Katechéza / S Jozefom a Máriou k Ježišovi
Príchodu návštevy zvyčajne predchádza príprava rodiny na prijatie hostí. Rodina veriacich na Slovensku očakáva v septembri tohto roku návštevu Svätého Otca Františka. Vzhľadom na komplikovanú pandemickú situáciu stále nepoznáme podrobnosti, no to nám nemôže brániť nastúpiť cestu duchovnej prípravy. Dúfame, že k tomu napomôže aj táto katechéza. Viac o projekte sa dočítate v júlovom čísle časopisu Naša Žilinská diecéza.
- Ako na to? Budete potrebovať skupinku priateľov vo viere, môžete byť traja, piati, desiati,... oslovte svojich blízkych a pozvite ich na spoločné stretnutie. Katechéza vám zaberie maximálne 50 minút a je určená pre dospelých alebo mládež. Je dobré ak má každý účastník Sväté písmo, budeme pracovať s textom Mt 1,18-20. Zídu sa vám tiež obrázky z prílohy a perá pre všetkých účastníkov. Metodiku s prílohami nájdete v tomto súbore.
- Na začiatku všetkých privítajte, zoznámte tých, ktorí sa nepoznajú, krátko im povedzte o cieli stretnutia a pridajte spoločnú modlitbu. A ďalej sa nechajte viesť nasledovnými riadkami.
O čom sníva Jozef?
Svätý Otec František na jednom stretnutí s rodinami spomenul, že na svojom stolíku má sošku spiaceho Jozefa. O čom asi sníva tento muž? A čo sa mu asi sníva?
- Chvíľku nad týmito otázkami spoločne pouvažujte a potom sa podeľte s ostatnými o svoje myšlienky.
- Svoje myšlienky môžete zapisovať aj do vopred vystrihnutých bublín, tie potom poukladajte okolo obrázku spiaceho Jozefa.
O čom sníva? Možno o plánovanom manželstve, o rodine, bezpečí. Ako pravý Izraelita sníva o splnení dávnych prisľúbení a príchode Mesiáša. O čom sa mu sníva? Možno o susedoch, ktorí majú pichľavé pripomienky k tehotenstvu jeho snúbenice. Alebo o tom, že dušu jeho milovanej raz prenikne meč bolesti. Možno mu v hlave víria stovky otázok. Množstvo otázok a len jedna odpoveď.
Čítanie z evanjelia
- Všetci sa postavia a jeden z účastníkov prednesie evanjeliové rozprávanie o Jozefovom sne.
„S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého. Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal: ‚Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.‘“ (Mt 1, 18-20)
Neboj sa prijať…
- Evanjeliový príbeh môžete zhrnúť pomocou pripravených bublín.
- Požiadajte účastníkov, aby dokončili vetu: „Neboj sa prijať…“ tak, že namiesto troch bodiek doplnia jediné slovo. Povzbuďte ich, aby nezostali len pri téme prijatia Márie. Odpovede zapíšte a nakoniec zhrňte. Napríklad:
Neboj sa prijať Máriu. Neboj sa prijať Ježiša. Neboj sa prijať rodičovstvo. Neboj sa prijať tehotenstvo. Neboj sa prijať neistotu. Neboj sa prijať chudobu. Neboj sa prijať potupu…
Komentár
„Neboj sa prijať…“ Myslím, že Jozef nemá problém s prijatím Márie, veď je s ňou zasnúbený, ľúbi ju a chce byť jej manželom. On nemá problém prijať jej dieťa. A zdá sa, že v tom nie je trpkosť, hnev ani urazená mužská hrdosť. Evanjelista nezabudol pripomenúť, že Jozef bol človek spravodlivý, čo v biblickom jazyku označuje človeka čnostného. Anjel jeho problém identifikuje ako strach prijať. Každý rodič vie, že prijať dieťa je istým spôsobom dobrodružstvo. V priebehu dejín sa vyprofilovali tri prístupy, aký možno tieto tajomné anjelove slová a Jozefovu reakciu uchopiť: podozrievanie, zmätenie a úcta.
Niektorí komentátori predpokladajú, že Jozef podozrieval Máriu z nevery. Je zdrvený, no miluje ju a nemôže zniesť predstavu, že by mala byť verejne potupená. Uvažuje, že sa s ňou tajne, no v súlade so Zákonom rozvedie. Iní uvažujú, že Jozef musí byť z celej udalosti zmätený. Neveril, že by mu bola neverná, no Máriino tehotenstvo sa poprieť nedalo a hrozil jej zákonný trest. Spravodlivý Jozef našiel riešenie, ktoré rešpektuje Zákon a zároveň chráni Máriu. Napokon posledná teória predstavuje Jozefa ako muža, ktorého, keď sa dozvie o Máriinom zázračnom počatí, premôže bázeň. O jedinečnom Božom zásahu vie od samého začiatku. Veď aj Matúš konštatuje, že sa ukázalo, „že počala z Ducha Svätého“, ešte pred Jozefovým tajomným snom. Jozef sa cíti nehodný takej veľkej pocty, a tak sa rozhodne chrániť Máriino tajomstvo, kým bude treba. A potom sa chce v tichosti vytratiť z jej života. Jeho reakcia sa podobá tej Petrovej, keď povedal Ježišovi: „Odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ (Lk 5, 8). Pripomína nám aj reakciu stotníka, ktorého slová parafrázujeme pri každej svätej omši: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu“ (por. Lk 7, 6).
Každá z týchto troch teórií má v radoch svätcov a učiteľov Cirkvi svojich zástancov. K prvej sa prikláňajú svätí Justín a Augustín, druhá sa zdá prijateľnejšia svätému Hieronymovi, tretiu považujú za najpravdepodobnejšiu napríklad svätí Tomáš Akvinský a Bernard z Clairvaux.
Tak či onak, nech už boli Jozefove motívy akékoľvek, zmenil svoje rozhodnutie na základe povzbudenia anjela: „Neboj sa prijať…“ Prijmi tieto slová ako výzvu pre svoj život: Neboj sa prijať Ježiša a obnov svoje rozhodnutie pre neho.
Čo hovorí muž, ktorý mlčí?
Pozrime sa teraz na druhý obraz. Ikonograficky je tu zachytené Fatimské zjavenie z 13. októbra 1917. V ten deň sa stal zázrak, nazývaný aj ako tanec slnka. Slnko bolo úplne jasné, začalo sa točiť a menilo rôzne farby. Keď sa deti pozreli na slnko, v popredí videli Ježiša, Jozefa a Máriu. Prítomnosť Svätej rodiny Cirkev pochopila ako výzvu na obnovu a svätosť rodín.
Ikona nás pozýva upriamiť svoj pohľad na Nazaretskú Rodinu a nasledovať ju v putovaní do neba. Mária stojí za svojim manželom, ba akoby posúva Jozefa dopredu. A tento muž, ktorý v evanjeliách neprehovorí ani slovo, tu stojí s pozdvihnutou rukou ako niekto, kto sa chystá predniesť dôležité slová. Čo nám chce povedať?
- Každý si znovu pozorne prečíta evanjeliové rozprávanie (Mt 1,18-20) a pozerajúc na ikonu uvažuje, aké posolstvo by nám Jozef rád odovzdal. Účastníci stretnutia môžu svoje myšlienky zapísať tak, ako by ich vypovedal sám Jozef. Napríklad:
Neviem, čo prežívaš. Možno tvoje srdce naplnilo podozrenie, že Boh nie je verný. Pretože život nie je voči tebe spravodlivý, pretože si prežil stratu alebo odmietnutie. Pretože svet je plný zla a Boh akoby s tým nič nerobil. Pretože… Napriek všetkým týmto pocitom ťa prosím, neboj sa ho prijať.
A možno mu teraz nerozumieš. Modlíš sa, ale tvoje modlitby zostali bez odpovede. Aj tak mu uver a rozhodni sa pre Ježiša podobne, ako som to kedysi urobil ja. Pusti sa svojich „istôt“, aj keď nevieš, čo sa bude diať, a odovzdaj mu svoj život.
A možno aj teba prenikla bázeň a cítiš sa nehodný pre tvoju povahu, slabosti, hriechy alebo preto, čo (o tebe) hovoria iní… V skutočnosti však otázka neznie či si pre Boha dosť dobrý. Ide o to či mu dovolíš, aby ťa postupne, v malých krokoch a vždy len s tvojím súhlasom, premieňal na takého, akého si ťa vysníval už pri stvorení. Neboj sa prijať Ježiša.
Neboj sa prijať Kristovo telo a nevestu
- Ak to čas dovolí, môžete pridať ešte pár myšlienok na záver:
Naše pochopenie anjelovho povzbudenia môžeme ešte trochu rozšíriť, pretože prijať Ježiša znamená prijať ho celého, teda prijať aj jeho telo a nevestu. Sú to dva z obrazov, ktorými Božie slovo popisuje vzťah Krista a Cirkvi. V starobylom kristologickom hymne vyznávame o Ježišovi, že „on je hlavou tela, Cirkvi“ (Kol 1, 18). A apoštol Pavol predstavuje Cirkev a každého veriaceho, úd jeho tela, ako nevestu zasnúbenú Kristovi, aby s ním bola jeden Duch. Cirkev je nevesta ktorú Kristus miluje „a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil“ (Ef 5, 25-26).
Neboj sa prijať Cirkev, Kristovo telo a nevestu. Iste, to čo počúvame v správach, čítame v novinách a vidíme okolo seba, nie je vždy lichotivé. Popravde, často je to presný opak toho, čím naša Cirkev byť má. No ako to nedávno povedal pápež František: „Kňazi sú ako lietadlá. Spravodajskú hodnotu majú len vtedy, keď padnú, hoci je toľko tých, ktoré lietajú bezpečne.“
Neboj sa prijať Cirkev. No nie len zvonku ako jednu z inštitúcií. Prijmi ju ako svoj domov, svoju rodinu, organizmus, ktorého si nenahraditeľnou súčasťou. Spolu s nami „tvor“ jedinú nevestu Jediného, ktorá „sa pripravila. A smela sa obliecť do čistého, skvúceho kmentu; ten kment sú spravodlivé skutky svätých“ (Zjv 19, 7-8). Cirkev „ozdobená pre svojho ženícha“ (Zjv 21,2).
Modlitba
- Stretnutie ukončite modlitbou s výzvou na prijatie Krista.
„Keď sa Jozef prebudil, urobil, ako mu prikázal Pánov anjel,“ čítame ďalej v Matúšovom evanjeliu (1, 24). Neboj sa nasledovať jeho príklad a prijmi Ježiša. Môžete tak urobiť aj pri tejto modlitbe.
Ďakujem Nebeský Otec, že ma miluješ. Že si poslal svojho Syna, aby zomrel za moje hriechy. Úprimne sa kajám zo svojich hriechov a prijímam ho ako svojho Pána a Spasiteľa. Prijímam Kristovu nevestu Cirkev ako svoju rodinu a miesto, kde chcem žiť svoju vieru. A prijímam svoje miesto v Cirkvi, vďačný za to, že spolu s ostatnými bratmi a sestrami môžem vytvárať Telo Kristovo. Teraz ti teda, ako Tvoje dieťa, odovzdávam celý svoj život. Amen.
Katechéza DKU ZA ■ Foto virtualstjosephaltar.com, bluearmy.com ■ www.dkuza.sk 2021
Komentáre
Zverejnenie komentára