Jubileum 2025 / Evanjelium Jubilea
- Charakteristika: Katechézu tvoria tri časti. V prvej, vychádzajúc z evanjeliovej state Lk 4,16-21, predstavíme židovské korene jubilejného roku. V druhej časti sa zameriame na Jubilejný rok 2025 a tému Pútnici nádeje. Tretia časť je aplikačná a hovorí o životnom štýle kresťana v znamení nádeje v jubilejnom roku 2025.
- Kľúčové slová: Jubilejný, milostivý, svätý rok; odpustenie; dlh; amnestia; pútnici nádeje.
- Na stiahnutie: Metodika (PDF)
- Podcast: Evanjelium Jubilea
- Katechézy v Jubilejnom roku 2025:
Evanjelium
Lk 4,16-21.
Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným.
Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Pánov milostivý rok
Ježiš v Nazaretskej synagóge prečítal Izaiášove proroctvo o Pánovom milostivom (jubilejnom) roku. A o tom, čo malo byť jeho neoddeliteľnou súčasťou, o amnestii pre väzňov, vykúpení otrokov a o odpustení dlhov. Tie verše sú skutočným evanjeliom, dobrou správou, na ktorú svet čakal celé stáročia. Zdá sa, že Ježiš mal v úmysle dodať k nim už len jedinú vetu: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Ako ľúbezne museli tie slová znieť tým, ktorí sa borili v dlhoch. Tým, ktorí si odpykávali trest, ľuďom utláčaným chudobou a ťažkým životom.
Jubilejný rok v Izraeli
V starovekom Izraeli mal byť každý päťdesiaty rok rokom milosti. Volali ho milostivým alebo jubilejným rokom. Môžete si o tom prečítať v 25. kapitole Knihy Levitikus.
V päťdesiatom roku slobody dostal každý späť do vlastníctva dedičný majetok, ktorý v uplynulých rokoch stratil. V jubilejnom roku všetky rody vykupovali z otroctva svojich príbuzných, páni otrokov tomu nesmeli brániť. V milostivom roku boli všetky dlhy odpustené.
Spomeňte si na Ježišovo podobenstvo o nemilosrdnom sluhovi. Pred kráľa priviedli sluhu, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože to bola suma tak obrovská, že ju nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu, aj deti i všetko do otroctva. Sluha na kolenách ho prosil o odklad splátky. A pán sa zľutoval a dokonca mu odpustil aj dlžobu. Správal sa tak, ako sa treba zachovať v jubilejnom roku. No len čo od kráľa odišiel, stretol sa so svojím kolegom, ktorý mu dlhoval sto denárov. A trval na tom, aby mu dlh okamžite splatil. Napriek kolegovým prosbám o odklad ho dal uväzniť. Keď sa to kráľ dozvedel, jeho reakcia bola prudká a prvý sluha skončil v otroctve. Prečo? Dostalo sa mu obrovského milosrdenstva. Ale on sám odmietol milosrdenstvo voči druhým.
Taká bola alebo mala byť prax milostivých rokov. No zdá, že už pred Babylonským zajatím si ľudia osvojili skôr prístup prvého sluhu z podobenstva. A hoci proroci burcovali k obnove, ich výzvy zostali bez odpovede.
Možno to bolo tým, že najväčším veriteľom bol v tom čase štát. A izraelskí ani judskí králi rozhodne neboli pre svoj ľud takým príkladom, ako kráľ z Ježišovho podobenstva. Keď ľudia pochopili, že od vlády sa milosrdenstva nedočkajú, ani sami nemali motiváciu byť milosrdní. A svoje očakávania v tejto veci preniesli na mesiáša, ktorý raz príde, ohlási skutočne milostivý rok a nastolí poriadok.
V Nazaretskej synagóge
Zaujala ma freska neznámeho autora z prvej polovice štrnásteho storočia. Autor na nej zachytil scénu z nazaretskej synagógy v okamihu, keď sa „oči všetkých“, hovorí evanjelista Lukáš, „upreli na neho.“ Teda na freske oči všetkých až na jedného, ten sa k Ježišovi otáča tak, aby ho lepšie počul. Možno je jedným z nevidiacich, ktorým je adresovaný prísľub, „že budú vidieť.“
Ježiš stojí uprostred, pri pulpite s otvorenou knihou. A vyzerá, že má naponáhlo. Niet divu, veď je posol, ponáhľa sa odovzdať radostnú správu, evanjelium, na ktoré tak dlho čakali: „Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
Ježiš práve ohlásil dlho očakávaný milostivý rok. Neurobil to vo veľkom štýle trúbením na baraních rohoch, ako to bolo zvykom. Iba dodal: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“
Koho by nepotešila predstava, že sa mu dostane nezaslúženého odpustenia dlhov a trestov? A predsa to v nazaretskej synagóge nakoniec nedopadlo najlepšie. „Vstali, vyhnali [Ježiša] z mesta a viedli ho až na zráz vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, a odtiaľ ho chceli zhodiť. Ale on prešiel pomedzi nich a odišiel.“ (Lk 4,29-39)
Čo ich tak rozzúrilo? To, že Ježiš hovoril o milosrdenstve a odpustení pre tých druhých. Pripomenul im milosrdenstvo, ktoré prejavil Boh vodcovi nepriateľského sýrskeho vojska Námanovi, keď ho uzdravil z malomocenstva. A milosť záchrany v čase hladomoru, ktorej sa dostalo pohanskej vdove zo Sarepty, zázrak, vďaka ktorému prežila ona i jej rodina.
Každý túži po odpustení dlhov, po milosrdenstve a záchrane. No jubilejný rok môže byť milostivým len vtedy, ak sú ľudia pripravení nie len prijímať, ale aj dávať, odpúšťať a byť milosrdní. Ako v tom spomenutom podobenstve o nemilosrdnom sluhovi.
Milostivý rok 33
Niekedy okolo roku 30 začal Ježiš verejne ohlasovať milostivý rok. Hovoril: „Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ V roku 33 sa jeho ohlasovanie naplnilo, keď na kríži vykúpil všetkých otrokov hriechu a daroval všetkým ľuďom slobodu.
Tiež nám dal na kríži príklad. Keď celé hodiny zomieral tou krutou, pomalou smrťou, a ľudia sa mu chodili posmievať, on sa za nich modlil: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Dokonca jednému zo zločincov, čo boli ukrižovaní spolu s ním a ktorý prejavil aspoň trochu ľútosti povedal: „Dnes budeš so mnou v raji.“
Klietka našich hriechov
Jedným z darov starozákonného milostivého roku bolo vykupovanie otrokov. Totiž, ak sa niekto zadlžil a nebol schopný splácať svoje dlhy, bol predaný do otroctva a jeho dlžoba bola tým splatená. No Žid nemal byť otrokom navždy. Najneskôr v jubilejnom roku ho mal niekto z jeho rodu vykúpiť a dať mu slobodu.
Ježiš nás v tom milostivom roku 33 vykúpil. Nie z fyzického otroctva, nie tým, že by splatil nejaký obnos ľudským otrokárom. Zaplatil vlastným životom. Je to ako v tom známom príbehu.
„Čo to tam máš, synak?“ spýtal sa.
„Len vrabce“, odpovedal chlapec.
„Čo chceš s nimi robiť?“ spýtal sa starec.
„Trochu sa s nimi zabavím“, odpovedal chlapec. „Vydráždim ich, aby sa medzi sebou bili.“
„Ale to ťa časom prestane baviť, čo potom?“
„Hodím ich kocúrovi, aj to bude zábava“, povedalo chlapčisko.
„Koľko chceš za tie vtáky, synak?“ pýtal sa muž.
„Čo?! Na čo by vám boli? Sú to len vrabce. Nespievajú a vôbec nie sú pekné!“
„Koľko?“ spýtal starec znovu.
Chlapec si ho premeral, ako by bol bláznivý a povedal s cynickou škodoradosťou: „Všetko, čo máte v peňaženke.“
Muž mu dal všetko, čo mal pri sebe. Zobral klietku a vrabce vypustil na slobodu.
Dosaďte si namiesto vrabcov ľudí, namiesto chlapca diabla, namiesto starca Krista. A namiesto peňaženky ukrižovanie.
V roku 2033 budeme sláviť mimoriadny jubilejný rok z príležitosti 2000 rokov vykúpenia. Ale ešte predtým nás čaká riadny Jubilejný rok 2025.
Svätý rok 2025
Pravidelné jubilejné roky sú v Katolíckej cirkvi od roku 1300 a pomenovanie dostali podľa baraních rohov (jôbêl), ktorých trúbením bol ohlasovaný židovský jubilejný rok. Najprv sa konali každý 50. rok, neskôr sa ustálilo opakovanie každých 25 rokov. Jubilejný rok 2025 je v poradí 27. v dejinách. A okrem pravidelných poznáme aj mimoriadne jubilejné či sväté roky. Napríklad nedávny Rok milosrdenstva.
Svätý rok 2025 ohlásil pápež František 9. mája 2024. V Ríme sa začne otvorením svätej brány Baziliky svätého Petra vo Vatikáne 24.12.2024, v diecézach v nedeľu 29.12.2024. V diecézach potrvá do 28.12.2025 a svätá brána bude zatvorená 6.1.2026.
Hlavným posolstvom nadchádzajúceho jubilea je nádej, pápež chce, aby sme sa v roku 2025 stali pútnikmi nádeje. V pápežskej bule, v dokumente, ktorým svätý rok vyhlásil, hovorí o tom, čo je jeho cieľom.
- Nech sa pre všetkých stane chvíľou živého a osobného stretnutia s Pánom Ježišom, „bránou“ spásy (Spes non confundit, 1).
- Nech je jubileum pre všetkých príležitosťou na oživenie nádeje (Spes non confundit, 1).
- Nech nám pomôže znovu objaviť potrebnú dôveru v Cirkev i v spoločnosť, v medziľudské vzťahy i vzťahy medzi národmi, v podporu dôstojnosti každého človeka a úctu k stvoreniu (Spes non confundit, 25).
Rozmeňme to na drobné. Čo z toho vyplýva:
- Jubilejný rok je pre všetkých, veriacich i neveriacich, zbožných i bezbožných.
- Jubilejný rok je chvíľou osobného stretnutia s Kristom. Pápež teda chce, aby sa v roku 2025 všetci ľudia aspoň na chvíľu osobným, živým spôsobom, stretli s Ježišom. Okolo nás, v našich rodinách je stále viac ľudí, ktorí o Ježišovi nikdy nepočuli nič dobré. Presnejšie možno počuli, ale nikdy to nepreniklo do ich mysle a srdca. Myslia si, že ho poznajú. A hoci o ňom možno niečo vedia, nepoznajú sa s ním.
- Jubilejný rok je príležitosťou na oživenie, obnovu nádeje a dôvery. Väčšina ľudí na Slovensku nedôveruje Cirkvi. Ľudia na Slovensku ani kresťania, nedôverujú kresťanom. Nedôverujeme spoločnosti. Napríklad medzi slovenskými politikmi nie je ani jeden, ktorému by dôverovalo viac ako polovica spoločnosti. Nedôvera a beznádej ovláda medziľudské vzťahy. Manželia sa navzájom špehujú a kontrolujú, s kým a čo si ten druhý píše na mobile. Vzťahy sa rozpadajú, pretože si ľudia navzájom neveria a nemajú nádej, že by sa ešte niekomu veriť dalo.
Ak je Svätý rok 2025 príležitosťou na zmenu, tak ho veľmi potrebujeme a bolo by škoda nevyužiť milosti, ktoré sa nám ponúkajú.
Jubilejný rok ako životný štýl
Lenže svet, Slovensko, naše mesto a dokonca ani my sami sa nezmeníme tým, že sa vyberieme na jubilejnú púť do Ríma. Prejsť svätou bránou alebo kľačať pred jubilejným krížom, to sú príležitosti na získanie úplných odpustkov a na, ako to hovorí pápež František, chvíľu „živého a osobného stretnutia s Pánom Ježišom“ (Spes non confundit, 1). Ale to ešte nie je tá zmena, ktorú potrebujeme, to je jej začiatok.
Jubilejný rok je štýl života. Pápež František hovorí, že rok 2025 máme prežiť ako pútnici nádeje. Celý rok, nie len ten deň alebo týždeň, keď sa vyberieme na púť.
Púť je dôležitá. Získaš ňou odpustky. Nie len tvoje hriechy, ale aj tresty za ne sú odpustené. Si slobodný. Ako ten staroveký Žid, ktorému v jubilejnom roku veriteľ odpustil zvyšok dlhu. Alebo ako ten otrok, ktorého v milostivom roku niekto, bez toho, že by si to nejako zvlášť zaslúžil, vykúpil a daroval mu slobodu. Ako ten zločinec, čo bol ukrižovaný s Ježišom. Alebo ako ten prvý sluha z Ježišovho podobenstva. Otázka znie, čo urobíš potom.
Pápež František povzbudzuje, aby sme sa stali pútnikmi nádeje. Dostali sme odpustenie, aby sme odpúšťali. Dostali sme milosť, aby sme boli milosrdní. Dostali sme nádej na nový začiatok, aby sme mohli ďalej rozdávať nádej.
V roku 2025 nás posiela k tým, ktorí stratili nádej. Výslovne menuje väzňov, chorých a starých. Ale aj tých mladých ľudí, ktorí žijú v beznádeji. Stačí si spomenúť na tých mladých, ktorí sú osamelí, odstrčení. Na nezamestnaných, s ktorými spoločnosť akoby nepočítala. Alebo na tých, ktorí prepadli nejakej neresti a už sa nedokážu sami vyslobodiť. Spomína chudobných, aj utečencov, ktorých z domu vyhnala vojna.
Znamenia nádeje
Keď Ježiš vystupoval do neba, rozposlal svojich nasledovníkov do celého sveta slovami: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu.“ A hovoril aj o znameniach, ktoré ich budú sprevádzať: „V mojom mene budú vyháňať zlých duchov,“ hovorí Ježiš v Markovom evanjeliu, „budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk, a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ (Mk 16,15.17-18)
Dnes to, že niekto hovorí cudzím jazykom alebo môže bez obáv zobrať do ruky hada, nikoho k viere v Ježiša neprivedie. Dnes sú iné znamenia, ktoré ľudia potrebujú vidieť, aby uverili.
- Pápež František hovorí, že ľudia potrebujú vidieť, že nám naozaj leží na srdci mier pre všetkých, že sme skutočnými šíriteľmi pokoja, nie tými, ktorí sa len obávajú o vlastné bezpečie a pre svoje pohodlie sú ochotní obetovať iné národy.
- Ďalším znamením nádeje je pohľad na život naplnený entuziazmom. Skutočná otvorenosť pre prijímanie a odovzdávanie života. Zvlášť v krajinách ako je naša, kde sme „svedkami znepokojujúceho poklesu pôrodnosti“ (Spes non confundit, 9).
- Svet potrebuje vidieť, že máme radosť zo života. Inak si ľudia nebudú život vážiť a náš zápas proti potratom alebo eutanázii bude vopred prehratý.
- Hmatateľným znamením nádeje pre svet je naša služba tým, ktorí žijú v ťažkých podmienkach.
Modlitba
„Často sa stretávame so skľúčenými ľuďmi, ktorí hľadia do budúcnosti skepticky a pesimisticky, akoby im nič nemohlo ponúknuť šťastie. Nech je jubileum pre všetkých príležitosťou na oživenie nádeje“ (Spes non confundit, 1), hovorí pápež František. Modlime sa v jednote s ním za milosti jubilea 2025.
Prosba pápeža Františka za milosti jubilea
Daj, nech viera a láska prebudia v nás blaženú nádej na príchod tvojho kráľovstva.
Nech nás tvoja milosť premení na starostlivých pestovateľov semien evanjelia, ktoré zúrodnia ľudstvo a vesmír v dôvernom očakávaní nového neba a novej zeme, keď sa po porážke zlých mocností navždy zjaví tvoja sláva.
Nech milosť tohto jubilea oživí v nás pútnikoch nádeje túžbu po nebeských dobrách a vyleje na celý svet radosť a pokoj nášho Vykupiteľa.
Tebe, svätý Bože, nech je vo večnosti chvála a sláva na veky vekov. Amen.