Birmovanci / Komplexné prípravné programy

■ I. časť  ■ II. časť  ■ III. časť  ■ IV. časť ■


V tejto časti predstavíme príručky pre prácu s birmovancami, ktoré obsahujú okrem spracovaných katechéz a metodických materiálov aj námety pre zostavenie komplexných prípravných programov.

Obsah druhej časti

Choďte a učte

Príprava birmovancov v rámci programu Choďte a učte obsahuje moduly a prvky, v rôznych obdobách zastúpené vo viacerých farnostiach Žilinskej diecézy. Pomôcku tvorí metodický materiál pre animátorov a pracovný zošit pre birmovancov.

Projekt je rozvrhnutý na obdobie jedného školského roku. Príprava začína v septembri zápisom birmovancov, úvodnou katechézou pre rodičov a prijímacou skúškou birmovancov. Súčasťou metodiky pre animátorov je vzorová prihláška. Obsahom prijímacej skúšky sú základné modlitby a formuly viery, dostupné v knižke pre birmovancov. Obsah katechézy pre rodičov, žiaľ, nie je bližšie určený. V nasledujúcich mesiacoch sa birmovanci stretávajú dvakrát mesačne na katechéze v malých skupinách a dvakrát mesačne na spoločnej katechéze. Obsah stretnutí v malých skupinkách je pevne stanovený. Je rozvrhnutý do osemnástich tém, spracovaných v metodike pre animátorov. Naproti tomu obsah spoločných stretnutí bližšie špecifikovaný nie je. Odporúča sa ich prepojenie so svätou omšou. Vtedy je katechéza súčasťou homílie a birmovanci sú aktívne zapájaní do liturgie. Súčasťou projektu je duchovná obnova pre birmovancov na začiatku alebo v strede prípravy a účasť na jednom evanjelizačnom podujatí. Hoci sa účasti na týchto podujatiach pripisuje veľká dôležitosť, ich obsah ani forma duchovnej obnovy nie sú stanovené. Vstupu do etapy bezprostrednej prípravy predchádza skúška birmovancov. Jej obsahom je 131 otázok, inšpirovaných učebnicou náboženskej výchovy z obdobia totality. Otázky sú súčasťou metodiky pre animátorov i pracovného zošita pre birmovancov. Po záverečnom preskúšaní vstupujú birmovanci do etapy bezprostrednej prípravy, píšu list biskupovi, slávia sviatosť zmierenia. Po slávnosti sú pozvaní na spoločný oddychový výlet a ďalšie pobirmovkové stretnutia. Žiaľ, ani tu neposkytuje materiál animátorom a zodpovedným konkrétnejšiu pomoc v ich úsilí.

Prvé témy metodiky venujú pozornosť Bohu Stvoriteľovi a milujúcemu Otcovi, jeho slovu (Sväté písmo) a dialógu s ním (modlitba). Nasleduje téma hriechu ako prekážky na ceste k šťastiu. Ježišovi sú venované tri témy (vzor, stretnutie, Pán). Nasleduje blok šiestich stretnutí venovaných Desatoru a jedna téma o Duchu Svätom. Na formovanie identity a poslania svedka je zameraná posledná téma (Staň sa soľou a svetlom).

Spracovanie je pomerne nápadité. Samozrejmosťou je množstvo ilustrácií, príkladov a motivujúcich svedectiev. To všetko doplnené aktivitami, didaktickými hrami i vtipmi na odľahčenie. Niektoré témy alebo ich časti sú prevzaté z už spomínanej brožúry Námety na stretká pre birmovancov. Vplyv tohto materiálu je zrejmý aj z úvodov k jednotlivým témam (charakteristika problému, cieľ).

  • Choďte a učte. Metodika pre animátorov skupiniek birmovancov. Čadca: Emauz, 2004.
  • Birmovník. Pracovný zošit birmovanca. Čadca: Emauz, 2016.

Príprava na sviatosť birmovania v Bratislavskej arcidiecéze

Tím Diecézneho katechetického úradu Bratislavskej arcidiecézy pripravil pomerne rozsiahly projekt prípravy na birmovku. Východiskom projektu sú Smernice pre katechetickú prípravu k sviatosti birmovania, ktoré určujú základné črty prípravy na prijatie sviatosti birmovania v arcidiecéze.

Cieľom prípravy je podľa smerníc „viesť kandidátov k osobnému priľnutiu k viere v Krista a prežívanie tejto viery v každodennom živote s ochotou svedčiť príkladom i slovom o Kristovom evanjeliu“. Po obsahovej stránke sa požaduje súlad s tradičným členením: Vyznanie viery, sviatosti, Desatoro a Modlitba Pána. Smernice odporúčajú, aby kňaz najprv predniesol spoločnú katechézu, ktorú potom animátori prehĺbia na stretnutí v malých, maximálne desaťčlenných skupinkách. Každé stretnutie skupiniek birmovancov má obsahovať nasledovné prvky: konfrontovanie života s Božím slovom, čas pre uvažovanie, zaujatie osobného postoja k téme a modlitba. Katechézy majú birmovancom pomáhať birmovancom poznať, sláviť, žiť a kontemplovať Kristovo tajomstvo. Vlastným miestom prípravy je farnosť, nie vyučovanie náboženstva. Prípravu na prijatie sviatosti birmovania je, podľa smerníc, vhodné obohatiť celodennou alebo víkendovou duchovnou obnovou, organizovaním letných táborov, spoločných pútí a podobne.

Minimálna dĺžka bezprostrednej prípravy je jeden celý rok, čo znamená najmenej 40 stretnutí, ktoré sa konajú raz za týždeň. Na základe analýzy situácie vzhľadom na výchovu vo viere v arcidiecéze sa za najvhodnejší vek na prijatie sviatosti birmovania považuje 14. – 15. rok. Súčasťou smerníc je aj odporučenie pre overovanie zrelosti kandidátov sviatosti birmovania: „Pri overovaní zrelosti kandidáta na sviatosť birmovania je okrem vedomostí (tu sa odporúča osvedčená metóda: otázky a odpovede) overiť aj praktický život s Kristom v službe vo farnosti i sviatostný život. Overovanie je vhodné vykonať formou rozhovoru s kňazom alebo aj vo svojej skupinke (animátor/birmovanci), kedy birmovanec vydáva vlastné svedectvo/skúsenosť praktického života s Kristom v spoločenstve Cirkvi.“

Pre naplnenie stanovených cieľov zostavil tím katechetického úradu 62 metodických listov, rozčlenených do siedmich tematických celkov (Základné východiská, Vierouka, Sviatosti, Mravouka, Modlitba, Bezprostredná príprava a Ostatné témy). Metodické listy slúžia len ako inšpirácia, no nie sú hotovými katechézami. Ponúkajú obsahovú náplň, ktorú možno dotvárať a dopĺňať obsahom vzhľadom na potreby mladých ľudí alebo s ohľadom na prostredie, z ktorého prichádzajú. Štruktúra metodických listov je pomerne jednotná. Každý sa začína sériou citátov zo Svätého písma. Nasleduje niekoľko podnetov na prehĺbenie témy a ku spoločnému zdieľaniu v skupine. Podnety sú zväčša formulované v podobe otázok. Diskusia v skupinke je uzatvorená modlitbou, samozrejme, je možné vybrať si aj inú modlitbu podľa vlastného uváženia. Nenahraditeľnou časťou metodického listu i každého formačného stretnutia je aplikačná časť, v ktorej majú birmovanci príležitosť konkrétnymi skutkami uvádzať do života to, čo im bolo v téme odovzdané. V závere listu je uvedený zoznam materiálov, ktoré možno použiť pri príprave katechézy alebo pri jej realizácii.

Smernice sa nezmieňujú o evanjelizácii. V úvodných pokynoch k projektu však nachádzame uistenie, že všetky metodické listy sú koncipované evanjelizačne.

Kurz základov viery

Kurz základov viery je program Pražskej akademickej farnosti pri kostole Najsvätejšieho Salvátora. Kurzom vo farnosti prejde ročne viac než päťdesiat katechumenov a tridsať dospelých birmovancov. Cieľovou skupinou sú dospelí záujemci o prijatie iniciačných sviatostí, dospelí, ktorí síce boli pokrstení v detstve, ale nedostalo sa im primeranej náboženskej formácie, a napokon i partneri praktizujúcich katolíkov, ktorí sa chcú bližšie zoznámiť so spirituálnym zázemím svojich blízkych. Záujemci o prípravu na birmovanie sú od začiatku rozdelení do dvoch skupín, na takzvaných rýchlych a pomalých birmovancov, teda na tých, ktorí sú praktizujúcimi katolíkmi, a tých, ktorí sú pokrstení, prežili osobné obrátenie a potrebujú postupné uvádzanie do praxe kresťanského života. Kurz pre rýchlych birmovancov trvá šesť, pre ostatných frekventantov osemnásť mesiacov.

Kurz tvoria pravidelné 90-minútové stretnutia, ktoré sa konajú každý týždeň počas celého kurzu a pozostávajú z prednášky a diskusie, štyri spoločné víkendové stretnutia, individuálne rozhovory a konzultácie so sprevádzajúcimi a po prijatí sviatostí ďalšie mystagogické stretnutia a spoločné víkendy. Súčasťou víkendových stretnutí sú prednášky, práca so Svätým písmom, meditácia, rozbor obrazu či filmu, ale i spoločné výlety a posedenia. Hlavný dôraz sa kladie a individuálne sprevádzanie frekventantov kurzu, k čomu je dostatok priestoru hlavne počas víkendových stretnutí, ale i po pravidelných stretnutiach. Dôležitou súčasťou programu sú liturgické obrady katechumenátu, na ktorých majú vlastným spôsobom účasť aj pokrstení birmovanci.

Podmienkou úspešného ukončenia kurzu je aktívna účasť na stretnutiach, účasť aspoň na 75% stretnutí v rámci projektu, dvoch víkendových stretnutiach a aspoň dva osobné pohovory so sprevádzajúcimi.

Cieľová skupina, na ktorú je Kurz základov viery orientovaný, je, samozrejme, špecifická. Skutočnosť, že sa jedná o vysokoškolských študentov a konvertitov s akademickým vzdelaním, umožňuje ponúkať program s pomerne vysokou intelektuálnou kvalitou i s vyššími nárokmi. Navyše špecifikum prostredia, akým Praha bezpochyby je, prináša so sebou mnohé výzvy, s ktorými sa bežná pastoračná prax nestretá. Napriek tomu prináša kurz viacero inšpirujúcich prvkov, medzi ktorými vyniká spojenie s obradmi katechumenátu a dôraz na individuálne sprevádzanie.

Príprava na poslanie a prijatie

Kým doteraz prezentované metodické materiály sú primárne určené pre stretnutia malých skupín, kurz Auf Sendung und Empfang uprednostňuje kombinovaný model, v ktorom má výrazné zastúpenie tak katechizácia veľkých skupín, ako i diskusia v skupinkách. Integrálnou súčasťou kurzu je tiež liturgia, vrátane slávenia svätej omše a sviatosti birmovania. Do prípravy sú aspoň čiastočne zapájaní aj rodičia či birmovní rodičia.

Špecifikom je aj množstvo času, ktorý je kurzu venovaný. Príprava birmovancov je rozložená do dvanástich katechetických blokov. Tvorí ich sedem nedeľných stretnutí. Päť z nich je rozvrhnutých na päť hodín, jedno trvá tri a pol hodiny a jedno šesť a pol hodiny. K tomu treba prirátať ešte dve víkendové stretnutia v trvaní od piatkového do nedeľného popoludnia. Stretnutiam je tak vyhradených viac než 130 hodín, kým iné kurzy zväčša nedosiahnu ani 20 hodín.

Okrem spomenutého sú súčasťou kurzu dve bohoslužby k téme krstu, jedna bohoslužba s birmovnými rodičmi, bohoslužba prijatia birmovancov a slávenie sviatosti zmierenia pri spoločnom obrade s individuálnym vyznaním hriechov.

Originálne je aj zostavenie tém pre jednotlivé stretnutia. Autori chápu prípravu na birmovanie ako proces zdieľania viery. Preto aj kurz sleduje štruktúru Apoštolského vyznania viery, ktoré sa ním vinie ako červená niť. Kurz sa nevyhýba ani takým otázkam, ako „Smrť – a čo potom?“ či „Odpustiť alebo zabudnúť?“. Spracovanie vykazuje kristocentrický charakter. Spracovanie je veľmi prehľadné. Každá téma je uvedená bohatým komentárom pre animátora. Nasleduje časový rozvrh s poznámkami a samotná obsahová časť. Samozrejmosťou je uvádzanie časového rozpätia pre jednotlivé aktivity. Pomôcka pozostáva z knihy pre birmovancov a príručky pre animátorov. Kurz je určený pre mládež vo veku 14-16 rokov.

  • PAUS, H.G., PIETRON-MENGES, A. Auf Sendung und Empfang. Düsseldorf: Patmos Verlag, 2008.

Verím

Nemecký program Ich glaube (Verím) pozostáva z knihy pre birmovancov, z príručky a metodickej pomôcky pre zodpovedných za prípravu. Cieľovou skupinou programu je mládež vo veku 14-17 rokov, pripravujúca sa na prijatie sviatosti birmovania. Protagonistami prípravy sú okrem birmovancov katechéti a dobrovoľníci, poverení prípravou birmovancov, katechéti, poverení pre liturgickú službu, a samozrejme farár, zodpovedný za celý projekt. Program si kladie za cieľ umožniť birmovancom spoznať pravdu o sebe, odhaliť vo svojom živote stopy Božieho pôsobenia, rozhodnúť sa pre životnú cestu kresťana a získať skúsenosť života v Duchu Svätom.

Program kladie dôraz na dôsledné prepájanie katechézy a liturgie. Poskytuje tiež námety k prepojeniu s prípravou mladých konvertitov na prijatie sviatostí krstu a Eucharistie.25 Nechýbajú ani odkazy na projekty, zamerané na rozvíjanie kontaktov birmovancov s ostatnými skupinami veriacich, čo má umožniť ich hlbšiu integráciu do spoločenstva.

Katechéza je rozčlenená do jedenástich stretnutí v malej skupinke. Dĺžka je rôzna, časový plán sa zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí od jeden a pol do dve a pol hodiny. Základná štruktúra stretnutí je jednotná. Stretnutie sa začína jednoduchým zdieľaním sa, zvyčajne spojeným s aktivitou, pri ktorej sa všetci delia o ten istý chlieb (Brotrunde). Nasleduje uvedenie predstavenie témy, samozrejme, s príslušnými prehlbujúcimi aktivitami. Nezastupiteľným bodom je aktualizácia témy pre bežný život. A napokon záverečné slovo alebo modlitba. Ako naznačujú názvy stretnutí, témy katechéz sú zostavené podľa článkov Apoštolského vyznania viery (Verím; Verím v Boha, Stvoriteľa; Verím v Ježiša Krista…). Nejde však len o vysvetľovanie Kréda. Prvá téma predstavuje prípravu na birmovanie ako prípravu na cestu kresťanského života. Téma „Verím“ je podtitulom „Keď moja viera získa ruky a nohy“ prepojená s pozvaním k zodpovednosti za vieru. Katechéza o viere v Stvoriteľa, v Krista a jeho vykupiteľské dielo je umne spojená s katechézami o Modlitbe Pána. Deviata katechéza je venovaná viere v odpustenie hriechov. Eschatológia je však vynechaná a v posledných dvoch témach animátori štruktúru Kréda opúšťajú. Zamerajú sa na bezprostrednú prípravu na slávenie birmovania. Posledné stretnutie sa koná po slávnosti a je pozvaním k zdieľaniu prvých skúseností po prijatí birmovania a prijatiu misijného poslania pobirmovaných.

Liturgické slávenia nasledujú buď na záver katechézy a konajú sa v malej skupine, alebo sa konajú v určenom čase medzi katechézami, v tom prípade sa uprednostňuje spoločné slávenie. Časový harmonogram i poradie sú, vzhľadom na úzke prepojenie s katechézou, presne určené.28 Tak po prvej téme nasleduje liturgia, súčasťou ktorej je poznačenie znakom kríža a odovzdanie Symbolu viery, čo je zároveň východiskom pre nasledujúcu katechézu. Na katechézu na tému „Verím“ nadväzuje obrad prijatia Svätého písma. Katechéza o viere v Stvoriteľa nepokračuje učením o Bohu Otcovi, pretože to sa objavuje pri liturgickom odovzdaní Modlitby Pána…

Na prvý pohľad je zrejmé, že spomenuté liturgické prvky, podobne ako tzv. obrady posilnenia (pomazanie, odovzdanie soli), sú inšpirované bohatstvom katechumenátu. Katechumenátne prvky sú však preberané len veľmi voľne, ba možno i svojvoľne, čím sa môže účinnosť posvätných znakov redukovať len na psychologické či emocionálne povzbudenie.

Celkovo však možno povedať, že program Ich glaube nestráca ani po devätnástich rokoch na aktuálnosti, vyniká kvalitným spracovaním a ako jeden z mála výrazne využíva vybrané prvky katechumenátnej formácie.

  • HOFRICHTER, C., FÄRBER, E., VOGELMANN, W. Ich Glaube. Jugendbuch zur Firmvorbereitung. München: Kösel-Verlag 2001.
  • HOFRICHTER, C., FÄRBER, E., VOGELMANN, W. Ich Glaube. Handreichung zur Firmvorbereitung. München: Kösel-Verlag 2001.
  • HOFRICHTER, C., FÄRBER, E. Ich glaube. Arbeitshilfe zur Firmvorbereitung. München: Kösel-Verlag 2005.

Príprava na birmovanie s perlami viery

Program Perly viery je v našom prostredí zatiaľ pomerne neznámy. Program pochádza z prostredia Švédskej luteránskej cirkvi, no už dvadsať rokov sa rozvíja v Nemecku ako ekumenický projekt pod názvom Perlen des Glaubens. Program si našiel miesto aj v katolíckych spoločenstvách a farnostiach ako doplnenie prípravy detí na prijatie sviatostí Eucharistie a zmierenia, aktivita na Pôstne obdobie, katechéza pre migrantov či ako forma prípravy mladých na prijatie sviatosti birmovania. Nejde pritom len o jednoduchú adaptáciu programu, ale o jeho komplexné prepracovanie a rozšírenie.

Perly viery, osemnásť perál rôznych veľkostí, materiálu a tvaru, navlečených na šnúrke na spôsob malého náramku alebo ruženca. Každá perla má svoje meno, určené miesto, farbu i význam. Na prvý pohľad zaujme najväčšia (zlatá) perla Boha. Perla krstu sa nie náhodou farbou i tvarom podobá perle zmŕtvychvstania. Perla púšte (pieskovo hnedá) sa nachádza oproti rovnako veľkej čiernej perle noci. Medzi nimi má svoje miesto modrá perla oddanosti i dve jasne červené perly lásky. Svoje opodstatnenie, tak ako v živote a vo viere, tu má tiež tajomstvo s tromi perlami. A ticho, ktoré z každej strany obklopuje perly Boha i človeka, púšte i trpezlivosti. Aj umiestnenie perly človeka (Áno-perla) je viac než symbolické: tak blízko pri Božej perle, ako sa len dá, oddelená len perlou ticha. Z druhej strany sa zámerne dotýka perly krstu.

V usporiadanie jednotlivých perál môžeme vybadať súvis s tajomstvom vtelenia a vykúpenia. Boh (zlatá perla) sa v tichosti (perla ticha) počatia Márii z Ducha Svätého a narodenia v Betleheme stal človekom (Áno – perla). Pri krste (perla krstu) o ňom Boží hlas zvestuje, že je milovaným Synom, a Ján Krstiteľ ho predstavuje ako Božieho Baránka. Nasleduje ticho púšte, Ježišova oddanosť počas verejnej činnosti, naplnená láskou k tým najposlednejším. A popritom postupné zjavovanie Boha v Trojici (tri perly tajomstva). Nasleduje temná perla noci, ktorá akoby hovorí udalostiach Veľkonočného trojdnia. Opäť perla ticha, hrob a zostúpenie k zosnulým. A potom zmŕtvychvstanie. Perly viery symbolicky predstavujú Ježišove stopy, ktoré pre nás zostali viditeľné z jeho životnej cesty. Príprava na birmovanie má birmovancovi pomôcť odhaliť ich vo svojom vlastnom živote, uvedomiť si ich, oceniť a nasledovať.

Autori projektu predkladajú dve varianty využitia programu v príprave na birmovanie. V prípade, že farnosť ponúka vlastný overený prípravný kurz, môžu Perly viery poslúžiť ako uvedenie do celej prípravy v rámci víkendového zoznamovacieho stretnutia. Pre tento model navrhujú autori tri katechézy (piatok večer a sobotu dopoludnia a popoludní), vhodne prehĺbené liturgickými prvkami.33 Primárne je však program zostavený tak, aby poslúžil ako základ pre celý prípravný kurz. Pre tento model sú k dispozícii témy, metodické poznámky, námety a pomôcky na dvanásť stretnutí v malých skupinkách. Dĺžka stretnutí je stanovená na 90 minút, časový harmonogram pre jednotlivé aktivity je zostavený pomerne precízne.

V rámci modelu sa predpokladá, že súčasne prebiehajú stretnutia viacerých malých skupín. Po skončení nasleduje spoločné liturgické slávenie v kostole. Zároveň je tu prítomný aj istý prvok diferenciácie, pretože spoločná časť je skôr pozvaním pre tých, ktorí sa chcú v príprave prehĺbiť. 

Pojem liturgické slávenie v projekte označuje špecifickú formu slávenia Božieho slova, skôr v úzkom kruhu a bez prítomnosti farskej komunity. Každé slávenie sa začína spoločným vstupom so zažatými sviecami, ktorý je tak symbolickým úkonom kajúcnosti, ako i pripomienkou Veľkonočnej vigílie a nasledovania Krista. Nasleduje biblické čítanie a katechéza, ktorá prehlbuje alebo zhŕňa tému stretnutia v skupinkách. Katechéza vyústi do modlitby s Perlami viery, spontánnych modlitieb, inšpirovaných aktuálnou témou. Nasleduje spoločný prednes Modlitby Pána a prepustenie. Materiál ponúka pre jednotlivé liturgické stretnutia inšpiratívne aktivity, ktoré jednak umocňujú atmosféru a jednak pomáhajú prítomným tému hlbšie pochopiť. 

Názvy tém stretnutí korešpondujú s pomenovaním jednotlivých perál. Prvá je uvedením do celého projektu a má aj napomôcť k vytvoreniu atmosféry prijatia. Pri druhom stretnutí sú birmovanci konfrontovaní s otázkou vlastnej identity. Tretia téma otvára otázku prostredníctvom rôznych obrazov Boha otázku viery. Nasleduje téma modlitby v zmysle ticha pred Bohom. Piate stretnutie je venované dvom perlám, perle krstu a púšte. Prvá predstavuje áno, ktoré hovorí Boh človeku, druhá áno, ktoré hovorí človek Bohu. Nasleduje téma života v Duchu Svätom, v odovzdanosti Bohu. Perlám lásky sú venované dve stretnutia. Prvé je pozvaním k nasledovaniu Kristovej lásky, druhé predstavuje prehĺbenie témy. Deviate stretnutie je venované tajomstvu Ježiša a životnému tajomstvu birmovanca. Tým sa vytvára premostenie k desiatej téme, zameranej na tajomstvo umučenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána. Predposledné stretnutie je opäť návratom k perle Boha, ktorá tentoraz poslúži na priblíženie slávenia birmovania. Napokon dvanáste stretnutie s podtitulom „Keď znaky hovoria“ dá prehovoriť liturgickým znakom v slávení birmovania.

Okrem spracovania tém a slávenia Božieho slova treba zvlášť oceniť aj precíznosť formulácií cieľov katechézy i vyváženosť náukových i zážitkových prvkov. Vďaka nim birmovanec vlastné reflektuje vedomosti a skúsenosti získané v minulosti a prostredníctvom katechézy ich prehlbuje a zvnútorňuje. Naopak, slabším miestom tejto pomôcky na prípravu birmovancov sú tak absencia formačných prvkov, ako i minimálny kontakt s formačným prostredím farnosti.

Napokon treba zvlášť oceniť aj krátku kapitolu, venovanú ďalším perspektívam. Autori v nej totiž venujú pozornosť mystagógii birmovania, pričom nezostávajú len pri konštatovaní potreby mystagógie, ale ponúkajú aj niekoľko podnetov na ďalšie stretnutia.

Doma pri Bohu

Nemecký supervízor a odborník na náboženskú pedagogiku Jens Ehebrecht-Zumsande zúročil svoje skúsenosti nielen ako spoluautor prípravy na birmovanie s už spomínanými perlami viery, ale aj v ďalších projektoch, medzi ktorými zaujíma dôležité miesto program Doma pri Bohu (Zu Haus bei Gott). Pomôcka k príprave na birmovku pozostáva z knihy pre birmovancov a z príručky pre katechétov a vedúcich kurzu.

V prvej časti príručky sústreďuje autor svoju pozornosť na katechétov a zodpovedných za realizáciu prípravného kurzu. Charakterizuje pestrú paletu úloh katechétov v príprave birmovancov, pričom má stále na pamäti základný princíp: „Veci objasňovať, ľudí posilňovať.“36 Zvláštnu pozornosť venuje uvedeniu katechétov do pedagogiky sakrálneho priestoru a dynamiky liturgických prvkov v katechéze.

Samotný formačný projekt je rozčlenený do troch etáp: príprava na birmovku, slávenie birmovania a mystagógia. Prvú etapu tvorí štrnásť stretnutí v malých skupinách, štyri dynamické bohoslužby (Bewegt-Gottesdienste), liturgia predstavenia birmovancov a prijatia Symbolu a diakonia, zapojenie sa birmovancov do služieb vo farnosti a dekanáte. Druhá etapa je bezprostrednou prípravou na slávenie birmovania. Pozostáva z dvoch skupinových stretnutí, jednej dynamickej bohoslužby a liturgických slávení sviatostí zmierenia a birmovania. Záverečnej, mystagogickej etape je vyhradených päť stretnutí, pričom tri majú charakter dynamickej bohoslužby.

Stretnutia v malých skupinách (celkovo 16) trvajú zvyčajne 90, niektoré 180 minút. Vek ani počet členov skupiny autor nešpecifikuje, vzhľadom na používané metódy možno uvažovať o optimálnej skupine 6-8 birmovancov vo veku 12-18 rokov.

Po formálnej stránke majú stretnutia jednotnú štruktúru. Téma stretnutia je uvedená výstižným citátom. Nasleduje úvod, ktorý katechétu vovádza do problematiky a poskytuje mu ďalšie tipy na reflexiu a samoštúdium. Vlastný program stretnutia je prehľadne členený na menšie stavebné prvky, pri každom sú uvedené orientačný čas a potrebné pomôcky. Nechýbajú didaktické hry, hojne sú využívané rôzne aktivizačné metódy, výklad katechétu strieda práca v skupine či vo dvojiciach. Každé stretnutie sa končí krátkou modlitbou v kostole alebo inom sakrálnom priestore.

Druhým prvkom, opäť určeným pre malé skupiny, sú tzv. dynamické bohoslužby, štyri pred a tri po birmovaní. Ich nemecké pomenovanie (Bewegt-Gottesdienste) naznačuje ideu pohybu. A naozaj, pohyb, presun či uvádzanie sú v nich nezastupiteľné. Každá z nich sa začína pred bránou kostola. Birmovanci sú postupne aj fyzicky uvádzaní do posvätného priestoru, zoznamujú sa s ním a nachádzajú si v ňom svoje miesto.

Súčasťou projektu sú tiež liturgické slávenia, pri ktorých sa stretajú všetci birmovanci a katechéti. Takými sú liturgia predstavenia, pri ktorej je birmovancom odovzdaný Symbol viery, spoločné slávenie sviatosti zmierenia a, samozrejme, slávenie birmovania.

Katechumenátna inšpirácia je výrazná v celom programe. V prvom rade je to zrejmý iniciačný rozmer celého projektu. Vyjadruje ho už samotný názov Doma u Boha. Birmovanec je hlbšie uvádzaný do vzťahu s Bohom a jeho ľudom. To sa naznačuje aj symbolicky postupným uvádzaním birmovancov do chrámu.

Program preberá aj niektoré liturgické prvky katechumenátu ako sprievod so sviecami, odovzdanie Symbolu, poznačenie krížom, odovzdanie soli a podobne. Niekedy sa však vzďaľuje logike katechumenátu samotného. A tak sa napríklad Symbol neodovzdáva ústne v závere formácie (lebo viera je z hlásania a je tajomstvom, ktoré treba chrániť), ale birmovanci ho prijímajú na začiatku a v písomnej forme.

Z hľadiska logiky katechumenátu problematickým prvkom je však neprítomnosť komunity. Birmovanec je správne uvádzaný do chrámu, liturgie, modlitby i do vzťahu s Pánom. No jeho formácia naďalej zostáva izolovanou záležitosťou katechétov a zodpovedných za prípravu.

Spomenuté nedostatky nie sú však chybami, ktoré by analyzovaný program diskvalifikovali. Naopak, projekt je nesporne vynikajúcou ukážkou praktickej realizácie požiadavky, aby sa krstný katechumenát stal vzorom každej katechézy.

  • EHEBRECHT-ZUMSANDE, J. Zu Haus bei Gott. Firmbuch für junge Leute. München: Kösel-Verlag, 2010.
  • EHEBRECHT-ZUMSANDE,  J. Zu Haus bei Gott. Handreichung zur Firmvorbereitung. München: Kösel-Verlag, 2010.

Všetky texty sú (bez poznámkového aparátu) prevzaté z dizertačnej práce:

  • MOŽIEŠIK, Jozef. Katechumenátny model formácie birmovancov k prijatiu zodpovednosti za život viery. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Rímskokatolícka cyrilometodská bohoslovecká fakulta, 2020.

Komentáre