Pôst23 / III. Kráčať k Prameňu

  • V skratke:     Katechéza z cyklu Spolu kráčať Pôstnym obdobím. Katechézu uvedieme pripomenutím témy predchádzajúcej nedele a zdieľaním (úvod), pokračujeme modlitbou, ktorá je prevzatá z nedeľnej liturgie. Po evanjeliu nasleduje vlastná katechéza, ktorá pozostáva z troch častí. V prvej uvažujeme nad rôznymi podobami smädu, v druhej stotožníme Boží dar a živú vodu s Duchom Svätým a posväcujúcou milosťou a v tretej sa dotkneme ich pôsobenia a účinkov. Úloha na nasledujúci týždeň pobáda ku dennému čítaniu evanjelia. Stretnutie zakončíme modlitbou.
  • Kľúčové slová: Smäd, milosť, Duch Svätý, svedectvo, požehnaná voda
  • Evanjelium: Jn 4,5-15.19b-26.39a.40-42
  • Na stiahnutie:
    • Metodika s poznámkami pre vedúceho (PDF), alternatívny text bez prezentácie (WEB)
    • Prezentácia (PPTX)
    • Interpretácia obrazu (WEB)
Ak je naše nasledovanie Krista autentické, už sme z toho zrejme aj unavení. Znechutení a roztrpčení zo svojich slabostí a zlyhaní. Vyprahnutí z neustáleho úsilia. Lebo je to drina. V ťažkostiach sa povzbudzujeme slovami z čítaní minulej nedele:
  1. „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“ (Mt 17,5)
  2. „Požehnám ťa, oslávim tvoje meno a budeš požehnaním.“ (Gn 12,2 – prvé čítanie)
  3. „On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom.“ (2Tim 1,10 – druhé čítanie)
 Cirkev vie, že pôstne kráčanie stojí veľa síl. Preto v našom mene na začiatku svätej omše prosí: 

„Láskavo zhliadni na vyznanie našej slabosti, a keď klesáme pod ťarchou previnení, pozdvihni nás svojou milosrdnou rukou.“

Pomenujme vo chvíľke ticha svoje vlastné slabosti a previnenia a prosme Boha, aby nás všetkých pozdvihol.

Modlitba

Bože, prameň nekonečného milosrdenstva a nesmiernej dobroty, ty nás učíš, že pôst, modlitba a skutky kresťanskej lásky sú liekom proti hriechu; láskavo zhliadni na vyznanie našej slabosti, a keď klesáme pod ťarchou previnení, pozdvihni nás svojou milosrdnou rukou. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Katechéza

Tak to je. Keď človek putuje púšťou, je smädný. Keď stúpa do vrchov, zapotí sa. Nedá sa postiť bez toho, aby si bol hladný. Štedrosť či milodar, ktoré darcu nič nestoja, nie sú skutočnými darmi, nikoho nebudujú, len korumpujú. Takže ak si z pôstneho putovania unavený a smädný, je to v poriadku. To je aj Ježiš.

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar… Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“
III. Kráčať smädný k prameňu živej vody-Prez od používateľa DKU DCZA

Smäd má mnoho podôb

Ale čo je to vlastne smäd? Žena sa dala s Ježišom do reči a on jej rozprával o Božom dare a tajomnej živej vode. „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať“, hovorí ona.
  • Čo by sa stalo, keby človek nebol smädný? Získal by týždenne 53 minút. Ako by ich využil?
  • Čo je to vlastne smäd? Máme tu do činenia s dvomi skutočnosťami: Bežne máme na mysli pocit smädu – mechanizmus, ktorým nás telo upozorňuje na nedostatok tekutín. Ale to je vlastne len reakcia organizmu na smäd, teda samotný nedostatok tekutín.
  • Čo by sa stalo, keby človek necítil smäd? Jeho telo by nemalo dostatok tekutín a ostatných látok, ale on by necítil smäd. Viedlo by to ku vážnym poškodeniam organizmu. Nie je to isté, ako keby človek nebol smädný, teda jeho telo by vôbec nepotrebovalo vodu.
Pod smädom môžeme rozumieť pocit, ktorý vyvoláva nedostatok tekutín. Alebo môžeme myslieť nedostatok samotný, na ktorý emócia upozorňuje. Keď telo zaregistruje nedostatok, reaguje naň pocitom, ktorý núti človeka k činnosti. Človek chce odstrániť pocit, telo nedostatok.
Smäd môže mať mnoho podôb. S nedostatkom vody si Samaritánka vie poradiť. No zdá sa, že prežíva aj iný nedostatok.
Možno sa našej Samaritánke nedostáva lásky, skľučuje ju to, trápi, žije s pocitom osamelosti. A ten vnútorný smäd sa snaží uhasiť ako vie. Strieda vzťahy, v rýchlom slede, jeden za druhým. Nechce byť viac smädná.

Boží dar a živá voda

Ježiš má na ženin smäd odpoveď. Na ten hlbší, nie fyzický ale duchovný. „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu“, hovorí jej. Rozhovor pokračuje, až sa v nej rozhorí túžba a žena prosí: „Pane, daj mi takej vody.“
Cirkev už od staroveku chápala, že Ježiš tu hovorí o Duchu Svätom (Boží dar) a milosti, nezaslúženom Božom dare, ktorý posväcuje človeka.

Čo sa so ženou stalo?

Stretnutie s Ježišom určite neodstránilo jej fyzický smäd. Nateraz išiel bokom. Ale skôr či neskôr sa vráti ku studni, nájde tam svoj džbán, naberie si vodu, napije sa a odnesie si džbán s vodou domov.
To, že človeka naplní Duch Svätý, že žije v milosti posväcujúcej, neznamená, že nebude chorý, unavený, smutný, osamelý, chudobný, nespokojný, hladný alebo chudobný… Niekedy Boh urobí zázrak, ale to je skôr výnimka a má iný cieľ, než je odstránenie nejakého nedostatku.
Nedostatok alebo pocit nedostatku zostáva, len už prestane byť pre človeka prioritou. „V takomto zmysle môže byť zanechaný džbán symbolom pozemských skutočností, ktoré prestali byť v hierarchii hodnôt na prvom mieste.“
Stretnutie s Ježišom zrejme neodstránilo ani nedostatok lásky, ani pocit osamelosti, ktorý možno v dôsledku neho prežíva. Chvíle, keď sa bude cítiť nemilovaná, osamelá či menejcenná, sa budú zrejme opakovať. 
Milosť. Čo sa mení, je vnútorná sila znášať nedostatok aj pocit nedostatku. Ona je tou živou vodou, posväcujúcou milosťou, zvonka dodanou silou, vďaka ktorej človek môže kráčať ďalej, aj keď mu už vlastné sily nestačia. 
Duch Svätý. Druhá zmena sa týka motivácie. Žena je naplnená Duchom Svätým, ktorý ju nielen posilňuje milosťou, ale aj pobáda a povzbudzuje kráčať napriek (pocitom) nedostatku.

Potrebujeme živú vodu

Byť smädný je normálne. Cirkev vie, že ak sme sa pustili do pôstneho putovania s plnou vervou, skôr alebo neskôr sa ozve smäd, nech už pod tým slovom rozumieme čokoľvek.
Chce však, aby sme sa smädom, vyprahnutosťou, pocitmi prázdnoty, únavou, nedostatkom… nenechali odradiť.
Ani Ježiš sa nenechal odradiť. Je smädný. Inak by predsa nehovoril žene: „Daj sa mi napiť!“ 

Som smädný. Žíznim. V Jánových pašiách, ktoré budeme čítať na Veľký piatok, je to takmer posledné slovo, ktoré Ježiš vysloví pred s smrťou. Potom už povie iba: „Je dokonané“ (Jn 19,30). Ježiš je smädný, ale nevzdá to, nezostúpi z kríža, dokončí svoje poslanie.

Preto Cirkev chce, aby sme po vzore Samaritánky volali: „Pane, daj mi takej vody.“ Nesľubuje ľahkú cestu. Miesto toho nám dáva posilu:
  1. Ducha Svätého, ktorý človeka motivuje, povzbudzuje, pobáda kráčať ďalej.
  2. Posväcujúcu milosť, ktorá človeka posilňuje tam, kde vlastné sily už nestačia.
  3. A spoločenstvo bratov a sestier, v ktorom sa tiež prirodzene povzbudzujeme a posilňujeme.

Posilňuje a povzbudzuje ku svedectvu

On to robí. Ak sme otvorení pre jeho milosť a dar Ducha, napĺňa nás. Podľa čoho to poznáme? Napríklad podľa popudu ísť a konať tak, ako Samaritánka:
Žena nechala svoj džbán, odišla do mesta a vravela ľuďom: „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som porobila! Nebude to Mesiáš?“ Vyšli teda z mesta a šli k nemu… Mnoho Samaritánov z toho mesta uverilo v neho. 

Jej svedectvo nie je dokonalé. Je spojené s jej osobnou skúsenosťou, ktorá je veľmi chabá („povedal mi všetko, čo som porobila“). Ani si nie je istá, len kladie otázku „Nebude to Mesiáš?“ Ale stačí to na to, aby sa aj v nich prebudila túžba.
Svedectvo samarijskej ženy nie je dokonalé, no je účinné. Pretože voda, ktorú jej dal Kristus, sa v nej stala pre ostatných v meste „prameňom vody prúdiacej do večného života.“ 

Požehnanie vody

Súčasťou Veľkonočnej vigílie je aj obrad požehnania vody. Pokropenie vodou je pripomienkou nášho krstu, no je i znakom obnovenia našej vernosti Duchu Svätému, ktorého sme prijali. Preto sa pri pokropení prežehnáme. Podobný účel plnia aj naše domáce sväteničky s požehnanou vodou. Pripomínajú nám „prameňom vody prúdiacej do večného života.“

Úloha

1. Počas týždňa si prečítajte aspoň jedno z denných evanjelií (PO – Lk 4,24-30; UT – Mt 18,21-35; ST – Mt 5,17-19; ŠT – Lk 11,14-23; PI – Mk 12, 8b-34; SO – Lk 18,9-14, texty nájdete aj na stránke www.lc.kbs.sk).
Hľadajte v Božom slove osvieženie, živú vodu pre svoju dušu. Pri ďalšom stretnutí sa môžete podeliť s ostatnými o získanú skúsenosť.

2. Pred čítaním z evanjelia si pripravte nádobku s požehnanou vodou. Prežehnajte sa ňou a pridajte modlitbu: Nech nám táto voda pripomenie náš krst i Ježiša Krista, ktorý nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

3. Naučte sa naspamäť: 
  • „Daj sa mi napiť!“ (Jn 4,7)
  • „Kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky.“ (Jn 4,14)
  • „Pane, daj mi takej vody.“ (Jn 4,15)

Modlitba

Prosíme ťa, Pane, spravuj srdcia svojich veriacich a svojim služobníkom udeľ milosť, aby vytrvali v láske k tebe a k blížnemu a zachovávali všetky tvoje príkazy. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.