DPK / III. Aby katechéza priniesla očakávanú úrodu

V rámci dekanátnych rekolekcií pre učiteľov KNB/NAV postupne predstavujeme nové Direktórium pre katechézu. V školskom roku 2022/2023 sa venujeme témam I. Katechéza a digitálna kultúra, II. Aby bolo vyučovanie náboženstva plodné, III. Aby katechéza priniesla očakávanú úrodu a VI. Ikona Ježiša Majstra. Na stiahnutie:  Prezentácie (I. téma, II. téma, III. téma, IV. téma), metodika (PDF). 

  • Charakteristika:     Tému uvedieme podobenstvom o rozsievačovi a uvažovaním o zámeroch rozsievača a o dobrej pôde, ktorú stotožníme s prijímateľom katechézy. Pokračujeme uvažovaním o adresátoch, cieli a úlohách katechézy (DPK 75-89).
  • Kľúčové slová: úroda, ciele, úlohy, adresáti katechézy

Úvod

Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ho. Druhé padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo veľa zeme, a hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi;  ale keď vyšlo slnko, zahorelo, a pretože nemalo koreňa, uschlo. Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo, udusilo ho a ono neprinieslo úrodu. Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú. (Mk 4,3-8)

Prečo?

  • Tému otvoríme diskusiou o podobenstve. Hľadáme odpovede na nasledujúce tri otázky. Potom nasleduje zhrnutie.
    • Prečo vyšiel rozsievať?
    • Prečo padli niektoré zrná na kraj cesty, skalnatú pôdu či do tŕnia?
    • Aké sú vlastnosti dobrej pôdy?

Rozsievač vyšiel rozsievať. Možno preto, že to bola jeho práca. A možno preto, že to úroda je životne dôležitá preto, aby on a jeho rodina prežili. My vychádzame na pole katechézy, aby sme rozsievali slovo. Pre niekoho dobrovoľnícka služba, pre ďalšieho zamestnanie a pre iného nutnosť, bez ktorej by nemohol žiť.

DPK_III. Aby katechéza priniesla očakávanú úrodu od používateľa DKU DCZA

Niektoré zrná na kraj cesty, skalnatú pôdu či do tŕnia. Možno to bolo z jeho nedbanlivosti. Možno dúfal, že aj nekvalitnejšia časť pôdy môže priniesť aspoň aký taký úžitok. A možno bol tak zameraný na cieľ, že nevnímal nič iné, nenechal sa rozptyľovať. Sme rozsievači na poli katechézy. Niektoré slová padnú do dobrej zeme, iné nie. Malo by nás to vyrušovať, no nie rozptyľovať. Motivovať ku kultivovaniu ďalšej pôdy…

Iné zrná padli do dobrej zeme. Ani tvrdej, ani skalnatej, ani zarastenej tŕním. Takej akurát, pripravenej. Aké sú vlastnosti pôdy, pripravenej pre katechézu?

Podobenstvo však mohlo začať aj inak. Napríklad: Rozsievač vyšiel rozsievať. Ale keď videl svoje pole, nechal nateraz zrno zrnom a pustil sa do zberania kameňov. Zabralo mu to celý deň. Na druhý deň prišiel s krovinorezom a pustil pustil sa do tŕnia a bodľačia. Keď bolo pole čisté, ďalší deň mu zabralo oranie. Zvlášť sa natrápil tam, kde sa to viac podobalo na cestu, než na pole. A potom, keď bolo všetko pripravené, rozsievač vyšiel rozsievať.   

Na poli katechézy príprave pôdy hovoríme evanjelizácia. K tejto téme sa vrátime v niektorej z ďalších prednášok a nateraz sa sústredíme výlučne na dobrú pôdu!

Adresáti katechézy

Pri prvej téme (Aby bolo vyučovanie náboženstva plodné) sme odlíšili katechézu a školské vyučovanie náboženstva. Adresátom, dobrou pôdou pre školské vyučovanie náboženstva, je žiak. To je vlastne jediná požiadavka, pretože semeno, ktoré rozsievame v škole, je iného druhu, než to, ktoré rozsievame v katechéze. Spomeňte si na cieľ vyučovania náboženstva:

„Školské vyučovanie sprostredkúva žiakom poznatky o identite kresťanstva a kresťanskom živote.“ (DPK 313)

Pri katechéze je to ale úplne inak. S pôdou i so semenom, ktoré je do nej zasiate. Direktórium charakterizuje adresátov katechézy, teda dobrú pôdu takto:

„Katechéza je zameraná na formovanie ľudí, ktorí čoraz viac spoznávajú Ježiša Krista a jeho evanjelium o oslobodzujúcej spáse.“ (DPK 75).

Pôdou na poli katechézy, ktorá môže priniesť úrodu, sú ľudia, ktorí „čoraz viac spoznávajú Ježiša Krista a jeho evanjelium o oslobodzujúcej spáse.“ Katechéza je určená pre ľudí, ktorí poznajú a stále viac spoznávajú Ježiša a evanjelium. Pričom požiadavka stále viac spoznávať sa nevzťahuje na vedomosti.

Je v poriadku, že Slovo rozsievame rozšafne a všade. Veď tak to robí aj Kristus. Ide len o to, aby sme neboli zbytočne frustrovaní, že nám to na asfalte vôbec nerastie, aby sme nevzdali katechézu len preto, že rastlinky, čo vzišli na skale, zvädli skôr, než stihli dozrieť. Alebo aby sme nezanedbávali klčovanie tŕnia kvôli siatiu, čo by bolo rovnako nezodpovedné, ako zanedbávať siatie kvôli plevaniu buriny. Všetko musí mať svoj čas a miesto.

Cieľ katechézy

Otázka „Prečo rozsievač vyšiel rozsievať?“ nebola samoúčelná. Má upriamiť našu pozornosť na cieľ. Cieľom školského vyučovania náboženstva je, ako už bolo povedané, sprostredkúvať žiakom isté špecifické poznatky. Cieľ katechézy je podstatne ambicióznejší (čo súvisí s kvalitou pôdy :-). Direktórium hovorí:

„Centrom každého katechetického procesu je živé stretnutie s Kristom. […] Definitívnym cieľom katechézy [je] uviesť niekoho nielen do styku, ale aj do spojenia, do dôvernosti s Ježišom Kristom […]. [Títo ľudia] prežívajú hlboké stretnutie a ktorí si vyberajú jeho štýl života a jeho vlastné pocity, usilujúc sa realizovať v historickej dobe, v ktorej žijú, Kristovo poslanie, teda ohlasovanie Božieho kráľovstva.“ (DPK 75)

Znakmi takejto dôvernosti sú hĺbka stretnutí s Kristom, voľba jeho životného štýlu a úsilie realizovať jeho poslanie každý na svojom mieste. Takéto dôverné stretnutie zasahuje človeka v jeho celistvosti, preto má katechéza pôsobiť na myseľ, emócie a vôľu.

„Stretnutie s Kristom zahŕňa človeka v jeho úplnosti: srdce, myseľ, zmysly. Netýka sa iba mysle, ale aj tela a hlavne srdca.“ (DPK 76)

Naša služba na poli katechézy je teda účinná a slovo prinieslo úrodu vtedy, ak sa človek stretol s Kristom (preto vytvárame pre takéto stretnutia príležitosti), ak s ním vstúpil do dôverného vzťahu (preto je súčasťou katechézy osobné svedectvo), či ak sa rozhodol byť učeníkom. 

Príklad: Je to ako keď chcete dať dohromady nejaký pár (ak má niekto na niečo také odvahu :-). Vytvoríte príležitosť, aby sa mladí ľudia mohli stretnúť v bezpečnom prostredí. Možno ich trochu povzbudíte. Ale zaľúbenie príde alebo nepríde „samo“ a rozhodnutie sa jeden pre druhého, to musí vyjsť z ich vnútra. Vy môžete len vytvárať príležitosti a povzbudzovať.

V duchu predchádzajúceho príkladu by sme mohli povedať, že katechéza je určená minimálne pre tých, ktorí už sú „zaľúbení“ do Krista alebo „pociťujú“ k nemu nejakú náklonnosť či sympatiu. V ich prípade má katechéza pomáhať dozrievať počiatočnému obráteniu a dať plný zmysel svojej existencii. Katechéza vychováva k mentalite viery v súlade s evanjeliom, až kým postupne nebudú cítiť, myslieť a konať ako Kristus (DPK 77).

Úlohy katechézy

Ako ale dosiahnuť, aby sa tí kresťania, ktorí „čoraz viac spoznávajú Ježiša Krista a jeho evanjelium o oslobodzujúcej spáse“ zažívali také intenzívne stretnutia s Kristom, že sa mu budú stále viac oddávať a zvolia si jeho životný štýl? Direktórium hovorí o piatich úlohách, inšpirovaných Ježišovou pedagogikou, ktoré sú cestou k naplneniu cieľa plodnej katechézy.

„Aby katechéza formovala integrálny kresťanský život, sleduje nasledujúce úlohy: vedie k poznaniu viery; vovádza do slávenia tajomstva; formuje k životu v Kristovi; učí modliť sa a uvádza do života spoločenstva.“ (DPK 79)

1. Vedie k poznaniu viery. Kognitívny rozmer viery nesmieme preceňovať, ale ani podceňovať.

„Katechéza, ktorá je v rozpore s obsahom a skúsenosťami viery, v skutočnosti by sa ukázala ako neúspešná. Bez skúsenosti viery by človek ostal bez skutočného stretnutia s Bohom a s bratmi; bez obsahu by sa bránilo dozrievaniu viery…“ (DPK 80)

2. Vovádza do slávenia tajomstva. Katechéza má pomáhať porozumieť liturgii a jej dôležitosti, sviatostiam či nedeli. Slovo vovádzať tu naznačuje, že si nevystačíme len s rozprávaním o liturgii či s jej vysvetľovaním ako to, správne, robíme pri vyučovaní náboženstva. Tu musí nasledovať ďalší krok, ktorým je samotná liturgia, na ktorú katechizovaných privádzame.

Poznámka: Symbolicky je to vyjadrené napríklad sprievodom, v ktorom kráčajú prvoprijímajúce deti ku oltáru.

3. Formuje k životu v Kristovi. Na rozdiel od vyučovania náboženstva, ktoré chvályhodne informuje o Kristovom živote, katechéza formuje život prijímateľa tak, aby sa rozhodol pre synovský životný štýl, načúvanie vôli Otca a život podľa evanjelia.

4. Učí modliť sa. Pozor, túto úlohu nemôžeme zredukovať na učenie modlitieb. Modliť sa učíme v modlitbe. Direktórium hovorí:

„Úlohou katechézy je vychovávať k modlitbe a v modlitbe a rozvíjať kontemplatívny rozmer kresťanskej skúsenosti.“ (DPK 86)

5. Uvádza do spoločenstva. Dôraz tejto úlohy je podobný ako v druhom bode, opäť ide o úlohu iniciácie. 

„Katechéza v súvislosti s výchovou k životu v spoločenstve má preto za úlohu rozvíjať pocit spolupatričnosti s Cirkvou; vychovávať v zmysle cirkevného spoločenstva, podporovať prijatie učiteľského úradu, spoločenstvo s pastiermi, bratský dialóg; formovať pocit cirkevnej spoluzodpovednosti, prispievať ako aktívne subjekty k budovaniu komunity a ako misijní učeníci k jej rastu.“ (DPK 89)

Záver

„Iné zrná padli do dobrej zeme; vzišli, rástli a priniesli úrodu: jedno tridsaťnásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“

Také jednoduché to samozrejme nebolo a medzi dňom, keď rozsievač vyšiel rozsievať a dňom, keď mohol konečne tešiť z úrody, stálo veľa iných, niekedy možno prázdnych či bezútešných dní. Veľa namáhavej práce s neistým výsledkom. Veľa vernosti a vytrvalosti.

Pane, ty si darca dobrého počasia. Požehnaj našej práci a daj vzrast tomu, čo s vierou rozsievame. Amen.