Pôst24 / IV. Otvorte ústa

Pôstne katechézy, cyklus Pôstny plán
  • Úvod ▪ I. ▪ II. ▪ III. ▪ IV. ▪ V.
  • Pôstne katechézy: rok A ▪  B ▪ C
  • Na stiahnutie: metodika (PDF) ▪ obrazy (PDF) ▪ prezentácia IV (PPTX)
Evanjelium pôstnych nedieľ nás, presne podľa pôstneho plánu Cirkvi, previedlo púšťou, aby sme sa obnovili pôstom očí. Potom nás Cirkev vyviedla na vrch premenenia, aby mohol byť posilnený náš duchovný sluch. Minulú nedeľu sme s Ježišom vstúpili do chrámu, aby sme zachytili Ježišov príkaz vstúpiť do pôstu rúk.
Hoci leitmotívom Štvrtej pôstnej nedele je svetlo a vyzdvihnutie Ježiša, v biblických textoch nachádzame aj viacero inšpirácií pre pôst úst. V prvom čítaní vidíme tých, ktorí by boli urobili lepšie, keby mlčali. No je tam aj Jeremiáš, skrze ktorého prehovoril Pán. A v evanjeliu máme Nikodéma, učiteľa viery, ktorý vie, nielen kedy treba hovoriť, ale aj kedy treba stíchnuť a nechať sa poučiť. Zoberme si príklad z týchto dvoch mužov viery v tom, ako sa postiť ústami.
  • Aplikácia pre stretnutie v malej skupine: Druhú katechézu môžeme uviesť modlitbou: „Bože, ty pravé svetlo a pôvodca svetla, prosíme ťa, daj, aby sme s vierou rozjímali o tom, čo je sväté, a tak stále žili vo svetle tvojej pravdy. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote Ducha Svätého po všetky veky vekov. Amen“ (LH, Ranné chvály, štvrtok, II. týždeň). Nasleduje evanjelium a vlastná katechéza. 

1. Pôst úst

  • Charakteristika: Pôst úst je predstavený v línii mlčať (slová, ktorých sa treba vyvarovať, pracujeme s textom prvého čítania), zmĺknuť (stíšiť sa a dať tak priestor iným, ľuďom i Bohu; v tejto časti sa sústredíme na postavu Nikodéma, pracujeme aj s obrazom) a hovoriť (príklad Jeremiáša z prvého čítania).
  • Kľúčové slová: pôst, ústa, mlčať, hovoriť, tri sitá
  • Cieľ: Venovať pozornosť vlastným slovám a rozlišovať, kedy je vhodné hovoriť a kedy mlčať.
  • Prezentácia, SN_02.
Okolnosti dnešnej evanjeliovej scény pôsobia trochu tajomne. Čítali sme totiž úryvok rozhovoru, ktorý sa uskutočnil v hlbokej noci. Asi aj preto, že Nikodém chcel udržať svoje sympatie k Ježišovi v tajnosti.
Rozhovor s Nikodémom nasleduje po udalosti vyčistenia chrámu, o ktorej sme počúvali v evanjeliu minulej nedele. Od Jána sa dozvedáme, že Nikodém bol jedným z popredných farizejov. A na základe toho ako oslovuje Ježiša sa zdá, že aj on bol medzi tými, ktorí s Ježišom v chráme diskutovali a žiadali znamenie. 
Pri liturgii Štvrtej pôstnej nedele ale nečítame celý rozhovor (môžete si ho vyhľadať v tretej kapitole Jánovho evanjelia), len jeho druhú časť. V tej Nikodém celý čas mlčí, úplne ustúpil do úzadia. On, popredný farizej, zvyknutý učiť, doprial pôst svojim ústam a len načúval s nastraženými ušami a doširoka otvorenými očami.

Mlčať, zmĺknuť, prehovoriť

  • SN_03.
Čo je cieľom pôstu úst? Osvojiť si návyk rozlišovať, kedy hovoriť a kedy mlčať. Obnoviť v sebe schopnosť mlčať vtedy, keď sú akékoľvek slová zbytočné alebo priam škodlivé. Hovoriť menej, keď treba dať viac priestoru tichu. A hovoriť, ba aj kričať vtedy, keď treba, aby zaznelo rázne slovo.

Výstižne to vyjadril Bonhoeffer: „Kresťania často veria, že vždy musia niečo ponúknuť druhému… Zabúdajú, že počúvanie môže byť lepšou službou, než hovorenie. Mnohí hľadajú ucho, pripravené na počúvanie, ale nenachádzajú ho medzi kresťanmi, pretože oni hovoria aj tam, kde by mali počúvať“ (Bonhoeffer, D., Vita comune. Brescia: Queriniana, 1983, s. 124-125).

1. Mlčať

  • SN_04.
Kedy mlčať? V prvom čítaní môžeme nájsť v dvoch vetách hneď šesť inšpirácií: „Všetky kňazské kniežatá i ľud množili nevernosti, napodobňovali všetky ohavnosti pohanov a poškvrnili Pánov dom, ktorý si zasvätil v Jeruzaleme… Vysmiali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a tupili jeho prorokov.“

Kľúčové slová sú tu nevernosť, ohavnosť, poškvrna, výsmech, pohŕdanie a potupa. Treba nám pevne zatvoriť ústa a nedovoliť, aby z nich vychádzali slová, ktoré potupujú, vyjadrujú pohŕdanie, sú posmešné, pošpinia, sú vulgárne (ohavné) či nepravdivé (nie sú verné pravde).
  • POZNÁMKA: Starý zákon nazýva ohavnosťou všetko, čo nejakým spôsobom súvisí s modloslužbou.
Dôvod, prečo si radšej zahryznúť do jazyka a mlčať, naznačujú aj dve slovesá, ktoré biblický autor použil: množili a napodobňovali. Každá potupná poznámka, každý výsmech, každá vulgárnosť len množí zlo. A zlo je odpad, ktorý sa nedá  recyklovať. Naviac máme zodpovednosť aj voči iným. Beda človekovi, skrze ktorého prichádza pohoršenie (por. Mt 18,7), hovorí Ježiš.
Pripomína to známu múdrosť: Skôr ako prehovoríš, preosej slová cez tri sitá: pravda, dobro a význam. Dopraj v tomto týždni pôst svojim ústam a hovor to, čo prejde tromi sitami, čo je pravdivé, dobré a užitočné.

2. Zmĺknuť

  • SN_05.
  • TIP: Upriamime pozornosť na obraz, uvažujeme o výraze Nikodémovej tváre (doširoka otvorené oči, záujem, počúvanie), všimneme si jeho čelo, ruky a hlavu. Na hlave má talit, modlitebný plášť, na čele a na jeho ľavej ruke vidíme tfilin, ktorý používajú židia pri modlitbe. Každý židovský muž (od 13 rokov) je povinný nasadzovať si tfilin pri rannej modlitbe. Tfilin tvoria dve malé čierne schránky, do ktorých sú vložené vybrané úryvky zo Starého zákona a dva kožené remienky, ktorými sa prvá schránka priviaže na čelo a druhá na ľavé rameno blízko srdca. 
Nikodémovu nočnú návštevu u Ježiša zväčša interpretujeme ako prejav jeho strachu, predsa len bol verejne činnou osobnosťou a Ježiš bol považovaný v jeho kruhoch za kontroverznú postavu. No jeho konanie môžeme vysvetliť aj inak. Noc bola pre rabínov časom intenzívnej modlitby a štúdia. Nikodém sa prichádza učiť od Ježiša a rozprávať sa s ním, teda učiť sa a modliť sa. Modlitba, to nie sú len slová, ktoré človek hovorí Bohu. Modlitba je aj stíšenie, načúvanie. Pôst úst je pozvaním k stíšeniu, aby sme tak vytvorili priestor pre druhých, ľudí i Boha.

3. Otvoriť ústa

  • SN_06.
Postiť sa ústami znamená aj dať priestor dobrým slovám, zvlášť tým, po ktorých je stále dopyt. Napríklad deti, manželky a manželia by od svojich manželiek, manželov a rodičov mohli (nielen) vo štvrtom pôstnom týždni častejšie počuť: „Ty si môj milovaný, ty si moja milovaná!“ Sem patria aj všetky slová vďaky, chvály, povzbudenia…
V prvom čítaní nachádzame ešte jeden rozmer pôstu úst. Biblický autor dvakrát spomína, že sa „splnilo Pánovo slovo, ktoré povedal ústami Jeremiáša.“ A dokonca aj pohanský Kýros „po celom svojom kráľovstve nariadil vyhlásiť“, čo „Pán vnukol Kýrovi, kráľovi Peržanov.“ Boh prehovoril ústami Jeremiáša. Pretože jeho ústa boli na to pripravené.
Pôst2024_IV.-Prez od používateľa DKU DCZA

2. Vyzdvihnite

  • Charakteristika: V katechéze venujeme pozornosť prirovnaniu Ježišovho kríža k medenému hadovi z Nm 21,4-10. Zdôrazníme paralely medzi udalosťou z exodu Izraelitov, Ježišovým vykupiteľským dielom, poklonou kríža na Veľký piatok a obradom svetla vo Veľkonočnej vigílii.
  • Kľúčové slová: had, kríž, paškál, vyzdvihnutie
  • Cieľ: Oceniť hodnotu poklony krížu a obradu svetla.
  • Prezentácia, SN_02.
Meno Nikodém (gr. Niko-demos) znamená ľud víťazstva. Je možné, že „má v našej perikope aj hlbší pozitívny význam. Možno ho pokladať za reprezentanta nielen skupiny sympatizujúcej s Ježišom, ale aj za reprezentanta všetkých, čo sa skrze Krista dostanú k víťazstvu viery a ktorí tvoria nový víťaziaci Boží ľud, ľud víťazstva“ (Farkaš, P., Vybrané perikopy z Evanjelia podľa Jána, Bratislava: RKCMBF UK, 2003, s. 58).

Nikodém prichádza v noci, no pritiahlo ho svetlo, ktoré „prišlo na svet,“ hoci „ľudia milovali tmu viac ako svetlo“ (Jn 3,19). A tak je predzvesťou nového Božieho ľudu, ľudu víťazstva. Načúvajme Kristovi tak, ako mu načúval Nikodém.

Medený had

  • SN_03.
„Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život“, hovorí Ježiš. Nikodémovi sa v pri tých slovách určite v mysli vynorilo rozprávanie z Knihy Numeri, z čias štyridsaťročného putovania Izraelitov z Egypta do zasnúbenej zeme. 
Potom, čo po prechode cez Červené more Izraeliti odmietli vstúpiť do zasnúbenej zeme, pretože sa zľakli a neverili, že s Božou mocou krajinu získajú, Mojžiš ich viedol späť na púšť. Snažili sa obísť krajinu Edomčanov a museli prejsť územím, zamoreným jedovatými hadmi.
  • TIP: Pri stretnutí s menšou skupinou je vhodnejšie prečítať celú stať Nm 21,4-10.
„Cestou bol ľud netrpezlivý, ľud šomral proti Bohu a proti Mojžišovi.“ Hundrali na všetko, ešte aj mannu nazvali biednym pokrmom, ktorý sa im už protiví. A potom narazili na hady. „Za to Pán poslal na ľudí jedovaté hady. Ony hrýzli ľud a z Izraelitov mnoho ľudí pomrelo“, čítame v Knihe Numeri. Keď si konečne uvedomili, kam vedú všetky ich nápady a rozhodnutia pre život bez Boha, robili pokánie. A Boh prikázal Mojžišovi: „Urob medeného hada a vyves ho na žrď! Potom každý, kto naň pozrie, ostane nažive. Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive.“ (por.: Nm 21,4-10)

Boh im to neuľahčil, hady nezmizli. Bolo treba, aby uhryznutí urobili jednoduchý úkon viery. Liekom na ich ťažkosti, ktoré vznikli preto, lebo neverili, bol návrat k viere. Medený had nebol modlou, ktorej uctievanie by im prinieslo uzdravenie. Nebol to ani totem, ktorý by mal silu odstrašiť plazy v okruhu desiatich kilometrov. Bolo to znamenie.
Myslím, že keď sa človeku pri nohách hmýria jedovaté hady a hryzú ho jedna radosť, musí preukázať naozaj veľkú dôveru, aby miesto hľadania lekára, úteku, hľadania schodnejšej cestičky alebo dupania po hlavách plazov, kráčal do stredu tábora s očami upretými na stĺp s medeným hadom. Buď verili, alebo zomierali. Neboli potrebné veľkolepé vyhlásenia, obety, sľuby a záväzky. Stačilo sa len pozrieť tým správnym smerom. 
Boh ich opäť zachraňuje a nežiada od nich nič, len jediný pohľad. No i zrejme mnohí radšej zomreli, než by sa mali pozrieť s vierou na Božie znamenie. Viera v krutého, pomstivého, alebo ľahostajného a chladného Boha, je niekedy zakorenená oveľa hlbšie, než by sme čakali. Možno môže mať pre človeka zničujúcejšie dôsledky, než viera žiadna. Ak je teda vôbec možné vôbec neveriť.

Kríž

  • SN_04.
„Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Nikodém tomu vtedy nemohol rozumieť. Ale keď Ján písal svoje evanjelium, už to bolo jasné: To brvno, na ktorom bol zavesený medený had ako znamenie záchrany, je zároveň predobrazom Kristovho kríža.

Na Veľký piatok trikrát vyzdvihneme kríž do výšky ako znamenie „aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“ Budeme spievať: „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta. Poďte, pokloňme sa!“ (RM, s. 305).

Budeme mať dobrý dôvod. Po takmer siedmich týždňoch pôstneho putovania budú zrejme aj naše nohy dohryzené od hada. Aj tu vidíme, aký je dôležitý pôst očí (aby sme vedeli upriamiť svoj pohľad správnym smerom) a nôh (kráčať vytrvalo, napriek „uhryznutiam“).
  • TIP: Účastníci vyhľadajú text Gn 3,14-15 a prečítajú, o akého hada tu vlastne ide:
„Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život! Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ 

Svetlo

  • SN_05.
Tam na púšti mali Izraeliti na výber: stačil jediný pohľad na medeného hada. Ak sa pohryzený „pozrel na medeného hada, ostal nažive.“ (Nm 21,10) V každom okamihu stačí na záchranu jediný pohľad.
Pritom Krista netreba hľadať ako ihlu v kope sena. On je vyzdvihnutý. On je, ako sme to donedávna spievali na Veľkonočnú vigíliu, „Kristus, Svetlo sveta.“ 
Počúvali sme o tom už na Vianoce:
  • TIP: Účastníci vyhľadajú a prečítajú verš Jn 1,9, hneď za tým Jn 1,5 a napokon Jn 3,19-21.
  1. „A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali“ (Jn 1,9)
  2. „Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet“ (Jn 1,5).
  3. „Svetlo prišlo na svet, a ľudia milovali tmu viac ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Veď každý, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky neboli odhalené. Ale kto koná pravdu, ide na svetlo, aby bolo vidieť, že svoje skutky koná v Bohu“ (Jn 3,19-21).
Záver Ježišovho rozhovoru s Nikodémom pripomína Jánov Prológ. Stavia nás pred voľbu, či budeme viac milovať tmu, alebo vykročíme za svetlom. A keď, tak nie tajne ako Nikodém, ale verejne.
Tak, ako sme sa na začiatku pôstneho obdobia verejne priznali k svojej hriešnosti tým, že sme na čelo prijali znak popola, tak sa na Veľkonočnú vigíliu verejne priznáme k svojej príslušnosti ku Kristovi a kresťanom. Urobíme to už v prvej časti liturgie, pri obrade svetla, keď si každý z nás od veľkonočnej sviece zapáli svoju sviečku, aby mohol niesť Svetlo Kristovo.

Vyzdvihnúť

  • SN_06.
„Ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka.“ Ján tu využíva dvojznačnosť slovesa vyzdvihnúť, ktorá je zrejmá aj v slovenčine. V jedinom slove sa skrývajú dva významy: zdvihnúť do výšky, ale aj osláviť. 

V Piatok utrpenia Pána vyzdvihneme kríž, aby sme sa poklonili. V noci Pánovho vzkriesenia vyzdvihneme do výšky paškál (veľkonočnú sviecu) aby sme videli na cestu a aby si každý mohol zobrať zo svetla Kristovho. Pri tej istej liturgii budeme držať v rukách sviece s Kristovým svetlom (pozdvihneme sviece) a budeme vyznávať svoju vieru. A tým všetkým vyzdvihneme, oslávime spoločne Krista. 
  • TIP: Zakončíme modlitbou (SN_07).
„Pane, zhliadni na tých, čo ťa vzývajú, a posilni slabých; oživuj svojím svetlom tých, čo kráčajú v temnotách smrti, a tých, ktorých si oslobodil od všetkého zla, priveď k najvyššiemu dobru. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.“ (RM, s. 223)  

Obrázky

Liturgické obrazy pre katechézu. Šaštín: Saleziánske katechetické stredisko, III/8.

Komentáre

Zverejnenie komentára