Pôst24 / II. Napnite sluch

Pôstne katechézy, cyklus Pôstny plán

• Úvod ▪ I. ▪ II. ▪ III. ▪ IV. ▪ V.
• Pôstne katechézy: rok A ▪  B ▪ C
• Na stiahnutie: metodika (PDF) ▪ obrazy (PDF) ▪ prezentácia II (PPTX)

Potom čo sme prešli púšťou a týždeň sme strážili svoj zrak pôstom očí, nás dnes Cirkev vedie na vrch premenenia. Spolu s Petrom, Jakubom a Jánom nasledujeme Krista. Pri liturgii sa nechávame ožiariť Pánovou slávou, Cirkev nás uvádza do tajomstva, vzbudzuje v nás túžbu, posilňuje nás a pobáda k dôvere Pánovi. To všetko preto, aby sme sa vrátili do svojej každodennosti premenení skúsenosťou premenenia, pripravení sláviť Veľkú noc.

• Aplikácia pre stretnutie v malej skupine: Ako inšpiráciu pre úvodnú modlitbu môžete využiť vďakyvzdania z prefácie Prvej pôstnej nedele: Ďakujeme ti, svätý Otče, všemohúci a večný Bože. Lebo tvoj Syn ,,predpovedal svoju smrť učeníkom a na svätom vrchu im zjavil svoju slávu, aby pochopili, že cez utrpenie sa prichádza k slávnemu vzkrieseniu, ako o tom svedčí Zákon i proroci. Preto ťa tu na zemi spolu s nebeskými zástupmi oslavujeme a bez prestania voláme: Svätý, svätý, svätý...“ (RM, s. 194). Potom nasleduje evanjelium a vlastná katechéza. 

1. Pôst uší

• Charakteristika: V katechéze vychádzame z evanjeliovej perikopy Druhej pôstnej nedele v roku B (Mk 9,2-10) a zameriame sa na príkaz, ktorý zaznel na vrchu premenenia: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho!“ Pôst uší je predstavený v troch líniách: čo nepočúvať vôbec, pretože to je, alebo vedie k hriechu, čo počúvať menej aby sme tak vytvorili priestor pre niečo lepšie, a napokon čo počúvať viac. V tejto časti je okrem tipu na počúvanie Božieho slova zdôraznená aj naša povinnosť počúvať hlas chudobných. Dotkneme sa aj témy prinášania obetných darov pre chudobných pri svätej omši na pamiatku poslednej večere (Zelený štvrtok).
• Kľúčové slová: pôst, premenenie, obeta, sluch, pôst ušami, Tabor
• Cieľ: Rozlišovať, čo nepočúvať vôbec, v čom počúvať menej a čo naopak počúvať viac. Zapojiť sa do zbierky obetných darov pre chudobných.

• Prezentácia, SN_02-03.

„Bože, ty si nám prikázal počúvať tvojho milovaného Syna; živ našu vieru svojím slovom a očisťuj náš duchovný zrak, aby sme sa mohli tešiť z pohľadu na tvoju velebu“ (RM, s. 193), modlíme sa s celou Cirkvou na Druhú pôstnu nedeľu. 

Evanjelium predchádzajúcej nedele nás viedlo na púšť, miesto pôstu očí, aby sme sa učili upriamovať pozornosť na to, čo je podstatné, zatvoriť oči pokušeniam, a naširoko ich otvoriť službe tým, ktorí sú pokúšaní. Ježiš nás vyzval, aby sme sa kajali a verili evanjeliu, Pánovmu slovu, ktoré  očisťuje duchovný zrak a človek tak dostáva schopnosť (milosť) hľadieť bez ujmy na Pánovu velebu. Bez potreby zakrývať si oči, ako to robia Peter, Jakub a Ján na našom obraze.

Dnes nás liturgia slova vyvádza na vrch. V prvom čítaní je to vrch v krajine Moria, v druhom vrch, ktorý svätý Hieronym identifikoval ako vrch Tabor, hebrejsky Har Tavor, s nadmorskou výškou 575 m, ktorý sa nachádza 17 km západne od Galilejského jazera. Tak ako Abrahám a Izák, Peter, Jakub a Ján, aj my vystupujeme na vrch, aby sme sa učili počúvať.

Sluch

Je to ako v tom známom príbehu:

Po ulici kráčali dvaja muži. Zrazu sa ten starší zastavil a pýtal priateľa: „Počuješ?“ Mladší sa nechápavo obzeral. „Čo by som mal počuť? Hlasy, hukot áut, rámus?“

„Ale nie,“ odpovedal starší. „Niekde tu spieva svrček.“ A naozaj, prešli pár krokov, a na trse trávy, čo akoby zázrakom prežila neďaleko popolnice, ho zbadali.

„Máš skvelý sluch,“ poznamenal mladší obdivne.

„Vôbec nie,“ usmial sa starší. „Sleduj,“ povedal a pustil na zem päťdesiatcentovku. Tá len jemne cinkla a chvíľku sa kotúľala po chodníku. Naozaj to trvalo len krátko. Ale dosť na to, aby sa hlavy okoloidúcich otočili tým smerom.

Počujeme to, čo sme navyknutí počúvať. Dnes nás evanjelium vedie na vrch, aby sme sa naučili počúvať slová, ktoré sú pre náš život kľúčové. Totiž tie, ktoré nám Boh aj teraz šepkal pomedzi riadky evanjelia: „Ty si môj milovaný. Si moja milovaná.“ Nepočuli ste ich? To je otázka zvyku.

• TIP: Uvažujme nad postavami v spodnej časti obrazu (SN_03). Koho máme pred sebou? A čo robia tí muži? Je to Peter, Jakub a Ján. Ježiš ich vzal na vysoký vrch a tam sa pred nimi premenil. Oni padli na zem (to spomína Matúš). Mohlo by sa zdať, že sa im chce spať (o tom hovorí pre zmenu Lukáš). Zakrývajú si oči, možno preto, aby sa chránili pred prudkým svetlom, ktorým zažiaril Ježišov odev. A možno preto, že je to moment zjavenia sa Ježiša v jeho sláve a oni sú presvedčení, že kto by videl Pána z tváre do tváre, musí zomrieť. Nuž áno, hľadieť na Boha očami, ktoré nie sú na to dostatočne zrelé, je vždy riziko.

Vôbec – menej – viac

• SN_04.

Boh nám dnes z vrchu premenenia hovorí o Ježišovi: „Toto je môj milovaný Syn, počúvajte ho.“ V druhom pôstnom týždni máme dopriať pôst svojim ušiam, aby sa nám vycibril sluch. Podobne ako tomu bolo pri pôste očí, aj tu platí princíp vôbec – menej – viac.

• TIP: Jednotlivé body môžete, najmä pri katechéze pre veľkú skupinu, rozviesť podrobnejšie ako spytovanie svedomia.

1. Nepočúvaj vôbec. Sú veci, ktoré ako kresťania počúvať odmietame. Na veľkonočnú vigíliu pri obnove krstných sľubov slávnostne prehlásime, že sa zriekame zlého ducha, všetkých jeho skutkov a pokušení. Odmietame venovať pozornosť tomu, čo nás vedie k zlu. 
2. Počúvaj menej. Potom sú tu veci, ktoré je dobré vypočuť si, ale my sme pripravení zrieknuť sa dobrého, aby sme vytvorili priestor pre lepšie. Kedysi bolo dobrým zvykom v pôste zredukovať veselice, zábavy, tancovačky a veselú muziku. V pôstnom období nebývali ani svadby. Nie preto, že by niečo z toho bolo zlé. Všetko stíchlo, celá spoločnosť sa ponorila do ticha, čím sa vytvoril priestor pre načúvanie hlasu pôstneho kazateľa. To je vlastne to, čo čítame v závere Markovho opisu premenenia: „Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby o tom, čo videli, nehovorili nikomu, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“ Mali, čo sa týka udalostí na vrchu, stíchnuť. Nechať to všetko v sebe tak nejako uležať a dozrieť. Prehovoriť, až príde čas.
3. Počúvaj viac. A potom je tu, čo počúvame počas roka málo, a teraz je čas venovať tomu viac pozornosti. Pôstne obdobie je aj časom, kedy nás Cirkev viac pobáda načúvať potrebám chudobných, biednych a tých, čo sú odstrčení na okraj. Pri svätej omši na pamiatku Pánovej poslednej večere na Zelený štvrtok sa majú prinášať obetné dary pre chudobných. Je dobré, ak sú tie dary konkrétne, pretože sú ovocím nášho pôstneho odriekania, a zároveň sú určené pre konkrétnych ľudí z farnosti, s ich špecifickými potrebami, ktoré sme počas pôstneho obdobia objavili. 

• TIP: Tu je priestor pre ohlásenie zbierky pre chudobných, ktorá bude prebiehať počas pôstneho obdobia a vyvrcholí vo Svätom týždni. Dôležitým princípom je však pozorné načúvanie potrebám druhých.

Pôstne obdobie je samozrejme aj pozvaním k intenzívnejšiemu načúvaniu Božieho slova, hovorili sme o tom už minulú nedeľu. Tým, ktorí majú málo možností Sväté písmo čítať, bude možno viac vyhovovať možnosť počúvať ho ako audio nahrávku.

• TIP: Môžete odporučiť napríklad projekt Biblia dňom i nocou (voľne dostupné nahrávky celého Písma) alebo audioknihu Biblia – Starý a Nový zákon. 

• TIP: V hornej časti obrazu vidíme tri postavy. V strede je Ježiš, vľavo od neho Mojžiš s tabuľami zákona, vpravo prorok Eliáš. Ich prítomnosť nás orientuje na Sväté Písmo a na počúvanie Božieho slova. Ježiš stojí v popredí s rukami vystretými nad učeníkov, akoby naklonený nad nich. Vyzerá, akoby im hovoril niečo dôležité. Je dobré, že učeníci majú síce zakryté oči, ale ich uši sú otvorené na počúvanie (u dvoch uši aj vidíme). Obraz nás tak tiež nabáda počúvať Mojžiša, Prorokov a Ježiša, teda Božie slovo.

„Môžeme počúvať aj na pol ucha, v presvedčení, že dopredu vieme, čo nám chce druhý povedať. To je netrpezlivý a roztržitý spôsob počúvania, ktorý pohŕda druhým a čaká len na to, kedy si konečne vezme slovo a oslobodí sa od druhého” (Bonhoeffer, D., Vita comune. Brescia: Queriniana, 1983, s. 124-125).

Obeta

• SN_05.

Pôst nie je možný bez obety. A tak si musíme položiť otázku, čo sme ochotní obetovať. V prvom čítaní Abrahám putuje do krajiny Moria, aby tam obetoval Bohu svojho milovaného syna.

Lebo Boh mu povedal: „Vezmi svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, choď do krajiny Moria a obetuj ho tam ako zápalnú obetu na vrchu, ktorý ti ukážem.“ Abrahám dobre vedel, čo je to zápalná obeta, sám také obety neraz pripravoval. Vybral najlepšie a najkrajšie jahniatko zo svojho stáda, zabil ho a celé spálil na kamennom oltári. Takto ho daroval Bohu.

Čo sme ochotní obetovať? Lebo každého, kto sa rozhodne nepočúvať vôbec, počúvať menej a počúvať viac Otcovho milovaného Syna, to bude niečo stáť. Čas, úsilie, námahu, premáhanie seba. Čoskoro diabol zintenzívni svoje pokušenia, aby kresťana odviedol od rozhodnutia počúvať.

• SN_06.

Nenechajte sa odradiť. Doprajte v tomto týždni pôst svojim ušiam, prineste obetu, vystúpte na vrch a učte sa počúvať, čo hovorí Pán.

Prosíme ťa, Pane, nech nás táto obeta posilní na tele i na duši, aby sme mohli dôstojne sláviť veľkonočné sviatky (porov.: RM, s. 193). 

Pôst2024_II.-Prez od používateľa DKU DCZA

2. Vystúpiť a zostúpiť

• Charakteristika: V druhej katechéze uvažujeme nad dôvodmi, pre ktoré „Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty“ a prepojíme ich s dôvodmi, pre ktoré Cirkev každý rok na Druhú pôstnu nedeľu predkladá svojim deťom pri liturgii rozprávanie o Premenení Pána. Identifikované dôvody: Umožnenie pochopiť, vzbudenie túžby, posilnenie a prehĺbenie dôvery. V závere zdôrazníme, že premenenie nie je cieľom, ale prostriedkom. Nik nesmie zostať na vrchu. Máme vystúpiť, nechať sa ožiariť Pánovou slávou, a vrátiť sa premenení touto skúsenosťou.
• Kľúčové slová: pôst, premenenie, obeta, sluch, pôst ušami, Tabor
• Cieľ: Porozumieť zámeru, pre ktorý Cirkev vyberá na Tretiu pôstnu nedeľu rozprávanie o premenení.

Aby sme…

• Prezentácia, SN_09.

„Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty“, hovorí Marek. Ale prečo ich vzal, prečo ich vyviedol na vrch, prečo sa premenil? Cirkev v liturgii Druhej pôstnej nedele hovorí o dvoch dôvodoch: Aby (sme) pochopili a aby (sme) túžili.

1. Pochopili

• SN_10.

Prvú odpoveď nám dáva Cirkev v prefácii O premenení Pána: „Predpovedal svoju smrť učeníkom a na svätom vrchu im zjavil svoju slávu, aby pochopili, že cez utrpenie sa prichádza k slávnemu vzkrieseniu, ako o tom svedčí Zákon i proroci“ (RM, s. 194). Zákon, to je Mojžiš, prorokov zastupuje Eliáš.

Ježiš berie Petra, Jakuba a Jána a na vrchu sa pred nimi premení, aby pochopili. Presnejšie „aby pochopili, že cez utrpenie sa prichádza k slávnemu vzkrieseniu.“ Ak sa vrátime dozadu o týždeň a späť o necelú kapitolu zistíme, že niekde v okolí Cézarey Filipovej Peter zložil Ježišovi krásne vyznanie. Keď sa Ježiš pýtal, za koho ho pokladajú apoštoli, odpovedal: „Ty si Mesiáš!“ (Mk 8,29). Nato im začal otvorene hovoriť o tom, čo ho čaká, že musí mnoho trpieť, bude zabitý, ale vstane z mŕtvych. Aj ich varoval: „Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi“ (Mk 8,38). Jednoducho pripravoval ich na to, čo príde. Ale nezdá sa, že by si jeho slová nejako veľmi brali k srdcu. Preto sa pred nimi premenil. Aby pochopili.

2. Túžili

• SN_11.

O ďalšom dôvode hovorí liturgia v záverečnom požehnaní: „Pane, požehnaj svojich veriacich trvalým požehnaním a daj, nech tak nasledujú evanjelium tvojho jednorodeného Syna, aby vždy túžili po sláve, ktorú ukázal pri svojom premenení apoštolom, a šťastne k nej i došli“ (RM, s. 196). Túžba ako motív. Kristus sa zjavil v nebeskej sláve, aby v učeníkoch i v nás prebudil túžbu po nebi, ktorá nám pomáha prekonávať prichádzajúce ťažkosti. 

3. Zosilneli

• SN_12.

Tretí dôvod sa nám odkryje, ak si uvedomíme, koho to Ježiš zobral so sebou. „Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich“, hovorí Marek. Predtým tak urobil (v Markovom evanjeliu) len pri vzkriesení Jairovej dcéry, keď „nikomu nedovolil ísť za sebou, iba Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi“ (Mk 5,37). A potom ešte raz, v Getsemanskej záhrade. „Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána. I doľahla naňho hrôza a úzkosť. Vtedy im povedal: Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte!“ (Mk 14,33-34). Vieme ako to dopadlo. Zaspali. Nedokázali s ním bdieť, neboli mu oporou. A aj im to patrične vytkol.

Napriek tomu malo premenenie zmysel. Bolo to semienko, ktoré vyklíčilo v správnom čase. Ján zosilnel a ako jediný z Dvanástich stál pri kríži. Peter najprv zapieral, že by Ježiša vôbec poznal. No napokon aj v ňom dozrela skúsenosť z hory premenenia a pri druhom zakikiríkaní kohúta sa konečne rozplakal (Mk 14,72). A Jakub? Nevieme, ako to prežíval on. Ale Lukáš v Skutkoch apoštolov hovorí, že to bol práve on, kto ako prvý z apoštolov položil život za vieru (Sk 12,1-3).

4. Dôverovali Kristovi

• SN_13.

„Ježiš vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána a len ich vyviedol na vysoký vrch do samoty.“ Zrejme aj preto, aby počuli Boží príkaz: „Počúvajte ho!“ Ježiš vie, čo robí a čo má urobiť. Je dôležité, aby sme mu dôverovali a poslúchali na prvé slovo.

Môj milovaný Syn

• SN_14.

No rozprávanie má aj rozmer, ktorý síce liturgia nepripomína, ale v kontexte nadchádzajúcich udalostí je dôležitý. Premenenie na vrchu je zlomovým bodom. Končí sa ním Ježišova verejná činnosť a putovanie po krajine. Končí sa aj skrývanie identity. Z vrchu premenenia ide rovno do Jeruzalema, smeruje k vrchu Golgota. Ježiš o tom hovorí Dvanástim s chladnou hlavou, vecne, jasne. Ale nesmieme zabúdať, že Ježiš nie je len pravý Boh, ale je aj skutočný človek so všetkými potrebami, ktoré k človeku patria. Vrátane potreby podpory v ťažkých chvíľach.

Otcovo vyznanie o Ježišovi „Toto je môj milovaný Syn“ Ježiša potvrdzuje. Je ocenený a povzbudený svojím Otcom. To je pre každého muža dôležité. Je možné, že z tej hory „odchádzal povzbudený a občerstvený viac Ježiš než jeho apoštoli. Je dobré rozprávať takto o Ježišovi? Nie je to podceňovanie jeho osoby i jeho odhodlania? Nie… Ježiš tým, že sa stal človekom, chvel sa strachom, prežíval chvíle slabosti, mal svoje zápasy, jeho duša bola krehká. Preto potreboval oporu i uistenie. Potreboval toto všetko od ľudí a potreboval to i od samého Boha.“ (Marek. Komentár k Novému zákonu I., Trnava: DK, 2013, s. 536).

Vystúp, počúvaj, zostúp

• SN_15.

Evanjelium o premenení čítame na druhú pôstnu nedeľu každý rok, hoci zakaždým od iného evanjelistu. Vystúpiť na vrch, zažiť premenu a vrátiť sa späť, to patrí k pôstnemu obdobiu.

1. Vystúp na vrch. To znamená námahu, sebazápor, odriekanie. Samotu a ticho.
2. Počúvaj. Možno nebudeš vôbec rozumieť, veď ani učeníci nerozumeli. No to, čo zažili pri premení bolo nevyhnutné pre to, aby neskôr pochopili zmŕtvychvstanie. Peter, Jakub a Ján sa vracajú z vrchu so zmätkom v hlave, no s jasným princípom: Počúvať Ježiša. A počúvať, to je viac, než len si vypočuť.
3. Zostúp z vrchu. Žiaden zážitok nie je trvalý, každé videnie musí skončiť a človek musí zísť z vrchu premenenia do všednej každodennosti. Taký istý, a predsa iný, vnútorne premenený.

Vystúp, počúvaj, zostúp. Najlepšie každý deň pôstneho obdobia. Aspoň na pár minút. A niekedy to môžeš urobiť aj doslovne. Vyhliadni si nejaký kopec, zober si Sväté písmo, vyjdi ho, počúvaj, a vráť sa.

Obrázky

• Liturgické obrazy pre katechézu. Šaštín: Saleziánske katechetické stredisko, III/6.
• https://www.johnsanidopoulos.com/2020/04/old-testament-readings-for-great-lent_3.html