach.

Milovaný Bože, ty si si vyvolil nás, aby sme systematickým a kritickým odovzdávaním hodnôt prispievali k všestrannej formácií žiakov, lebo aj cez nás ich chceš dotvárať na harmonické, celistvé bytosti.

Pane, buď učiteľom nás učiteľov, aby sa zásady evanjelia stali tak hlbokou súčasťou našich životov, že budú pre nás pravidlami výchovy, vnútornou motiváciu i konečným cieľom.

Nech sa cez nás naša cirkevná škola stáva školou katolíckou. Amen.

-jm-