Duchovné cvičenia / Učitelia náboženstva (05-07.07.2022)

Tohtoročné prázdniny sme začali v Rodinkove 5-7. júla duchovnými cvičeniami pre učiteľov náboženstva. Nosnou myšlienkou boli slová, s ktorými sa obrátil Boh na Abrama: "Pozri na nebo a spočítaj hviezdy!" Pri jednotlivých témach sme pracovali s obrazmi nemeckého maliara a kňaza Siegera Ködera (1925-2015).
Jedna z účastníčok (Eugénia Čellárová) popísala náš spoločný čas nasledovnými veršami:

Duchovné cvičenia

Stretli sme sa pätnásti - papier o nás písal,
dvaja muži, trinásť báb a maliar Sieger Köder.
Témy písma maliar dal pre rast všetkých k Bohu
a náš páter Možiešik rozložil k osohu.

Malý princ to zahájil, či sme pripravení
čítať obraz podaný v Písme nám pre zmeny.
Najskôr Dávid chválu vzdá o dobrote spieva,
ako mu Pán pomáha a stôl preň prestiera.

Vieš sa vhĺbiť do ticha, kam kráčajú nohy? 
Aj ty bývaš u Pána, ako si on nôti?
Vzápäť Abram v pohnutí sčítava oblohu,
odhodlane nádejou dvíha oči k Bohu.

Pozri, prázdne ruky mám, slzy tiež mi tečú.
Čím ich ja len naplním, mám ja jeho vieru?
Creatio Počiatku odhaľuje veľký Tvorcu zámer.
A my s Písmom súhlasíme, velebíme. Amen.

Niečo zvládnem, niečo nie. A to musím prijať.
Aby sa múdrosť mohla v srdci pevne ujať.
Obraz pňa už dutého nemusí mať koniec
ak Boh naňho pohliadne, dá svetu ratolesť.

Jesseho potomstvo bude plné Pána,
súdiť bude v pravde a nie podľa zdania.
Zariskuješ človek, ťažké vzdelávanie?
Čo na to poviete katechetické panie?

Rozhliadni sa poriadne, čo rozeta vraví,
aj v stredovekej katedrále nájdeš poklad pravý.
V Chartres kráčaj pozorne, oči otvor, ver mi, 
labyrint ťa dovedie ku kvetom lásky spevným.

Tam sa tíško zamysli, čo život ponúka,
či lásku rozdávaš a či to je len náuka?
Hosťom byť je úžasné, si ozaj ten pravý.
Farizej a mýtnik? Pán to všetko spraví.

Kto si? Ovca na pleciach pastiera,
či ten, čo ruku k nebu práve vystiera?
Vyber si postavu, čo zo srdca hľadí.
Pastier nájde každého, čo sa kde - kam stratí.

Ratolesť v zobáku krídlami sa nesie
a Noe s rodinou spieva chvály piesne.
Dokorán otvor sa, vykroč vpred pevne,
nádej dúhou prisľúbená pri nás stojí verne.

Zmluva navždy vyslovená dáva nám slobodu,
keď ju okom letmo zazrieš, spomeň na tú dobu.
Keď sa srdcia obnovili duch znavený rástol,
poslali nás domov svedčiť o tom čase vzácnom.

Retrospektíva

Prázdne ruky veľké mám. Čo v nich a čo do nich dám?

Hviezdy už počítať viem. Ako ich množstvo unesiem?

Ty plné ruky stvorenstva ponúkaš, do stredu človeka si zvolil.

Láskou všetko objímaš. Tie ruky ako dar si pre nás volil.

Pník starý a nanič, javí sa stroho. Ty z neho robíš potomstva mnoho.

Prorokove ústa pejú naň chválu. Raz Veľký, Pán, vládca vystúpi z davu.

Pokojom vládne. Múdrosť má v moci. Kto ho objíme, unikne porobe noci.

Bludisko v kruhu k rozete kráča cestou späť kyticu do obrazu vtláča.

Na hostinu sme pozvaní. Takí, či onakí. Či stratení, vždy sme vzácni nášmu pastierovi. 

On nás nesie, vždy nás hľadá, zatúlaných v chrastí. Čo urobíš, duša moja? Opustíš už strasti?

Krkavec a holubica ku korábu letia. Rôzne zvesti oni nesú, nech to všetci vedia.

Len si vyber, či je lepšie iba kráčať po dne vôd. A či tvrdou skalou ostať, v žiali strasti, bôli mdlôb.

Prísľub v dúhe Noemovi v arche sa odráža. A on v bázni čistých zvierat oltár Bohu stavia.

Nádej daná dníčkom našim prázdne ruky plní. Vtlačená je pečať do nás. Boha nech sme plní.