DPK / IV. Ikona Ježiša Majstra
V rámci dekanátnych rekolekcií pre učiteľov KNB/NAV postupne predstavujeme nové Direktórium pre katechézu. V školskom roku 2022/2023 sa venujeme témam I. Katechéza a digitálna kultúra, II. Aby bolo vyučovanie náboženstva plodné, III. Aby katechéza priniesla očakávanú úrodu a VI. Ikona Ježiša Majstra. Na stiahnutie: Prezentácie (I. téma, II. téma, III. téma, IV. téma), metodika (PDF).
- Charakteristika: Tému uvedieme prvom ohlasovaní Márie Magdalény. Potom predstavíme pohľad Direktória pre katechézu zodpovednosť celého kresťanského spoločenstva za službu slova a predstavíme základné črty identity katechétu.
- Kľúčové slová: subjekt katechézy, katechéta, sprevádzanie
Úvod
„Keď ráno v prvý deň týždňa vstal z mŕtvych, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem zlých duchov. Ona išla a zvestovala to tým, čo s ním bývali a teraz boli smutní a plakali. Ale oni, keď počuli, že žije a že ho videla, neverili.“ (Mk 16,9-11)
Ale Ježiš ich z toho rýchlo vyliečil: „Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného“ (Mk 16,14). Ako konštatuje Direktórium pre katechézu, „prvotné spoločenstvo pociťovalo potrebu Ježišovo učenie prijať ako vlastné a ako vzácny dar privítalo prítomnosť žien v evanjelizačnom diele“ (DPK 127).
DPK_VI. Ikona Ježiša Majstra od používateľa DKU DCZANašťastie sa apoštoli rýchlo naučili, že bez svedectva žien by ich ohlasovaniu chýbalo niečo dôležité.
Na túto pravdu pamätá aj Direktórium pre katechézu:
„Katechéza je jednou zo služieb, ktoré vedú k uznaniu veľkého prínosu katechétok, ktoré sa tejto službe venujú s nasadením, vášňou a kompetenciou. Vo svojom živote stelesňujú obraz materstva a vedia aj v ťažkých chvíľach vydávať svedectvo o nehe a obetavosti Cirkvi. Sú schopné s osobitnou citlivosťou porozumieť Ježišovmu príkladu.“ (DPK 128)
Hoci rozprávanie o rovnosti príležitostí je dnes moderné, tu vôbec nejde o nejaké rodové kvóty. Vec sa má tak, že Cirkev si uvedomuje tak nezastupiteľnosť a nenahraditeľnosť mužov a žien, ako i potrebu oceniť jedných i druhých.
„Ocenenie špecifickej citlivosti žien v katechéze neznamená zatienenie rovnako významnej prítomnosti mužov. Vo svetle antropologických zmien je ona neodmysliteľná. Pri zdravom ľudskom a duchovnom raste sa človek nemôže zaobísť bez dvoch prítomností, ženskej a mužskej. Kresťanské spoločenstvo by preto malo vedieť oceniť prítomnosť katechétok, ktorých počet má pre katechézu značný význam, a tiež prítomnosť katechétov, ktorí dnes majú nezastupiteľnú úlohu.“ (DPK 129)
V rozdielnosti a úplnosti
Tak ako nejde o rodové kvóty, rovnako by bolo mylné nazdávať sa, že zámerom je riešenie ťažkostí s nedostatkom kňazov v duchu idei nemáme dosť kňazov, tak musíme čo najviac vecí delegovať na laikov, máme málo aktívnych mužov, tak zapojíme ženy… Takýto prístup by nie len že nebol žiadnym ocenením, ale bol by priamo ponižujúci.
I keby počty kňazov a rehoľníkov v Cirkvi mnohonásobne prevyšovali potreby farností a komunít, stále by platilo že „Za službu katechézy je zodpovedné celé kresťanské spoločenstvo, ale každý podľa svojho osobitného stavu v Cirkvi: vysvätení služobníci, zasvätené osoby, veriaci laici“ (DPK 111).
Dôvod prečo je aj váš podiel na službe katechézy nenahraditeľný, vyjadrila Cirkev výrazmi rozdielnosť a úplnosť.
Prostredníctvom kresťanského spoločenstva, „v rozdielnosti úloh každého z nich, katechetická služba ponúka v úplnosti Božie slovo a svedectvo o skutočnosti Cirkvi. Ak by chýbala niektorá z týchto foriem prítomnosti, katechéza by stratila časť svojho bohatstva a svojho významu.“ (DPK 111, VDK 219)
Rozdielnosť a úplnosť, dve črty, ktoré dáva Direktórium do vzájomného vzťahu. Sústreďme na ne našu pozornosť.
Úplnosť. Všetci sme si vedomí nutnosti, aby sa Božie slovo odovzdávalo vo svojej úplnosti. Z histórie poznáme nemálo prípadov, keď skupiny veriacich zanechali úplnosť, v dôsledku čoho sa ochudobnili o časť bohatstva, ktoré uchováva Cirkev. Ježiš sám varuje, že „kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší“ (Mt 5,18-19). Tu však Direktórium nehovorí o úplnosti obsahu, ale o úplnosti čo sa týka ľudí.
Úplnosť v rozdielnosti. Direktórium vyslovuje o úplnosti zásadné tvrdenie: Úplnosť Božieho slova je možná len v rozdielnosti. To znamená, že žiaden človek sám, ani kňaz, ani biskup, ani pápež, ani učiteľka náboženstva…, nemôže podať Božie slovo v jeho úplnosti. Nejde tu o to, že by to bolo na jedného človeka priveľa. Ani sa nejedná o vedomosti a skúsenosti. Len jednotlivci alebo len jednotlivé stavy v Cirkvi nemôžu sprostredkovať celé bohatstvo a význam Božieho slova.
Rozdielnosť. „Za službu katechézy je zodpovedné celé kresťanské spoločenstvo, ale každý podľa svojho osobitného stavu v Cirkvi: vysvätení služobníci, zasvätené osoby, veriaci laici“ (DPK 111). Božie slovo totiž neodovzdávame ako reprodukovaný text z nejakej knihy. Božie slovo necháme najprv vstúpiť do svojho života. V nás sa zvnútorní, v každom kresťanovi inak. Až toto zvnútornené slovo potom odovzdávame ďalej.
Neúplnosť. „Ak by chýbala niektorá z týchto foriem prítomnosti“, teda ak by vysvätení služobníci, zasvätené osoby či veriaci laici nepreberali zodpovednosť za katechézu, „katechéza by stratila časť svojho bohatstva a svojho významu.“
Preto je našou prioritou, aby sa farnosti opäť stávali nie len objektmi, ale i subjektmi katechizácie. Nech nikto nezanedbá svoj podiel zodpovednosti za katechézu, nech nikto nezanedbá povinnosť povzbudzovať a formovať ostatných ku službe katechézy.
Kto je katechéta?
Za službu katechézy je zodpovedné celé kresťanské spoločenstvo. Direktórium hovorí biskupovi ako o prvom katechétovi, o poslaní kňazov a diakonov v službe katechézy, zvlášť hovorí o farárovi ako o katechétovi farnosti. Spomína rodičov ako aktívne subjekty katechézy, krstných rodičov ako ich spolupracovníkov. Vyzdvihne úlohu starých rodičov pri odovzdávaní viery… Títo všetci majú dôležitý podiel na katechetickej službe. A ak by ho z nejakých dôvodov nemali, „katechéza by stratila časť svojho bohatstva a svojho významu“ (DPK 111). Takže ak pozorujeme, že našej katechéze niečo chýba, musíme hľadať spôsoby, ako priviesť spoločenstvo ku zodpovednosti za službu katechézy.
Predsa však, ako si to pamätáme už zo Všeobecného direktória pre katechézu, stále platí že:
„Dôležitosť katechetickej služby však radí, aby v diecéze bol istý počet rehoľníkov a laikov, ktorí sú verejne uznaní a v spojení s kňazmi a biskupom sa trvalo a obetavo venujú katechizácii, a tak sa pričiňujú, aby táto služba v diecéze nadobudla cirkevnú podobu, aká je jej vlastná.“ (VDK 231, DPK 123)
Aké sú základné črty týchto ľudí, ktorí sú verejne uznaní a v spojení s kňazmi a biskupom sa trvalo a obetavo venujú katechizácii?
Direktórium hovorí, že katechéta je vyjadrením kresťanského spoločenstva:
„Katechéta patrí do kresťanského spoločenstva a je jeho vyjadrením. Jeho služba sa prežíva v spoločenstve, ktoré je hlavným subjektom sprevádzania vo viere.“ (DPK 111).
Pripomína, že sa jedná o osobité kresťanské povolanie:
„Katechéta je kresťan, ktorý prijíma osobitné Božie volanie. Ono, prijaté vo viere, mu umožňuje slúžiť pri odovzdávaní viery a úlohe iniciácie kresťanského života… Skutočným protagonistom každej autentickej katechézy je Duch Svätý, ktorý vďaka hlbokému putu katechétu s Ježišom Kristom zefektívňuje ľudské úsilie pri katechetickej činnosti. Táto aktivita sa koná v Cirkvi.“ (DPK 112).
Na základe viery a krstného pomazania v spolupráci s Kristovým učiteľským úradom a ako služobník konania Ducha Svätého je katechéta:
a. Svedok viery a strážca Božej pamäti.
„Prežívajúc dobrotu a pravdu evanjelia vo svojom stretnutí s osobou Ježiša, uchováva, živí a vydáva svedectvo o novom živote, ktorý z neho vychádza, a stáva sa znamením pre ostatných“ (DPK 113).
b. Učiteľ a mystagóg, ktorý vovádza do tajomstva Boha, zjaveného v Kristovej Veľkej noci.
„Ako ikona Ježiša Majstra má katechéta dvojitú úlohu: odovzdávať obsah viery a viesť k tajomstvu samotnej viery“ (DPK 113).
c. Spoločník a vychovávateľ tých, ktorí mu boli zverení Cirkvou.
„Katechéta je odborníkom na umenie sprevádzania, má vychovávateľské schopnosti, vie načúvať a vstúpiť do dynamiky ľudského dozrievania, stáva sa spolucestujúcim, ktorý je trpezlivý a má zmysel pre postupnosť, je poddajný pôsobeniu Ducha a pomáha bratom dozrievať v kresťanskom živote a kráčať k Bohu“ (DPK 113).
Záver
Evanjelista Marek pokračuje v opise veľkonočných udalostí:
Potom sa v inej podobe zjavil dvom z nich na ceste, keď išli na vidiek. Aj oni to išli zvestovať ostatným, ale ani im neuverili. Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného. (Mk 16,12-14)
A čo zatiaľ robili Mária Magdaléna a Emauzskí učeníci? Nevzdávali sa a vytrvalo svedčili o tom, že videli Pána. Našou primárnou úlohou je vytrvalo ohlasovať, že sme videli Pána a čo nám povedal. Ak bude potrebné a prospešné aj nejaké vyčítanie nevery a tvrdosti srdca, Pán sa už o to nejako postará. Našou úlohou je ohlasovanie evanjelia, radostnej zvesti. Ako ikony Ježiša Majstra.