Pôst23 / II. Kráčať k Bohu s bratmi a sestrami

  • V skratke:     Druhá katechéza projektu Spolu kráčať Pôstnym obdobím.  V úvode pripomenieme evanjeliové posolstvo Prvej pôstnej nedele a vytvoríme priestor na rozhovor o úlohách z minulého týždňa a zdieľanie skúseností. V katechéze najskôr pracujeme s typológiou Ježiša – nového Mojžiša a porovnáme premenenie na vrchu s vystúpením Mojžiša, Árona, Nadaba a Abiu na vrch. V druhej časti uvažujeme, prečo Cirkev vyberá pre Druhú pôstnu nedeľu práve túto udalosť. Ako odpoveď sa uvádzajú štyri dôvody: pochopenie zmyslu utrpenia, zachytenie Otcovho hlasu, otvorené nebo a spoločenstvo bratov a sestier. Súčasťou materiálu sú aj námety na domáce štúdium (Úloha). Stretnutie ukončíme modlitbou.
  • Kľúčové slová: Premenenie Pána, nový Mojžiš, otvorené nebo, zbožstvenie, spoločné kráčanie
  • Evanjelium: Mt 17,1-9
  • Na stiahnutie:
    • Metodika s poznámkami pre vedúceho (PDF)
    • Prezentácia (PPTX)
    • Interpretácia obrazu (WEB)
Minulú nedeľu nás liturgia viedla na púšť, aby sme tam spoznali Ježiša, okrem hriechu vo všetkom nám podobného. Ježiš je skutočný človek so všetkým, čo ku tomu patrí. Aj s emóciami, neistotou, osamelosťou, strachom a pokušeniami, ako nám to hovoria evanjeliá Pôstneho obdobia.
Učíme sa od neho kráčať proti prúdu, prekonávať vonkajšie i vnútorné pokušenia. Pomôckou nám môžu byť aj jeho odpovede démonovi z púšte, ktoré sa oplatí naučiť aj naspamäť:
  1. „Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Mt 4,4)
  2. „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ (Mt 4,7)
  3. „Odíď, satan, lebo je napísané: ‚Pánovi, svojmu Bohu, sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.‘“ (Mt 4,10)
Dnes s Cirkvou, zastúpení Petrom, Jakubom a Jánom, vystúpime s Ježišom na vrch, aby sme boli svedkami jeho zjavenia. Vystupujeme na  Vrch premenia, aby sme v Ježišovi, skutočnom človeku, spoznali skutočného Boha, Otcovho milovaného. 

Modlitba

Bože, ty si nám prikázal počúvať tvojho milovaného Syna; živ našu vieru svojím slovom a očisťuj náš duchovný zrak, aby sme sa mohli tešiť z pohľadu na tvoju velebu. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Katechéza

II. Kráčať k Bohu-Prez od používateľa DKU DCZA

Nový Mojžiš

Keď prví poslucháči Matúšovho evanjelia počúvali toto rozprávanie, uvedomovali si súvislosti, ktoré nám ľahko uniknú. Matúšovu komunitu tvorili židokresťania, ľudia, ktorí boli vychovávanív náboženstve   a neskôr prijali Krista ako očakávaného Mesiáša. Dôverne poznajú Starý zákon a Mojžiša, jednu z jeho ústredných postáv. Pre evanjelistu Matúša Ježiš je novým Mojžišom, zákonodarcom.
V istom zmysle sa Ježiš u Matúša v mnohom na Mojžiša podobá. Tak je tomu aj v evanjeliu Druhej pôstnej nedele. Pripomína Mojžiša, ktorý vystupuje na vrch a spolu s ním Áron, Nadab a Abiu, volaní Bohom z oblaku (Ex 24,1.9-10.15n). Mojžiš následne zostupuje z vrchu a tvár mu žiari (Ex 34,29-35).

Prečo sa Ježiš premenil a čo to má spoločné s nami?

Ale prečo to vlastne Ježiš urobil? Prečo vzal Petra, Jakuba a Jána na vrch a tam im zjavil svoju slávu? V prefácii Druhej pôstnej nedele kňaz spieva, že Kristus:
„Predpovedal svoju smrť učeníkom a na svätom vrchu im zjavil svoju slávu, aby pochopili, že cez utrpenie sa prichádza k slávnemu vzkrieseniu.“

Aby sme pochopili…

Rozprávanie o Premenení Pána čítame na Druhú pôstnu nedeľu každý rok. Cirkev chce, aby sme každý rok v prvej časti pôstu aj my aspoň symbolicky vystúpili na Vrch premenenia, pretože ak má byť naše pôstne kráčanie úspešné, musíme znova pochopiť, že ku vzkrieseniu sa prichádza cez utrpenie. Aj ku nášmu vzkrieseniu.
Veď zrejme každý, kto sa v prvom pôstnom týždni rozhodol odolávať aj drobným pokušeniam a odpovedať na ne tak, ako skutočný človek Ježiš, každý, kto vykročil proti prúdu, už pocítil, že to nie je nič jednoduché.
Napriek milosti, ktorou sme takpovediac nesení, pretože Pôstne obdobie je milostivý čas, to bez námahy i utrpenia nepôjde.

Aby sme počuli Otcov hlas…

Druhý dôvod, prečo nás Cirkev pobáda kráčať na vrch, je, aby sme zachytili Otcov hlas, slová o Ježišovi: 
„Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“

Učeníctvo. Otec nás, svojich milovaných adoptívnych synov a dcéry, povzbudzuje, aby sme počúvali jeho milovaného Syna. Aj on nás teda povzbudzuje ku učeníctvu, učeniu sa od Ježiša.
Skutočný Boh. Zároveň sa o Ježišovi dozvedáme, že je nie len skutočný človek, ale že je zároveň pravý Boh, ktorý sa stal človekom, Boží Syn.

Ako hovorí svätý Lev Veľký: Ak máme zachovávať prikázania a trpezlivo znášať protivenstvá, musí stále zaznievať v našich ušiach Otcov hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“

Aby sme videli otvorené nebo…

V prvom čítaní Druhej pôstnej nedele počúvame o Abramovi, ktorého Boh ho vyzval, aby vykročil na cestu: 
„Odíď zo svojej krajiny, od svojich príbuzných a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem.“ 
Boh vyzval Abrama, aby opustil svoju vlasť a vydal sa na cestu do Palestíny, krajiny, ktorú Boh naozaj daroval jemu a jeho potomkom. A jeho potomstvo tam žije dodnes. Lenže Palestína nebola jedinou krajinou, ktorú sa Boh rozhodol Abramovi a jeho potomkom darovať.
O nejakých 1800 rokov neskôr aj Ježiš naplnil Božiu vôľu, odišiel  z domu svojho Otca do krajiny, ktorú mu Otec ukázal. Nie náhodou to bola tá istá, do ktorej bol poslaný aj Abrahám.

Tie dva odchody spolu súvisia. Ježiš, skutočný Boh, odišiel z neba a ako človek vstúpil do nášho sveta, aby sme my, zbožštením, mohli vystúpiť do jeho krajiny, ktorú nám prišiel ukázať. Povedané slovami Katechizmu Katolíckej cirkvi:

„Jednorodený Boží Syn chcel, aby sme mali účasť na jeho božstve, prijal našu prirodzenosť, stal sa človekom, aby ľudí urobil bohmi.“ (KKC 460)

Pamätáte sa ešte na prvé čítanie minulej nedele? Diabol chytil prvých ľudí na návnadu „Budete ako Boh!“ Urobili, čo chcel…, ale nie sme ako Boh. Dokonca aj to ľudské v nás sa pokrivilo. Musíme sa učiť od Skutočného človeka, Ježiša Krista, ako byť skutočnými ľuďmi a ako odolávať ďalším diabolským nástrahám.
Diabol má pravdu, Boh nechce, aby sme boli ako Boh. On chce, aby sme boli zbožštení, „stal sa človekom,“ hovorí Katechizmus, „aby ľudí urobil bohmi.“ (KKC 460)

Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich... Matúš nehovorí, odkiaľ ich vzal. Podstatné je kam a prečo. Zobral ich na vrch, aby im ukázal svoj domov, o ktorom túži, aby sa stal aj ich domovom. Peter, Jakub a Ján majú videnie nebeskej slávy. Ježiš im ukazuje krajinu, do ktorej ich bude vždy viesť. 
Cirkev chce, aby sme vystúpili na vrch a videli otvorené nebo, cieľ nášho kráčania. Peter, Jakub a Ján do neba iba nazreli, my si tam na Druhú pôstnu nedeľu rovno „sadáme“ ku stolu. Aspoň tak to vyjadruje modlitba po prijímaní:

„Pane, prijmi naše vďaky za to, že sme mohli prijať sväté tajomstvá a že nám už v pozemskom živote dávaš účasť na nebeskej hostine.“

Aby sme neboli sami…

V púšti bol Ježiš sám, ak nerátame démona a anjelov. No od Druhej pôstnej nedele je Ježiš stále obklopený ľuďmi, ktorí kráčajú s ním. Ani na vrch nevystupuje sám, kráča s Petrom, Jakubom a Jánom. 
Vyjsť na Vrch premenenia, nezablúdiť v oblaku, nájsť otvorené nebo, zachytiť Otcov hlas, nájsť oporu v Mojžišovi a Eliášovi…, to kresťan nedokáže sám.
Evanjeliový príbeh nás povzbudzuje vykročiť spolu s inými bratmi a sestrami. Tak sa môžeme navzájom povzbudzovať, podopierať, pomáhať si v rozlišovaní. Naše Pôstne obdobie je spoločným kráčaním.

Úloha

1. Počas týždňa si prečítajte aspoň jedno z denných evanjelií (PO – Lk 6,36-38; UT – Mt 23,1-12; ST – Mt 20,17-28; ŠT – Lk 16,19-31; PI – Mt 21,33-43.45-46; SO – Lk 15,1-3.11-32, texty nájdete aj na stránke www.lc.kbs.sk).
Pripomeňte si Otcove slová „Toto je môj milovaný Syn…, počúvajte ho“ a v modlitbe ho proste, aby vám v dennom evanjeliu ukázal Ježišove slová, ktoré máte v ten deň zvlášť počúvať. Poznačte si ich a hľadajte počas dňa príležitosť, ako ich uskutočniť. Večer alebo na druhý deň si zapíšte, v čom sa vám darilo, a podeľte sa o to s ostatnými pri ďalšom stretnutí.

2. Počúvanie (poslúchanie) Ježišových nie je vždy jednoduché, v ťažkostiach si opakujte, že Ježiš je Otcov milovaný Syn, ktorého chcete počúvať a poslúchať.

3. Naučte sa naspamäť: 
  1. „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17,5)
  2. „Požehnám ťa, oslávim tvoje meno a budeš požehnaním.“ (Gn 12,2 – prvé čítanie)
  3. „On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom.“ (2Tim 1,10 – druhé čítanie)

Modlitba

Pane, požehnaj svojich veriacich trvalým požehnaním a daj, nech tak nasledujú evanjelium tvojho jednorodeného Syna, aby vždy túžili po sláve, ktorú ukázal pri svojom premenení apoštolom, a šťastne k nej i došli. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.