Identita učiteľa katolíckej školy
Evanjelium Mk 6,2-6
Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome.“ A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Čo tento text hovorí o učiteľovi?
Stať ktorú sme práve čítali hovorí samozrejme o Ježišovi. Ale skúsme sa na príbeh na chvíľu pozerať tak, akoby sa v ňom rozprávalo o nejakom neznámom učiteľovi, obyčajnom mužovi z Palestíny prvého storočia. Čo text hovorí o tomto učiteľovi?
Tento učiteľ učí v sobotu, využíva priestory náboženskej komunity, má charizmu, vie zaujať, venuje sa dospelým, majú ho za zázračného učiteľa. A pritom nedostal nijaké špeciálne vzdelanie, pochádza z nižšej strednej vrstvy, dedinčan zo zapadákova.
Napriek tomu, že vie robiť doslova zázraky, tam mu to nejde, proste bránia sa, až je mu to čudné. No ani tak to nevzdáva, nejde to v Nazarete, skúša učiť po okolitých dedinkách.
Ježiš ako vzor učiteľa
Posuňme sa v našom uvažovaní trochu ďalej. My vieme, že tým učiteľom je Ježiš. Otázka znie, čím môže táto epizódka a Ježišov štýl inšpirovať (začínajúceho) učiteľa katolíckej školy?
Z evanjelia samozrejme neodvodíme základné výchovno-vzdelávacie princípy, pokusy tohto typu by zaváňali diletantstvom. Ale môžeme tu nájsť veľa inšpiratívneho. Mňa zvlášť oslovilo päť vecí: povolanie, zázraky, pracovitosť, tvorivosť a vytrvalosť.
Povolanie - Byť učiteľom je pre Ježiša povolanie, nie zamestnanie. Učiteľom je aj v sobotu, aj doma, aj keď je to nepohodlné alebo nebezpečné. On rozumie tomu, čo to znamená, keď človeka práca prenasleduje na každom kroku. Keď na teba dolieha ťarcha povolania, prerozprávaj to s Kristom.
Zázraky - Na to, že Ježiš robí zázraky, sme si už zvykli. My zázraky robiť nevieme, nie sme predsa Boží synovia. Teda vlastne sme. On je Boží Syn s veľkým „S“, my sme prijatí synovia a dcéry (s malým „s“ alebo „d“). Tie naše zázraky sú možno malé, ale nie bezcenné. A potom Ježiš robil všetky tie zázraky v moci Ducha Svätého, ktorý na neho v podobe holubice zostúpil pri krste. Toho istého Ducha, ktorého si aj ty prijal vo sviatostiach krstu a birmovania. Milá zázračná učiteľka, to najdôležitejšie pre robenie zázrakov máš. Máš na to, aby si robila zázraky, primerané tvojej veľkosti :-)
Pracovitosť - Pravdupovediac tajomstvo Ježišovho úspechu nespočíva v zázrakoch. Tie ľudí síce ohúrili, kde komu pomohli vyriešiť jeho aktuálny problém, ale nejakú zásadnú zmenu nepriniesli. To, čo je na Ježišovi inšpiratívne, je jeho pracovitosť. Všimnite si, on je tri roky na cestách, ide od dediny k dedine, uzdravuje, robí exorcizmy, vyučuje…, a potom ide ďalej. A pritom neskĺzne do aktivizmu ani workoholizmu. Inšpiruj sa jeho pracovitosťou.
Tvorivosť - Charakteristickým znakom Ježišovej služby a inšpiráciou pre každého učiteľa je aj jeho tvorivosť. Učí v príbehoch, používa jazyk jednoduchých ľudí, svoj komunikačný štýl prispôsobuje poslucháčom… Pán ti dal Ducha tvorivosti, spolupracuj s ním.
Vytrvalosť - Ježiš je tiež učiteľ, ktorý to nevzdáva. Napriek okolnostiam, nepriazni a neúspechom. On pozná neúspech. Vlastne k jeho fenomenálnemu úspechu na Kalvárii viedla predlhá séria neúspechov. Pravda aj tie vyzerajú vo svetle veľkonočného rána nie až tak neúspešne. Hovor s Kristom o tvojich neúspechoch. A hľadaj cestu. Ako on.
Katolícky učiteľ
Ako byť katolíckym učiteľom po vzore nazaretského učiteľa? Kongregácia pre katolícku výchovu, akési ministerstvo školstva Katolíckej cirkvi, vydala v roku 1982 k téme zaujímavý dokument s názvom Katolícky laik ako svedok viery v škole. Napriek veľkému časovému odstupu je dokument stále aktuálny a to hlavne preto, že podáva nestárnuce univerzálne princípy. V 24 článku nachádzame hutný sumár toho, čo to znamená byť katolíckym učiteľom a vychovávateľom.
- Poznámka: Dokument nerozlišuje medzi učiteľmi a vychovávateľmi ako to robíme niekedy my, ale zdôrazňuje výchovný charakter poslania učiteľa v tom zmysle, že pedagóg musí byť v prvom rade vychovávateľom.
Katolícky laik ako vychovávateľ a učiteľ „vykonáva svoje poslanie v Cirkvi tým, že vo viere uskutočňuje svoje svetské povolanie v škole ako spoločenskej štruktúre, pričom uplatňuje v čo najväčšej miere svoju odbornú spôsobilosť a apoštolský plán inšpirovaný vierou, ktorý vedie k všestrannému rozvoju človeka; sprostredkúva kultúru, v pedagogickej praxi priameho a osobného kontaktu so žiakom, v duchovnej animácii výchovného spoločenstva, ku ktorému patrí a iných skupín osôb, s ktorými je v styku. Jemu ako členovi spoločenstva zverili rodiny a Cirkev úlohu vychovávateľa v škole. Laický učiteľ musí byť presvedčený, že má podiel na výchovnej úlohe a na spásnom poslaní Cirkvi a že sa od nej nemôže dištancovať.“ (Katolícky laik ako svedok viery v škole, čl. 24)
Text je veľmi hutný, pretože je zhrnutím prvej kapitoly dokumentu (Identita katolíckeho laika v škole). Odporúčam prečítať, dokument nájdete aj na stránke nášho úradu, v časti venovanej katolíckym školám.
Služba katolíckeho učiteľa
Pozrime sa, čo a ako podľa Kongregácie robí katolícky učiteľ.
Čo robí? Ako každý učiteľ, aj ten katolícky sprostredkúva kultúru tým, čo sú mu zverení. Robí tak v rámci svojej pedagogickej praxe a osobného kontaktu so žiakmi, v intenciách výchovného spoločenstva, ku ktorému patrí.
Ako to robí? Ako každý učiteľ, uplatňovaním svojej odbornosti. No katolícky učiteľ tiež uplatňuje apoštolský plán inšpirovaný vierou, teda doprevádzať žiaka ku všestrannému rozvoju.
Ak katolícky učiteľ robí tieto dve veci, teda sprostredkúva kultúru a uplatňuje svoju odbornosť i apoštolský plán, a zároveň to robí tak, ako sme povedali, uskutočňuje tým svoje svetské povolanie v škole. Ak niečo z toho zanedbáva, zostáva v rovine zamestnania, prípadne ťažko hovoriť o katolicite jeho povolania.
Ak uskutočňuje svoje povolanie v škole spôsobom, o ktorom som teraz hovoril, vykonáva tým svoje poslanie v Cirkvi a podieľa sa tým na jej výchovnej úlohe a poslaní.
Žiak a učiteľ
V ten deň, keď si pripravoval túto tému, som v breviári narazil na Ježišove slová:
„Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ.“ (Lk 6,40)
Dovtedy som ich bral trochu s rezervou. Najprv z pozície žiaka, ktorým som bol dlho predlho, žiaka, ktorý chcel vedieť viac, prečo nie aj viac než jeho učitelia? A potom aj z pozície učiteľa, veď čo môže byť väčšou radosťou učiteľa, než vedomie, že ho jeho žiaci prerástli?
Rozumiem samozrejme kontextu podobenstva, ktorý je iný, než moje predchádzajúce myšlienky. Napríklad tým, že ak si za učiteľa dosadíš Ježiša, nikdy ho neprerastieš. A nikdy ti to nebude vadiť…
Ale v to ráno som si uvedomil ešte iný rozmer podobenstva. Totiž že žiak má mať možnosť byť vo všetkom ako jeho učiteľ, modelovať svoj život podľa vzoru ktorý má pred sebou. Keď sa na to pozriem takto, cítim obrovský záväzok.
Len si to predstav: Chcela by si, aby boli tvoji žiaci takí, ako si ty? Ale myslím naozaj vo všetkom, nie len aby boli takí dobrí v matematike alebo geografii. Aby boli z tvojich žiakov takí otcovia ako si ty, z tvojich žiačok také manželky, ako ty. Takí kresťania, takí občania, takí ľudia…
Žiak je ako maliar, ktorý maľuje portrét. Potrebuje k tomu model, teba. Ale človek, ktorého obraz maľuje, to nebudeš ty, ale on, v budúcnosti, o päť, desať, či tridsať rokov. Tak vypni hruď, stiahni bruchu, usmej sa…